Život Cirkvi vo svete 7/2018

Obsah

Liturgické slávenia pápeža Františka v Pôste a na Veľkú noc

Pápež mení vo Vatikáne pravidlá odstúpenia kvôli veku

Pápež „pre ochranu svojho zdravia“ nečíta kritiku

Vatikán dementuje výpovede o chorobe Benedikta XVI.

Schönborn: Kritika biskupa Launa, mlčanie k žehnaniu homosexuálov

USA: Biskupi zhrození amokom so 17 mŕtvymi na škole

Ústavný sudca: Štát nemá popierať kresťanskú kultúru

Söder: „Kto chce v Bavorsku žiť, musí sa prispôsobiť!“

Po potupe Márie sa musia učiť jej Mohamedovu chválu

Brusel: Diecéza zbiera Biblie v rôznych jazykoch

Schönborn: „Európa stále menej centrom Cirkvi“

Rakúsko: V pôste stojí v dóme kríž v ceste!

USA: U demokratov niet miesto pre ochrancu života

Kardinál Zen: „V Číne ide o otroctvo“!

Tréner Super-Bowl: ‚Môžem iba chváliť Ježiša Krista’

Biskup: „Nie je ľahké žiť ako kresťan“

Veľká Británia: Veľká modlitba ruženca 29. apríla!

Intelektuáli varujú Vatikán pred dohodou s Pekingom

Čínski katolíci rozhorčení pre politiku Vatikánu

Redaktor jezuitského magazínu – ‚komunista’?

Na sv. Valentína žehnanie párov – aj homosexuálov

Kardinál verí v „posthumné prekvapenia z pera Benedikta“

Kardinál Müller: „Suicidálna modernizácia Cirkvi“

Kardinál k Amoris laetitia: „Spolužitie ako súrodenci“

Evanjelický superintendent chce Launa ‚právne stíhať‘

Biskup: „Homosexuálne zväzky žehnať nemožno “

Líbya: Nový kostol 21 koptských mučeníkov

Lurdy: „Kto neverí v zázrak, nie je realista“

Cirkev uznala 70. zázrak uzdravenia v Lurdoch

Pápež Benedikt XVI. o Lurdskej Panny Márii

Bretónsko: Posvätili kostol hviezdneho architekta

Caritas rozhorčuje rasizmus ako „fašiangový špás“

Biskup: „V hre je oveľa viac ako poznámka pod čiarou“

Fatima: 9,4 milióna pútnikov v jubilejnom roku 2017

Arcibiskup Chaput proti žehnaniu homosexuálnych párov

Pápežov sekretár: Benedikt odstúpil z lásky k Cirkvi

Arcibiskup: „To je fakt, na ktorý musíme reagovať“

Súd: Azylant vykonal verejnú popravu kresťanky

I tie časy, ktoré dnes prežívame, sú dobou milosti. Pretože niet takej doby, nech sa deje čokoľvek, ktorá by nebola pod dohľadom vševedúceho Boha, ktorý koná inak, ako konajú ľudia. Sme vo fáze, keď prechádzame púšťou: ešte nevidíme v diaľke vôbec nič, ale každá púšť má v určitom bode svoj koniec. To vieme nielen skrze vieru, ale tiež z vlastnej skúsenosti. Po všetkých nociach, čo boli v dejinách, nasledoval opäť deň. Stilum Curiae

Liturgické slávenia pápeža Františka v Pôste a na Veľkú noc

Vatikán, 15.2.2018 (RV) 021 848 – Svätá stolica zverejnila program pápežských liturgických slávení na mesiace marec a apríl:

V prvý marcový piatok (9.3.) bude Svätý Otec o 17.00 h. sláviť kajúcnu pobožnosť vo Vatikánskej bazilike v rámci každoročnej pôstnej iniciatívy „24 hodín pre Pána“.
V sobotu 17. marca čaká pápeža Františka pastoračná návšteva Pietrelčiny a San Giovanni Rotondo, pútnického miesta, kde žil a zomrel sv. páter Pio.
Kvetná nedeľa alebo Nedeľa utrpenia Pána tento rok pripadá na 25. marca. Cirkev ňou vstupuje do Veľkého týždňa. Svätý Otec bude o 10.00 h. predsedať svätej omši na Vatikánskom námestí spojenej s palmovou procesiou na pamiatku vstupu Pána do Jeruzalema.
Veľkonočné trojdnie sa začne Zeleným štvrtkom 29. marca. Doobeda o 9.30 h. bude pápež sláviť „Omšu svätenia olejov“ (Missa Chrismatis) vo Vatikánskej bazilike. Miesto večerného slávenia pamiatky ustanovenia Eucharistie zatiaľ neoznámili
Na Veľký piatok 30. marca bude Svätý Otec v Bazilike sv. Petra o 17.00 h. sláviť obrady na pamiatku Pánovho utrpenia. Večer o 21.15 h. sa potom presunie k rímskemu Koloseu na pobožnosť krížovej cesty.
Veľkonočná vigília s Františkom na Bielu sobotu 31. marca sa začne vo Vatikánskej bazilike o 20.30.
Na Veľkonočnú nedeľu 1. apríla bude Svätý Otec predsedať Eucharistii o 10.00 h. na Námestí sv. Petra a napoludnie udelí z loggie baziliky požehnanie mestu a svetu – „Urbi et Orbi“.
Na nedeľu Božieho milosrdenstva 8. apríla bude pápež o 10.30 h. sláviť svätú omšu na Námestí sv. Petra pri príležitosti stretnutia s misionármi milosrdenstva.

Pápež mení vo Vatikáne pravidlá odstúpenia kvôli veku

Vatikán, 15.02.2018 (KAP) 021 847 – Pápež František upravil odstúpenie z dôvodov veku pre kardinálov a biskupov v Rímskej kúrii aj iných vedúcich pracovníkov a vatikánskych veľvyslancov. Podľa výnosu „Imparare a congedarsi“ (Naučiť sa rozlúčiť) bude už veková hranica 75 rokov hrať menšiu úlohu. Toto motu proprio pápeža, ktoré upravuje odstúpenie všetkých duchovných vo vedúcich pozíciách vo Vatikáne, uverejnil Vatikán vo štvrtok. Motu proprio má dátum 12. februára a vstúpi do platnosti uverejnením vo vatikánskych novinách „L´Osservatore Romano“.
Doteraz vedúci pracovníci a sekretári dikastérií automaticky („ipso facto“) odstupovali z úradu vo veku 75 rokov. Podľa nových úprav musia kardináli, biskupi a preláti vo vedúcich funkciách po dosiahnutí veku 75 rokov iba podať žiadosť o odstúpenie. To vstúpi do platnosti až po prijatí pápežom – do rozhodnutia pápeža sa úrad predlžuje. Vtedy má pápež voľnú ruku, táto lehota môže byť obmedzená, ale aj neobmedzená. Motu proprio prispôsobuje predpisy pre apoštolských nunciov a biskupov v kúrii predpisom, ktoré už platia pre diecéznych biskupov.

„Nová forma pripravenosti“
Ide o to, aby na konci cirkevného úradu ako „plnohodnotnej súčasti služby“ sa pochopilo, že sa vyžaduje „nová forma pripravenosti“, ako sa uvádza vo výnose pápeža. František zdôrazňuje, že prípadné predĺženie služby bude výlučne pre blaho Cirkvi a nesmie sa hodnotiť ako „osobný úspech“. Pápežské rozhodnutie netreba chápať ako „automatický akt“, ale ako „akt vládnutia“. V zmysle „primeraného rozlišovania padne rozhodnutie primerané príslušnej situácii“. Predĺženie úradu môže byť napríklad potrebné, keď práve budú vatikánske dikastériá v procese prelomu.
František tým mení predovšetkým paragraf 3 v kánone 189 cirkevného práva, kánon 970 v zákonníku východných katolíckych cirkví, ako aj postup pri odstúpení z úradu pre vek podľa článku 5 paragrafu 2 konštitúcie „Pastor bonus“ sv. Jána Pavla II. (1978-2005) z r. 1988. –zg-

Pápež „pre ochranu svojho zdravia“ nečíta kritiku

Niekedy prichádza kritika „od ľudí, ktorí veria, že poznajú pravú náuku Cirkvi a obvinia ťa z herézy“, ako hovorí František.

Rím, 15.2.2018 (kath.net/KAP) 021 846 – Pápež František podľa vlastnej výpovede je o kritických príspevkoch na internete informovaný, no nečíta ich osobne.
„Pre svoje duchovné zdravie nečítam internetové stránky týchto tak zvaných ‚odporcov‘,“ povedal v rozhovore s rehoľníkmi. Dodal, že vie, kto za tým stojí a keď sa vyskytne niečo „veľmi vážne“, tak ho o tom informujú. Povedal, že hľadá ponajprv dialóg, a ak to nie je možné, modlí sa za dotyčných.
František sa takto vyjadril na stretnutí so spolubratmi jezuitmi počas svojej cesty v Latinskej Amerike v januári. Úryvky z rozhovoru uverejnil vo štvrtok taliansky denník „Corriere della Sera“.
Vo všeobecnosti sa mu slovo „odporcovia“ nepáči, ako priznal František. „Je ľahké povedať, že je tu odpor a nespozorovať, že v tomto rozpore môže sa skrývať aj iskra pravdy.“ Vždy pokúša presne rozlišovať, to mu pomáha veci relativizovať. Často sa ukáže, že v zásade ide o nedorozumenie, ako povedal dodal:
„Niekedy však prichádza odpor aj od ľudí, ktorí si myslia, že poznajú pravú náuku Cirkvi a obvinia ťa z herézy. Ak v tom, čo sa povie a napíše, nie je nič duchovne dobré, tak sa za týchto ľudí modlím. Zvlášť sklamaný som, keď vidím, že sú tu celé kampane odporu,“ povedal pápež.
František potom poukázal na to, že zmeny sú vždy sprevádzané aj kritikou: „To známe ‚už vždy sme to takto robili‘ vládne všade, je to veľké pokušenie, ktoré sme všetci zažili. Tak existujú ešte aj dnes napríklad pokusy relativizovať alebo zrieďovať Druhý vatikánsky koncil (1962-1965).“ –zg-

Vatikán dementuje výpovede o chorobe Benedikta XVI.

Vatikán, 15.2.2018 (KAP) 021 845 – Vatikánska tlačová kancelária odmietla správy médií o zdravotnom stave emeritného pápeža Benedikta XVI. (2005-2013). „Údajné správy o ochrnutí či degeneratívnej chorobe sú falošné,“ oznámil Vatikán vo štvrtok na otázky žurnalistov. Benedikt XVI. sa o dva mesiace dožije 91 rokov a len nedávno povedal, že cíti slabosť zvyčajnú pre jeho vek – ako „je v tomto veku normálne“.
Nemecké médiá totiž rozšírili ustarostené správy o zdravotnom stave pápeža. Časopis „Neue Post“ citoval staršieho brata Benedikta, Georga Ratzingera (94), slovami: „Medzitým musí stále znova použiť vozíček. Najväčšou starosťou je, že ochrnutie by mohlo dosiahnuť srdce. A potom to môže byť rýchlo koniec.“
Bývalý regensburský dómsky kapelník podľa správ ďalej povedal: „Denne sa modlím za dobrú hodinu smrti pre mňa a pre môjho brata.“
Pri denných telefonátoch sa bratia rozprávajú o všetkom, ako povedal Georg Ratzinger. „To je veľký dar. Tak nik nie je sám. A ak to bude Božia vôľa, uvidíme sa znova 8. apríla.“ Vyjadril nádej, že bude môcť ešte raz cestovať do Ríma, aby mohol 16. apríla osláviť narodeniny svojho brata. „Ale to je ešte dlhý čas. Kto vie, čo všetko sa dovtedy stane,“ dodal Georg Ratzinger.
Benedikt XVI. napísal 5. februára v liste talianskemu denníku „Corriere della Sera“: „Pomaly miznú fyzické sily, vnútorne som už na púti domov.“ –zg-

Schönborn: Kritika biskupa Launa, mlčanie k žehnaniu homosexuálov

Smieme ešte platiť cirkevnú daň cirkvi, ktorú zrejme okupuje lobby LGBT?

Viedeň, 15.2.2018 (kath.net/Blog „Mathias von Gersdorff) 021 844 – Pomocný biskup Andreas Laun vyslovil minulý týždeň ostrú kritiku návrhu kardinála Reinharda Marxa a biskupa Franza-Jozefa Bodeho žehnať homosexuálne páry.
Údajné „porovnanie takýchto žehnaní s koncentrákmi“ rozhnevalo kardinála Christopha Schönborna, viedenského arcibiskupa, aj arcibiskupa Franza Lacknera zo Salzburgu. „Voľba slov a porovnanie sú úplne neprimerané,“ povedal arcibiskup Lackner.
Americká žurnalistka Maike Hicksonová, ktorá podala podrobnú správu k diskusii o žehnaní homosexuálov v Nemecku, teraz v článku pre LifeSiteNews konštatuje, že pokarhanie biskupa Launa stojí v protiklade k mlčaniu k výpovediam kardinála Marxa a biskupa Bode. Ani kardinál Schönborn, ani arcibiskup Lackner návrh oboch nemeckých kolegov ani nekritizovali, ani neodmietli!
Nie je tiež známe, či odmietajú žehnanie homosexuálnych párov ohlásené v Lineckej diecéze. Veď Linec je koniec koncov v Rakúsku, ako píše žurnalistka.
Od 9. februára 2018 sa tam takéto žehnania konajú a vo farnostiach v tom budú pokračovať najmenej do 18. februára.
Vyjadrenie oboch rakúskych biskupov by mohlo zastaviť túto rozhodne proti-katolícku prax, ktorá nemôže byť požehnaním vo vlastnom slova zmysle.
Namiesto toho s mediálnym úspechom kritizujú biskupa Launa. On sa ospravedlnil, že nechcel zraniť cítenie nikoho, no neodvolal svoju výpoveď, že žehnanie takýchto párov nie je možné.
Medzitým je už známe, že aj v Nemecku takéto pseudo-žehnania farári robili.
Kath.net sa v príslušných diecézach na vec pýtal. Tie odpovedali, že sa s tými farármi porozprávajú. Inak by museli túto vec riešiť biskupi. Biskupi Nemecka, ktorí sa na budúci týždeň stretnú na jarnom zasadnutí sú v zložitej situácii:
Ak žehnania zakážu, tak de facto potvrdia náuku Cirkvi o sexualite a manželstve, hoci „progresisti“ ako kardinál Marx či biskup Bode ju práve ničia.
Ak nebudú reagovať, budú tak trpieť tieto žehnania niektorými farármi a tým to v zásade prijmú. Treba predpokladať, že aj ďalší „pokrokoví“ farári takéto pseudo-žehnania zavedú, čo ešte viac doničí vieru a katolícku morálnu náuku v Nemecku.
Normálni katolíci si potom budú stále viac klásť otázku: Ak sa akceptujú takéto eklatantné antikatolícke praktiky, ktoré vážne porušujú katolícku morálnu náuku, tak smieme ešte platiť cirkevnú daň cirkvi, ktorú, ako sa zdá, okupuje lobby LGBT? –zg-

Kardinál ďakuje Trumpovi za podporu zdravia a nie potratov

Washington D.C., 15.2.2018 (kath.net/jg) 021 843 – Kardinál Timothy Dolan, arcibiskup z New Yorku a predseda Komisie pre otázky ochrany života pri Biskupskej konferencii USA, sa poďakoval Trumpovej vláde za rozšírenú realizáciu tzv. „politiky Mexiko-City“.
Prezident Trump vo výnose z mája 2017 prikázal všetkým ministerstvám a štátnym orgánom, aby obmedzili finančné prostriedky len na organizácie, ktoré v zahraničí nerobia potraty. Americká vláda teraz vydala správu o prvých šiestich mesiacoch implementácie výnosu. Kardinál Dolan sa pri tejto príležitosti poďakoval vláde za to, že znova nastolila pôvodný stav pomoci pre zahraničie a síce napomáhať zdravie a ľudské práva. V tlačovom vyhlásení uviedol:
„Potrat podkopáva základné ľudské práva. Tým je postihnuté v prvom rade dieťa, no aj mnohé matky sú potratom emocionálne aj telesne zranené. Peniaze z daní v USA nemajú ísť organizáciám, ktoré nie sú ochotné pracovať pre zdravie všetkých ľudí, ale trvajú na nanucovaní svojej potratovej ideológie ženám a deťom.“ –zg-

USA: Biskupi zhrození amokom so 17 mŕtvymi na škole

Washington, 15.2.2018 (KAP/KNA) 021 842 – Americkí biskupi vyzvali k modlitbám za obete amoku na Floride. Predseda Biskupskej konferencie USA, kardinál Daniel N. DiNardo, odsúdil „nezmyselné násilie zbraňou“ v noci na štvrtok. Bývalý žiak na strednej škole v Parklande tam zastrelil najmenej 17 ľudí. Desiatky ľudí sú zranené, viacerí v kritickom stave.
Arcibiskup Thomas G. Wenski z Miami vyhlásil, že je otrasený, „keď sa nevinné deti stávajú obeťami nezmyselného násilia“. „Teraz je potrebné, aby sme v čase smútku stáli pevne pri sebe.“
Kardinál DiNardo vyzval k spoločnému nasadeniu za spoločnosť, v ktorej bude menej tragédií skrze násilie spôsobené zbraňami. –zg-

Ústavný sudca: Štát nemá popierať kresťanskú kultúru

Bonn, 15.2.2018 (kath.net) 021 841 – Bývalý nemecký ústavný sudca Paul Kirchhof vyhlásil, že kresťanský charakter Nemecka sa nemá s ohľadom na islam a iné náboženstvá spochybňovať. Pre Katolícku agentúru KNA zdôraznil:
„Štát si má zachovať svoju identitu a sformovanú kultúru a to zahrňuje aj kresťanské sviatky, kultúrne symboly a znamenia. Nie je zmysluplné, ak sa odstraňujú kríže zo súdnych siení, alebo keď sa Vianoce premenujú na sviatky zimy. Poukázal však aj na to, že štát musí zachovať slobodu pre všetky náboženstvá a pritom sú zásadné články ústavy samozrejmosťou. Uviedol menovite zásady pokojamilovnosti, slobody každého človeka, rovnoprávnosti muža a ženy, ako aj rešpektovanie zákonov. –zg-

Söder: „Kto chce v Bavorsku žiť, musí sa prispôsobiť!“

Mníchov, 15.2.2018 (kath.net) 021 840 – „Kto si myslí, že islam či dokonca zákon šaría patrí k našej krajine – k tomu môžem iba povedať – to nemá kultúrno-historicky s Bavorskom nič do činenia, milí priatelia. To už je raz tak, povedané celkom objektívne.“ Vyhlásil to budúci bavorský premiér Markus Söder (CSU), hlavný rečník na politickej akcii CSU na Popolcovú stredu v Pasove. Informoval o tom portál „inFranken.de“.
„Kto chce v Bavorsku žiť, musí sa prispôsobiť tunajším hodnotám a zvykom, a nie opačne,“ zdôraznil Söder a zdôraznil aj náboženskú slobodu. Okrem toho kritizoval, že ústava nemá jasné priznanie sa ku kresťanským hodnotám a žiadal, aby sa kresťanstvo zakotvilo do ústavy a vo všetkých štátnych budovách sa povesili kríže. Informovala o tom evanjelická agentúra „idea“.
Pre azylovú politiku ohlásil Söder okrem toho tvrdší kurz a povedal:
„Odsuny sa majú v budúcnosti robiť dôslednejšie. Skutočne radi iným pomáhame, ale nesmieme pritom zabúdať na domáce obyvateľstvo,“ za čo sa mu dostalo hlasného potlesku.
„Na tradičnej politickej akcii na Popolcovú stredu v Pasove, má politická korektnosť pauzu. Tu vládne namiesto toho jasnosť!“ povedal Söder hneď na začiatku svojho prejavu. –zg-

Po potupe Márie sa musia učiť jej Mohamedovu chválu

Akkar, 15.2.2018 (kath.net/Fides) 021 839 – Dvaja maloletí libanonskí moslimovia, ktorí stáli pred súdom pre zhanobenie sochy Panny Márie, boli namiesto väzenia odsúdení na to, aby sa naspamäť naučili časti Koránu, kde ide o úctu k Ježišovej Matke. Rozsudok vyšetrovacej sudkyne, ktorou bola kresťanka Jocelyne Matta, ktorá pôsobí v severnom Libanone, privítali okrem iných aj moslimskí náboženskí predstavitelia v Libanone. Toto opatrenie vidia ako účinný prostriedok boja proti sektárstvu a všetkým formám urážok náboženského cítenia inovercov.
Obaja moslimovia z Mounjezu prišli do väčšinovo kresťanskej dediny v regióne Akkar, kde vnikli do školy a zhanobili sochu Panny Márie a na videu sa tým vystatovali na sociálnych médiách pred svojimi rovesníkmi. Obaja boli zatknutí a 8. februára sudkyňa vyslovila rozsudok. Pred väzením dala prednosť tomu, aby sa mladým udelila lekcia z islamskej náboženskej kultúry.
Už na pojednávaní prečítala sudkyňa z Koránu súru „al-Imran“, ktorá sa zaoberá uctievaním Panny Márie vo svätom texte islamu a odsúdila mladých, aby sa to naučili naspamäť. Rozsudok sudkyne príslušný súd v Tripolise odsúhlasil a pracovníka mládežníckeho súdu poveril, aby maloletým pomohol naučiť sa súru o Márii z Koránu. Pred prepustením, chlapci čin oľutovali.
„Tento druh trestu je rehabilitačný,“ povedal maronitský kňaz a národný riaditeľ misijných diel v Libanone, Rouphael Zgheib, pre agentúru Fides. „Svedčí to o novej orientácii v praxi libanonských súdov a realizuje sa tak článok 111 trestného zákonníka, ktorý sudcu zmocňuje nahradiť trest aj inými opatreniami, ak ich považuje za primeranejšie a účinnejšie. Sudkyňa konštatovala, že mladí súru nepoznali, hoci sú moslimovia a rozhodla, že sa majú naučiť rešpektovať náboženstvo vlastné aj to, ktoré vyznávajú nemoslimovia.
Rozsudok kresťanskej sudkyne ocenili mnohí náboženskí predstavitelia aj politici v Libanone. Libanonský premiér Saad Hariri, sunitský moslim, to napríklad označil ako užitočné rozhodnutie, keď ide o vyzdvihnutie toho, „čo majú kresťania a moslimovia spoločné“. –zg-

Brusel: Diecéza zbiera Biblie v rôznych jazykoch

Brusel, 14.02.2018 (KAP/KNA) 021 838 – Bruselská diecéza zbiera Biblie vo všetkých jazykoch. V kostoloch umiestnili tzv. „schránky na Biblie“. Biblie sú určené pre väzňov, ako diecéza oznámila v stredu. Pre prácu kaplánov vo väzniciach je čítanie Svätého písma a modlitba ústrednou potrebou. No je výzvou poskytnúť väzňom Biblie v ich materinskom jazyku. Darovať možno kompletné Sväté písmo, ako aj časti Nového zákona alebo Žalmy. Schránky na Biblie zostávajú v kostoloch od Popolcovej stredy do Turíc 20. mája. –zg-

Schönborn: „Európa stále menej centrom Cirkvi“

Viedeň, 14.2.2018 (KAP) 021 837 – Pápež František reaguje svojím reformným úsilím zreteľne na vývoj, že Európa „je stále menej centrom Cirkvi“. Povedal to kardinál Christoph Schönborn, viedenský arcibiskup, keď poskytol interview k jubileu 20 rokov jeho menovania za kardinála pre rakúsku Kooperačnú redakciu katolíckych novín. Dnešná realita je, že Cirkev je skôr v Afrike a Ázii „rozvíjajúca sa a vitálna“.
„Aj v personálnych rozhodnutiach pápeža možno tento vývoj spoznať,“ povedal kardinál. „Po svojom menovaní 21. februára 1998 som sa spýtal pápeža Jána Pavla II.: ´Nie sú štyria kardináli trochu veľa pre Rakúsko?´“
Vtedy ešte žili aj jeho predchodcovia kardinál Franz König a Hermann Groer, ako aj kardinál Rímskej kúrie Alfons Maria Stickler. „Či budú aj v budúcnosti v malých európskych krajinách kardináli – v súčasnosti okrem Viedne aj v Prahe a Budapešti – to sa ešte len uvidí,“ povedal Schönborn.
On sám o dva roky podľa predpisov s dosiahnutím veku 75. rokov podá pápežovi žiadosť o odstúpenie a síce „nielen pro forma, ale s vážnym želaním, aby sa prijalo“, ako povedal kardinál. „Veľmi dychtivo čakám na prežívanie tichšieho času, aby mal duchovný život dostatok priestoru. Aktivity mi iste chýbať nebudú, no špekulácie o svojej budúcnosti nerobím.“
Hlavnou činnosťou je pre neho momentálne „úrad biskupa Viedne“ a predsedu Biskupskej konferencie Rakúska. Vidí sa pritom aj ako sprostredkovateľ medzi rakúskou cirkvou a Rímom, ako povedal Schönborn a dodal: „To bolo aj stále znova potrebné, napríklad v ťažkých situáciách.“
V Ríme je v súčasnosti raz do mesiaca kvôli členstvu o. i. v Kongregácii pre náuku viery, pre katolícke školstvo a pre východné cirkvi, aj v Pápežskej rade pre evanjelizáciu národov, v komisii kardinálov pre vatikánsku banku a v Rade synody biskupov.
Vzhľadom na Synodu biskupov o mládeži v októbri Schönborn vyhlásil, že ešte nevie, či bude zasa menovaný za člena synodálneho zasadnutia. Predpokladá, že synoda o mládeži sa bude konať v „klimaticky inej situácii“ ako synody o rodine. „Nemyslím si, že pôjde o silne kontroverzné témy, ale o schopnosť rozhodovania, ktorú potrebuje mladý človek, aby kráčal svojou cestou ako kresťan.“
Kardinál Schönborn potom hovoril o „dobrom vzťahu cirkvi a štátu v Rakúsku“, napriek nedávnym diferenciám vzhľadom na civilné manželstvo párov rovnakých pohlaví. Po rozhodnutí ústavných sudcov si želá ešte „viac diskusie a možno aj mnohé upresnenia“ politikmi. Arcibiskup potvrdil pritom svoju kritiku:
„Cirkev nikdy neprotestovala proti zákonu o partnerstve, ktorý homosexuálne partnerstvá občiansko-právne dobre zabezpečuje – lebo to je otázka spravodlivosti. Manželstvo však tou okolnosťou, že len zväzok muža a ženy umožňuje následníctvo nových generácií, má aj právne mimoriadne, nenahraditeľné postavenie“, zdôraznil kardinál. –zg-

Rakúsko: V pôste stojí v dóme kríž v ceste!

Klagenfurt, 14.2.2018 (KAP) 021 836 – „Kríž v ceste“ – tak nazval korutánsky umelec Brandy Brandstätter svoj z vertikálnych kovových rúrok vytvorený kríž, ktorý v rámci „Umenia v dóme 2018“ počas Pôstneho obdobia bude „ako taká prekážka“ tvoriť stred katedrály v Klagenfurte. Táto „prekážka“ totiž bráni pohľadu na oltár, ako sa uvádza vo vyhlásení dómskeho farára Petra Allmaiera z utorka. Je to poukaz na to „rušivé“ kríža v dnešnej spoločnosti, ktorá má veľký cvik v jeho odstraňovaní, ako poznamenal farár: „To nepríjemné sa musí z každodenného života vylúčiť. Kríž musí preč.“
Umeleckú inštaláciu otvorili v rámci svätej omše s korutánskym biskupom Aloisom Schwarzom na Popolcovú stredu.
Brandstätter použil 129 kovových rúr v celkovej dĺžke viac ako pol kilometra. Z vtáčej perspektívy to tvorí latinský kríž. Dĺžka rúr od vchodu do kostola na západe až po oltár na východe sa postupne zvyšuje až na 4,2 metra, takže vzniká dojem koso v priestore ležiaceho kríža. V strede chrámu necháva konštrukcia úzku cestu k laviciam. „Napriek tomu je cesta dosť úzka na to, aby sa pociťovala ako prekážka,“ povedal farár.
Veriacim sa bráni pohľadu na oltár a dianie na oltári. Každý veriaci sa musí neustále nakláňať sem či tam, aby dobre videl. „Táto forma interakcie robí dívajúcu sa osobu účastnou a tým aj podstatnou súčasťou samotnej umeleckej inštalácie,“ ako vysvetlil umelec svoj úmysel.
„Kovové tyče pripomínajú kopije, ktoré môžu zraniť. Máme veľa cviku vo vzájomnom zraňovaní sa, no vlastnú vinu si priznať nechceme. Rovnako horiace sviece na koncoch tyčí predstavujú oheň, ktorý hreje, ale môže byť aj nebezpečný. Akonáhle niekto ohňom vášne zastáva svoju často nepohodlnú mienku, treba to ukončiť. Aj tu platí – kríž musí preč,“ hovorí farár.
A predsa: „Ak je niečo správne v nesprávnom a cesta je cieľom, tak skrze kríž. Pretože znamenie kríža v prekrížení životných plánov a krížová cesta námahy prispievajú viac k rozvoju osobnosti ako občianska pohodlnosť.“
V Pôstnom období bude v dóme Klagenfurtu aj pašiový koncert 25. marca o 16. h. S programom „O Crux Ave“ vystúpi dómsky chór, dómska schola a dómske kantorstvo s cestou umučenia Krista od gregoriánskej hudby až po 21. storočie. –zg-

USA: U demokratov niet miesto pre ochrancu života

Quincy, 14.2.2018 (kath.net/jg) 021 835 – Tom Koch, starosta amerického mesta Quincy v štáte Massachusetts, opúšťa Demokratickú stranu. Ako katolík a odporca potratov nevidí už nijaké miesto v strane, ako oznámil. Informoval o tom LiveAction.
Tom Perez, predseda Demokratickej národnej komisie, na jar 2017 oznámil, že Demokratická strana bude podporovať iba kandidátov, ktorí sa zasadzujú za legálny potrat.
Koch je presvedčený o tom, že ľudský život sa začína počatím. Vyhlásil, že toto presvedčenie nemohol vyjadrovať a preto sa po zrelej úvahe rozhodol opustiť stranu, ktorej členom bol od 19. roku života.
Keď Najvyšší súd USA rozsudkom v kauze „Roe v. Wade“ legalizoval potrat, bola to v jeho rodičovskom dome veľká téma, ako povedal Koch pre noviny Patriot Ledger. Jeho otec ukončil prácu vo volebnej kampani senátora Edwarda Kennedyho, keď sa ten stal prívržencom legalizovania potratov.
Quincy je mesto s 94 000 obyvateľmi a leží asi 10 km juhovýchodne od Bostonu. –zg-

Kardinál Zen: „V Číne ide o otroctvo“!

Čína, 14.2.2018 (kath.net) 021 834 – Kardinál Jozef Zen Ze-kiun, emeritný biskup Hongkongu, v blogu nanovo ostro kritizoval vatikánsku politiku v Číne. Jeho komentár je očividne reakciou na nedávne interview vatikánskeho štátneho sekretára Pietra Parolina v talianskom denníku „La Stampa“.
Toto interview ho „odpudzuje“, ako napísal. Zen Parolina obviňuje, že „prelieva krokodílie slzy nad prenasledovanými kresťanmi v Číne“. Parolin si podľa kardinála ctí „ostpolitiku“ Vatikánu. Avšak pohŕda pravou úprimnou vierou „tých, ktorí pevne bránia Kristom na apoštoloch založenú Cirkev pred každým vmešovaním sa svetskej moci“. Kardinál Zen uvádza, že Parolin síce tvrdí, že by chcel prenasledovaným kresťanom v Číne priniesť uzdravenie a milosrdenstvo a ďalej píše:
„Milosrdenstvo pre prenasledovateľov? Právoplatného biskupa nútiť, aby svoje miesto prenechal exkomunikovanému? Či to neznamená skôr sypať soľ do rán?“ V Číne ide podľa kardinála Zena o otroctvo, z ktorého sa treba oslobodiť, ale nie o osobné zranenia.
To odpudzujúce“ v Parolinovom interview je však podľa Zena, že vatikánsky štátny sekretár nečestným spôsobom zneužíva list pápeža Benedikta XVI. čínskym katolíkom. Kardinál obvinil Parolina, že list zmanipuloval, aby vyzeral ako „verný podporovateľ“ práce emeritného pápeža.
Benedikt XVI. pred niekoľkými rokmi napísal:
„Niektorí z vás, ktorí nechcú podliehať protiprávnej kontrole nad životom Cirkvi a želajú si zachovávať vernosť Petrovmu nástupcovi a katolíckej viere, sa vidia byť nútení nechať sa vysvätiť v tajnosti. Podzemie nespadá do normálneho života Cirkvi a história ukazuje, že pastieri a veriaci k tomu siahajú iba s utrpením spojeným želaním, aby si zachovali neporušenú vlastnú vieru a netrpeli nijaké vmešovanie štátnych orgánov do vecí, ktoré sa dotýkajú najvnútornejšieho života Cirkvi.“
„Komunisti chceli Cirkev zotročiť,“ píše Zen následne. „Boli takí, ktorí otroctvo odmietli, boli aj takí, ktorí ho podporovali.“ Kardinál Zen potom oznámil, že pri zlej dohode Vatikánu s Čínou sa stiahne do kláštorného života. Dovtedy by však chcel naďalej veriacich vyzývať, aby sa za pápeža modlili, „aby ho Pán zachránil pred rukami jeho nepriateľov“. –zg-

Tréner Super-Bowl: ‚Môžem iba chváliť Ježiša Krista’

Minneapolis, 14.2.2018 (kath.net/LSN/jg) 021 833 – „Ja môžem iba chváliť môjho Pána a Záchrancu Ježiša Krista za to, že mi túto možnosť dal.“ Týmito slovami komentoval Doug Pederson, tréner orlov – „Philadelphia Eagles“ víťazstvo svojho mužstva na „Super Bowl 2018“. Aj vyjadrenia radu jeho hráčov vyzneli v podobnom kresťanskom duchu.
Hráč „Eagles“ Nick Foles jednoducho povedal: „Všetka česť patrí Bohu“. Foles, ktorý bol zvolený za najcennejšieho hráča finále profesionálnej americkej futbalovej ligy NFL sa opakovane verejne vyznáva z kresťanskej viery. Študuje teológiu a po športovej kariére by sa chcel stať duchovným pastierom na strednej škole.
Foles bol hráčom číslom dva po Carsonovi Wentzovi. Keď sa Wentz v decembri na zápase zranil, musel prevziať jeho zodpovednú úlohu. Wentz, ktorý sa tiež otvorene hlási ku kresťanstvu, neprejavil nijakú závisť pre úspechy Folesa:
„Boh je taký dobrý! Som hrdý na svoje mužstvo a gratulujem Folesovi k jeho vynikajúcemu výkonu,“ napísal po zápase na Twitteri.
Wentz a Foles sa s ďalšími hráčmi zúčastňujú na biblickom krúžku, ktorý sa stretáva niekoľkokrát do týždňa.
Aj Zach Ertz postavil poďakovanie Bohu na prvé miesto: „Bez neho by sme tu neboli,“ ako povedal. Pre neho futbal nie je najvyšší cieľ. Šport vidí ako platformu, aby sa mohlo ľudí privádzať k Bohu!
Donnie Jones našiel vo viere oporu, ktorá ho sprevádzala najdôležitejšou hrou jeho života a následným mediálnym kolotočom. Jones je katolík a v sobotu večer navštevuje svätú omšu s ďalšími katolíckymi hráčmi a trénermi.
Mužstvo „Philadelphia Eagles“ vyhralo Super Bowl 2018 proti obhajcovi titulu „New England Patriots“ so 41 bodmi k 33. Zápas sa konal 4. februára 2018 v Minneapolise. –zg-

Biskup: „Nie je ľahké žiť ako kresťan“

„Musíme byť bdelí, aby sme sa nedali nakaziť vlažnosťou šírenou našou blahobytnou spoločnosťou.“

St. Pölten, 13.2.2018 (kath.net/dsp) 021 832 – Kath.net dokumentuje pôstny pastiersky list 2018 diecézneho biskupa z rakúskeho St. Pöltenu Mons. Klausa Künga:

Milí bratia a sestry!
Zasa sme raz vstúpili Popolcovou stredou do Pôstneho obdobia a prosíme Boha, aby nám skrze toto obdobie obrátenia a pokánia dal milosť kráčať vpred v poznaní Krista a zviditeľňovať silu jeho vykúpenia naším životom z viery.
Boh oslovuje nás všetkých. Na prvú Pôstnu nedeľu vnímame posolstvo: „Keď Jána uväznili, Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie evanjelium. Hovoril: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu,“ (Mk 1,14-15).
Musíme byť bdelí, aby sme sa nedali nakaziť vlažnosťou šírenou našou blahobytnou spoločnosťou. Mnohí ľudia sa náboženského života do veľkej miery alebo aj celkom vzdali, nemálo ľudí sa uspokojí iba s občasnou účasťou na cirkevnom živote pri určitých príležitostiach a sláveniach. Pre nich, ako sa zdá, nie je náboženský život zvlášť dôležitý.
Buďte presvedčení o tom: Ježiš je medzi nami, aj dnes, aj teraz a oslovuje nás všetkých. Možno namietnete: Ale mnohí ľudia ho nepočúvajú, aj naše deti sa od neho odvrátili, hoci sme urobili všetko, aby sme pred nimi žili svoju vieru a odovzdali sme im ju.
Je pravdou, že v našej spoločnosti sú vplyvy mnohoraké a sčasti veľmi masívne. Nie je ľahké žiť ako kresťan a nenasledovať rozšírený trend. Pravdou však tiež je, že práve preto je potrebné byť dôsledný. Majme dôveru! Boh je verný, aj keď sú ľudia neverní. On prisľúbil: „Ja uzavriem zmluvu s vami a s vaším potomstvom“ (Gn 9, 8). My sme prijali krst. Ten „vyprosuje u Boha čisté svedomie pre zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, ktorý vystúpil do neba, je po Božej pravici a podriadení sú mu anjeli, mocnosti a sily“ – tak učí sv. Peter (1 Pt 3,21).
Čo teda máme robiť? Napravme svoj postoj, kde sme povolili, napr. v skutočne pravidelnej návšteve nedeľnej svätej omše a ak je možné aj viackrát v týždni, dokonca denne, aby sme znova pocítili túžbu po Kristovi. Modlime sa denne viackrát a spájajme denné modlitby ráno pri vstávaní s pohľadom vpred a večer s krátkym pohľadom naspäť a so spytovaním svedomia, aby sme posilnili svoju dušu. Aj modlitba pred jedlom a po ňom je dôležitou prestávkou cez deň. Cenným stretnutím s Božou Matkou je modlitba „Anjel Pána“ a odporúčam aj modlitbu posvätného ruženca – aspoň jeden desiatok denne by mal byť možný. Osobný rozhovor s Bohom každý deň a najmenej desať minút, považujem za zvlášť užitočný, aby sme sa na neho obracali s našimi otázkami a prosbami a spoznávali jeho vôľu. Veľký úžitok prináša aj denné čítanie Svätého písma a duchovnej knihy, čo nám poskytne duchovné podnety. Vďaka elektronickým médiám je to ľahšie ako kedykoľvek predtým. K tomu všetkému patrí zvláštne úsilie v boji proti chybám, ktoré sa nám často stávajú a o rast v tých oblastiach, v ktorých by sme sa mohli zlepšiť. Bez našej vôle to však nepôjde.
Prijímajme aj sviatosť zmierenia s úprimným osobným vyznaním, s ľútosťou nad našimi hriechmi, so skutočným načúvaním radám kňaza a s pevnými predsavzatiami! Ježiš dal svoj život, aby Boh skrze neho zmieril všetko so sebou, keď pre jeho krv na kríži priniesol pokoj všetkému, čo je na zemi aj čo je na nebi. (Kol 1,20). Dajme sa od neho zmieriť s Bohom! On vstal z mŕtvych. On žije!
Aj mladí ľudia skôr či neskôr nájdu cestu, keď budú vidieť kresťanov, ktorí veria a napriek vlastným chybám usilujú o pravý kresťanský život. Je potrebné osloviť mladých i starých. Tak znova prídu duchovné povolania a budú vznikať kresťanské rodiny. V našej diecéze sú aj v súčasnosti zárodky, ktoré rastú. Máme všetky dôvody na skutočnú nádej. Dobro priťahuje a šíri sa ďalej.
Tak vám želám požehnané Pôstne obdobie a Veľkú noc plnú radosti a dôvery!

Veľká Británia: Veľká modlitba ruženca 29. apríla!

Londýn, 13.2.2018 (kath.net) 021 831 – Po veľkej modlitbe posvätného ruženca na hraniciach Poľska a Írska plánujú teraz aj katolíci vo Veľkej Británii veľkú modlitbu ruženca na pobrežiach krajiny. Akcia „Ruženec na pobreží“ sa má konať 29. apríla a má pripomenúť povolenie potratu v Anglicku pred 50 rokmi. Organizátori tak chcú prispieť k obnove viery v Anglicku a pripomenúť dôstojnosť ľudskej osoby a pokoj vo svete. K tomu uverejnia 1. marca interaktívnu webovú stránku miest modlitby. Na sviatok sv. Jozefa, 19. marca, sa má začať 40-dňová duchovná modlitba.
Podporu iniciatíve vyjadrili aj biskupi Anglicka. Biskup John Keenan z Paisley sa vyslovil, že je „viac ako šťastný“ z tejto iniciatívy a povedal:
„Dúfam, že všetky miesta modlitby ruženca vytvoria prstenec milosti pre vieru, život a pokoj na našich pobrežiach.“ –zg-

Nový škandál v Pápežskej akadémii pre život

Vatikán, 13.2.2018 (kath.net) 021 830 – Vo Vatikáne sa šíri ďalšie rozhorčenie pre nedávno menovaného člena Pápežskej akadémie pre život. Dr. Fishel Szlajen, argentínsky rabín, ktorého menoval pápež František, sa v článku na InfoBae síce v zásade vyslovil proti potratu, no potom rabín tvrdil, že v Biblii sú prípady, keď je potrat dovolený, a síce keď život nenarodeného dieťaťa ohrozuje život matky. V tom prípade má život matky podľa rabína prednosť. No pre rabína je potrat legitímny aj pri vážnom telesnom postihnutí a pri anencefálii. Aj pri znásilnení považuje rabín usmrtenie nenarodených detí za dovolené, ak je tu nebezpečenstvo, že tehotenstvo spôsobuje matke „vážnu psychickú chorobu“.
Už pred mesiacmi ďalší člen akadémie – rabín Avraham Steinberg – zastával podivuhodné názory. Podľa novín „Catholic Herald“ Steinberg vyjadril názor, že nenarodené deti majú „štatus človeka“ až 40 dní po počatí. Predtým vraj nie je daný „nijaký plný štatus“.
Rozruch v akadémii pre život spôsobilo už v minulosti aj menovanie anglikánky Nigel Biggarovej za jej členku. Tá sa v minulosti vyslovila za usmrcovanie nenarodených detí až do 18. týždňa. –zg-

Intelektuáli varujú Vatikán pred dohodou s Pekingom

Hongkong, 13.2.2018 (KAP/KNA) 021 829 – Katolícki vedci, právnici a ľudsko-právni aktivisti z Hongkongu, Veľkej Británie a USA vyzvali v otvorenom liste biskupské konferencie na celom svete, aby uvážili dopad rokovaní Svätého stolca s Čínou. V liste s doteraz 1140 podpismi varujú pred chybami, ktoré sa už nebudú môcť napraviť. Uviedli, že sú „hlboko šokovaní a sklamaní“ z možnej dohody Vatikánu s Pekingom, ako aj z možného uznania siedmych „vlasteneckých“ čínskych biskupov pápežom.
V liste sa zdôrazňuje, že „všetci biskupi musia byť menovaný Svätým Otcom“. Vláda „nesmie hrať nijakú úlohu pri voľbe biskupov“. To by bol prípad, keby vládou kontrolovaná biskupská konferencia určila kandidátov na biskupov a pápež by ich potvrdil. Signatári sa rozhodne stavajú aj proti uznaniu siedmych Pekingom menovaných biskupov, ktorých „morálna integrita je pochybná“.
S poukazom na ničenie kostolov vládou a zostrenú kontrolu veriacich v minulých rokoch vyjadrujú starosť, „že taká dohoda spôsobí škody, ktoré už nebude možné napraviť“. Náboženstvá v Číne sa už prenasledovali odjakživa. Komunistická strana má „dlhú históriu porušených sľubov“, ako sa píše v liste. Biskupov na celom svete podpísaní vyzývajú, aby v príslušnom zmysle vplývali na Svätý stolec.
Svojím listom sa signatári stavajú aj za bývalého arcibiskupa Hongkongu, kardinála Jozefa Zen Ze-kiuna. Ten Vatikán za jeho čínsku politiku ostro kritizoval. Štátny sekretár kardinál Pietro Parolin Zenovu kritiku odmietol a vyzýval k poslušnosti pápežovi.
Katolícka cirkev v Číne má duchovných a veriacich vo „Vlasteneckom združení“, ktoré kontroluje vláda, ako aj kňazov, biskupov a farníkov, ktorí zostali verní Rímu a vláda ich neuznala. No hranice medzi „oficiálnou“ a „podzemnou“ cirkvou sú často splývavé. Vatikán nemá diplomatické styky s Čínou už od r. 1957. Pred štyrmi rokmi sa začali bilaterálne rozhovory. Počiatkom februára špekulovali médiá o možnom „prelome“, no sporná je v rokovaniach najmä otázka, kto bude menovať čínskych biskupov – pápež alebo Peking. –zg-

Čínski katolíci rozhorčení pre politiku Vatikánu

Peking, 13.2.2018 (kath.net) 021 828 – S rozhorčením a nevierou reagovali čínski katolíci na pozitívny obraz Číny, ktorý biskup Rímskej kúrie Marcelo Sanchez Sorondo nedávno prezentoval v interview. Informoval o tom „Vatican News“ na základe správ ázijskej agentúry UCA-News.
Katolícky biskup tajnej cirkvi povedal, že už nebude nijaká spravodlivosť, ak naozaj dôjde k dohode Číny a Vatikánu. Iný kňaz sa cituje slovami: „Vatikán sa dáva do paktu s diablom a zapredáva svoju čestnosť“. Religionista sa zasa povedal: „Vatikán nechápe čínsku cirkev a chce iba uchlácholiť čínske vedenie.“
Čínsky kardinál Jozef Zen už predtým viackrát vyslovil podobné názory. A Svätý stolec varoval pred tým, aby čínskemu režimu príliš vychádzal v ústrety. –zg-

Redaktor jezuitského magazínu – ‚komunista’?

Toronto, 13.2.2018 (kath.net/LSN/jg) 021 827 – Dean Dettloff, člen redakcie jezuitského magazínu America, sa sám označuje za komunistu, zasadzuje sa za homosexuálne „manželstvo“, potrat a rodovú rovnosť. Dettloff je korešpondentom magazínu America v kanadskom Toronte.
Inštitút Lepanto sa bližšie zaoberal jeho osobou a vzal si pod drobnohľad jeho vystúpenia na sociálnych médiách.
V októbri 2017 pripomenul komunistickú revolúciu v Rusku zdieľaním príslušnej správy komunistickej strany Kanady. Spomienku výročia zjavení Božej Matky vo Fatime u neho hľadáme márne. Na Twitteri sa v auguste 2016 poďakoval pastorovi, ktorý ho „nechtiac urobil komunistom“.
Dettloff je aj moderátorom podcastu Magnificast, ktorý si dal za úlohu „skúmať kresťanstvo a politickú ľavicu“. V skutočnosti Magnificast šíri socialistické idey a usiluje sa zmiešavať komunistické ideológie s kresťanstvom, ako uvádza analýza Inštitútu Lepanto.
Na Facebooku Dettloff chválil prednášku profesora Nickolasa Wolterstorffa, ktorý sa zastával tzv. homosexuálneho „manželstva“. Podľa jeho názoru „biblická spravodlivosť“ vyžaduje, aby „sa veľký poklad občianskeho a cirkevného sobáša“ sprístupnil aj homosexuálom.
V októbri 2016 vychvaľoval zasa Dettloff na Twitteri, ako Hillary Clintonová obhajovala potrat v konfrontácii s Donaldom Trumpom. V apríli 2016 ocenil článok skupiny „Catholics for Choice“ (Katolíci za voľbu), ktorá sa zasadzuje za legálny potrat. Článok informoval o údajnom proteste poľských katolíkov proti potratovej politike biskupov krajiny.
Páter James Martin SJ, prominentný pracovník magazínu America, takisto spôsobil rozhorčenie v Cirkvi pre svoje výpovede k homosexualite. –zg-

Na sv. Valentína žehnanie párov – aj homosexuálov

Linec, 13.2.2018 (kath.net/jg) 021 826 – Katolícke noviny Lineckej diecézy KirchenZeitung informujú o cirkevnom žehnaní aj homosexuálnych párov na dvoch farách v čase sv. Valentína.
„Využiť môžu ponuku milujúci sa vo všetkých životných situáciách – aj páry lesieb a gejov,“ uvádza sa v informácii Farnosti sv. Františka vo Welse. Homosexuáli toto žehnanie podľa správy však sotva využívajú. Farská asistentka Irmgard Lehnerová vidí príčinu v tom, „že je pre nich stále ešte tabu ukazovať sa na verejnosti“.
„V mojom bohoslužobnom spoločenstve sú aj homosexuáli. Mnohí z nich však v kontaktoch s katolíckou cirkvou prežili zranenia a urážky a preto si kladú otázku, či je pre nich miesto v cirkvi. Vo Farnosti sv. Františka sa majú všetci cítiť vítaní. Boh je láska. Tu nesmú byť nijaké obmedzenia,“ citujú noviny slová farskej asistentky.
Diecézna komisia pre pastoráciu homosexuálov si želá „viac otvorenosti“. Je toho názoru, že „homosexuálne vzťahy sú Bohom požehnané.“
„Bolo by pekné, keby oveľa viac duchovných pastierov a pastierok urobilo zreteľné znamenie otvorenosti, aby jasne signalizovali, že láska dvoch rovnoprávnych ľudí je Bohom chcená a tým aj požehnaná,“ citujú noviny stanovisko komisie.
Franz Harant, duchovný pastier pre manželstvá a rodiny Lineckej diecézy to vidí podľa tejto správy podobne: „Všetkým dostupné požehnanie sa bude udeľovať každému. Tu my nemáme čo zakazovať,“ cituje ho Kirchen-Zeitung vzhľadom na homosexuálne páry. Harant sa odvoláva na pápeža Františka, ktorý v „Amoris laetitia“ (AL) zdôraznil, že „každá osoba, nezávisle od svojej sexuálnej orientácie, musí byť rešpektovaná vo svojej dôstojnosti a prijatá s úctou“, ako sa uvádza v správe. KirchenZeitung sa tu očividne odvoláva na AL 250. Tento odsek vyzýva ľuďom s homosexuálnymi tendenciami „zabezpečiť ohľaduplné sprevádzanie, aby tí, ktorí prejavujú homosexuálnu náklonnosť, mohli prijať pomoc potrebnú na pochopenie a plné uskutočnenie Božej vôle vo svojom živote“.
V ďalšom odseku pápež odmieta všetky pokusy o analógie s rodinami:
„Neexistuje nijaký základ pre pripodobňovanie alebo vytváranie analógií ani vzdialených, medzi homosexuálnymi zväzkami a Božím plánom týkajúcim sa manželstva a rodiny“ (AL 251).
KirchenZeitung pod titulkom „Objavovať nové“ poukazujú na žehnanie párov na sv. Valentína a píšu: „Niektoré farnosti v Hornom Rakúsku pozývajú na bohoslužby a pobožnosti žehnania pre homosexuálne páry!“
KirchenZeitung sú oficiálne katolícke noviny Lineckej diecézy! –zg-

Kardinál verí v „posthumné prekvapenia z pera Benedikta“

Vatikán, 12.2.2018 (KAP) 021 825 – Kardinál Rímskej kúrie Marc Ouellet si myslí, že emeritný pápež Benedikt XVI. ďalej pracuje na teologických dielach, ktoré bude možné uverejniť po jeho smrti.
„Myslím si, že by tu mohli byť posthumné prekvapenia z pera Benedikta XVI. na podporu budovania Cirkvi,“ povedal prefekt Kongregácie pre biskupov v interview na online portáli „Vatican News“ z pondelka.
„Benedikt je po celý život teológom a aj po odstúpení z pápežského úradu pokračoval v teologických úvahách,“ povedal kardinál Ouellet. Pripomenul aj knihu interview z r. 2016 em. pápeža s nemeckým spisovateľom Petrom Seewaldom „Posledné rozhovory“ a povedal:
„Myšlienky Benedikta v tejto knihe majú veľkú jednoduchosť, autenticitu aj múdrosť. Myslím si, že pokračoval aj v premýšľaní o iných témach, možno po jeho smrti zažijeme ešte niektoré prekvapenia v tomto ohľade – človek nikdy nevie…“
Kanadský kardinál Ouellet sa vyjadril k 5. výročiu odstúpenia Benedikta XVI. Zdôraznil, že na neho pôsobí 90-ročný emeritný pápež naďalej ako „jasne mysliaci, citlivý, plný viery a ľudskosti“ a vyhlásil:
„Benediktovo svedectvo je veľkým javom pre cirkev. Dnes sa hovorí o reforme pápežstva, nuž najväčším gestom tejto reformy bolo toto rozhodnutie odstúpenia. Prekvapilo to všetkých ľudí, ale súčasne to otvorilo horizont pre celé tie transformácie, ktoré teraz František realizuje, až po to oveľa viac pastoračné – také vedenie úradu, ktoré je bližšie Božiemu ľudu.“
Práve táto transformácia bola z pohľadu Ouelleta implicitne určená už rozhodnutím Benedikta XVI. odstúpiť. „Diskrétne sprevádzanie“ nového pontifikátu Benediktom dáva ľuďom pochopiť, „že bývalý pápež nie je zrazu preč, ale že naďalej vykonáva určitú biskupskú, pápežskú funkciu: prosby o príhovor, solidaritu a pritom v úplnej diskrétnosti“.
„Benedikt je obdivuhodný vo svojej diskrétnosti, vo svojom vnútornom pokoji a láskyplnej, modliacej sa prítomnosti,“ hovorí Ouellet a vysoko oceňuje, že emeritný pápež nevydáva verejné stanoviská o svojom nástupcovi: „Pritom si dokážem predstaviť, že aj Benedikt je mnohými vecami v novom pontifikáte prekvapený a niekedy si iste kladie aj otázky.“ –zg-

Kardinál Müller: „Suicidálna modernizácia Cirkvi“

Bratislava, 12.2.2018 (kath.net) 021 824 – Ako napísal nemecký katolícky denník z Würzburgu, kardinál Gerhard L. Müller na prednáške na CMBF v Bratislave sa s ľútosťou vyjadril o oddelení dogmatiky od morálnej náuky. Hovoril o „poníženeckom premieňaní Cirkvi na mimovládnu organizáciu“ s cieľom zlepšenia vnútorných životných podmienok. Pritom však ide o „samovražednú modernizáciu“. „To klame ľudí o Božej pravde.“ Kardinál Müller prezentoval oproti tomu kresťanstvo ako teocentrický humanizmus.
Kardinál Müller sa tak vyjadril na konferencii k 25. výročiu encykliky „Veritatis splendor“ (VS) Jána Pavla II. , ktorú zorganizovala Konferencia biskupov Slovenska a Univerzita Komenského v Bratislave.
Na otázky poslucháčov k „Amoris laetitia“ odpovedal bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery, že v nijakom prípade nie je šťastný z rozdielnych interpretácií niektorými biskupskými konferenciami. A „Tagespost“ cituje kardinála:

„V dogmatických otázkach nemôže existovať nijaká pluralita, je iba jeden učiteľský úrad Cirkvi a biskupské konferencie môžu zodpovedať iba pastoračné otázky.“
„Ôsmu kapitolu ´Amoris laetitia´ musíme chápať ortodoxne, pretože kto žije v smrteľnom hriechu, nemôže prijímať Eucharistiu. Pápež je tu na to, aby Cirkev spájal. Sám som pápežovi povedal, že ak biskupské konferencie vydávajú rozdielne interpretácie, dostáva sa Cirkev do situácie ako pred reformáciou. Mimochodom rozkol Cirkvi v reformácii nemožno oslavovať.“

Kardinál Müller okrem toho ostro odsúdil cirkevné žehnanie homosexuálnych párov a povedal, že takéto žehnanie kňazmi by bola „ohavnosť na svätom mieste“ – ako „Tagespost“ doslova cituje kardinála. -zg-

Kardinál k Amoris laetitia: „Spolužitie ako súrodenci“

Lisabon, 12.2.2018 (kath.net) 021 823 – „Znovu zosobášení rozvedení, ktorých prvé manželstvo nebolo cirkevne anulované, by mohli ´vo výnimočných prípadoch´ prijímať sviatosť zmierenia, aj Eucharistie, no Cirkev pripomína, že tieto páry majú žiť ako brat a sestra!“ Uviedol to lisabonský patriarcha, kardinál Manuel Clemente, v liste zo 6. februára, ktorým upravuje prístup k týmto osobám vo svojom patriarcháte vzhľadom na uľahčenia pápeža Františka v „Amoris laetitia“. Kardinál súčasne zdôrazňuje, že reintegrácia katolíkov „nevedie nutne“ k pripusteniu ku sviatostiam zmierenia a Eucharistie.
„Môže byť vhodné, aby bol prístup ku sviatostiam zdržanlivý,“ uviedol patriarcha Clemente. Poukázal aj na to, že pri „nevyjasnených nezrovnalostiam“ je pristupovanie ku sviatostiam „mimoriadne škandalózne“.
„Iné miesto na rozhodnutie o prístupe ku sviatostiam ako forum internum nepoznám,“ uviedol patriarcha Clemente a výslovne poukázal na spovedný rozhovor a spovedného otca. „Po potvrdení nemožnosti anulovania manželstva teda podľa môjho názoru nie je na to kompetentný ani diecézny súd!“ –zg-

Evanjelický superintendent chce Launa ‚právne stíhať‘

Viedeň, 13.2.2018 (kath.net) 021 822 – O bizarné reakcie sa postaral komentár rakúskeho biskupa Andreasa Launa na kath.nete. V utorok sa prihlásil o slovo aj krajinský superintendent Evanjelickej cirkvi a. v. v Rakúsku, Thomas Hennefeld. Vyjadril sa, že je „šokovaný“ zo „zmätených výpovedí“ biskupa Launa.
Biskup v komentári uviedol: „Božie požehnanie možno vyprosiť pre hriešnikov, ale nie pre hriech. Teda by nebolo možné posvätiť nový nevestinec, koncentračný tábor, či zbrane, ktoré nie sú výlučne na poľovačku alebo legitímnu obranu. Preto je jasné, že nemožno požehnať zväzok, ktorý je hriešny, ani mafiu, ani združenia či zariadenia, kde sa konajú potraty, kde sa šíria ideológie proti viere, židom, či rasizmus.“
Hennefeld podobne ako homosexuálna lobby interpretuje túto výpoveď v znetvorenej forme a tvrdí, že biskup Laun porovnal žehnanie homosexuálov o. i. s koncentračnými tábormi v Tretej ríši! Potom biskupovi ešte celkom vážne podsúval, že „farárky a farárov evanjelickej reformovanej cirkvi, ktoré tieto žehnania robia, dáva na jednu úroveň s ľuďmi, ktorí schvaľovali koncentráky“. Hennefeld sa tak ukazuje ako absolútne netolerantný voči iným názorom a tvrdí, že ide o „štvanie“. Chcel by preto svojho brata kresťana salzburského biskupa nechať „právne stíhať“! -zg-

Biskup: „Homosexuálne zväzky žehnať nemožno “

Biskup Andreas Laun, Salzburg

Salzburg, 12.2.2018 (kath.net) 021 821

Kardinál Marx aj biskup Bode navrhli žehnať homosexuálne páry. Prečo nie, mohol by niekto povedať, keď Cirkev je ochotná žehnať všetko na svete? Nuž, Cirkev žehná predovšetkým ľudí ale aj úkony a predmety. Jezuita páter Eckhard Bieger píše na internete o katolíckych požehnaniach:
Pre katolíkov možno vlastne žehnať všetko, nie iba bohoslužobné priestory, kalichy a veriacich po každej omši, či modlitbách chvál. Požehnanie sa neobmedzuje na ružence, či medaily, ale žehnať možno aj autá, továrenské haly, zvieratá, bylinky a mnohé iné. Niektoré žehnania sú vyhradené kňazom a diakonom, predovšetkým ak ide o kultové predmety ako kalichy alebo omšové rúcha. Ale rodičia môžu žehnať svoje deti. Veriaci si môžu aj zobrať domov svätenú vodu a žehnať ňou členov rodiny, ale aj stajňu a zvieratá. Procesia na Božie Telo je požehnaním pre domy. Existuje vlastná liturgická kniha pre žehnania, Benedikcionál s 99 možnosťami žehnaní.“
Aké nádeje sa spájajú s požehnaním: u auta iste želanie nebeskej ochrany, niekedy vyjadrené medailou sv. Krištofa, patróna vodičov. Pri žehnaní počasia sa modlíme za ochranu pred krupobitím, bleskom a suchom. Toto požehnanie udeľuje kňaz na konci svätej omše často krížom na to určeným.
Požehnanie vždy znamená, aby niečo prospievalo, pretože ak spočíva na veci, na projekte požehnanie, vyjde z toho niečo dobré. Požehnanie prichádza od Boha, vyslovuje sa vo forme prosby a sprevádza ho znak kríža, svätená voda a kadidlo. Požehnanie si môže katolík vyprosiť napr. pre novú fabriku, dom, záchranku alebo hasičské auto, hudobné nástroje, aj výstroj horolezca. Vlastne môže žehnať každý človek, zvlášť rodičia deti, ktorí im tak vyprosujú Božiu ochranu!
A ešte niečo: Ja, pomocný biskup Laun, si spomínam na mimoriadne požehnanie. Po peknej prednáške istého rabína o sabate som ho na záver požiadal o požehnanie. Požehnal ma, ja som odišiel autom, no čoskoro mi volal. On zabudol poprosiť mňa o požehnanie! Modlitba sa neobmedzuje na priestor, za sa niekoho modliť a niekoho požehnať môžeme aj cez telefón a tak som svojmu židovskému priateľovi poslal požehnanie a pri návšteve v Jeruzaleme som ho potom ešte raz požehnal osobne a dodnes som vďačný za jeho požehnanie.
Ale teraz k otázke kardinála Marxa a nemalého počtu kňazov. Otázka je jednoduchá: Božie požehnanie možno vyprosiť pre hriešnikov, ale nie pre hriech. Teda by nebolo možné posvätiť nový nevestinec, koncentračný tábor, či zbrane, ktoré nie sú výlučne na poľovačku alebo legitímnu obranu. Preto je jasné, že nemožno požehnať zväzok, ktorý je hriešny, ani mafiu, ani združenia či zariadenia, kde sa konajú potraty, kde sa šíria ideológie proti viere, židom, či rasizmus.
Ak to položíme na misky váh, tak vieme: nemožno požehnať zväzok dvoch homosexuálnych mužov, či lesbických žien. Mužov alebo ženy, ktorí sú de facto homosexuálni prirodzene áno a to sa deje aj pri každej svätej omši, ktorú navštívia. Pri tomto požehnaní, ktoré sa nevzťahuje na ich zväzok, však prijímajú požehnanie aj všetci ostatní hriešnici a Cirkev pritom dúfa, že sa pod vplyvom Božej milosti obrátia!
Tento vlastne jednoduchý ľahko pochopiteľný postoj od vyhlásenia oboch už presvedčivo vyjadril rad katolíkov: arcibiskupi L. Schick z Nemecka aj Ch. Chaput z USA, nemeckí teológovia H. Windisch a M. Büning. Sú to iste aj mnohí ďalší, ktorí takto myslia.
Milý kardinál Marx a milý biskup Bode, existuje iba jedna katolícka odpoveď: Nie! A váš dodatok „v jednotlivom prípade“ je absolútne bezcenný, nemá silu argumentu. Čo by povedal sv. Ján Krstiteľ, keď si Herodes vzal ženu svojho brata a ospravedlňoval by sa, že ide o „jednotlivý prípad“?!
Idea žehnať hriešne správanie je vlastne to, čo Izaiáš tak veľmi názorne popísal: „Beda tým, čo vravia zlému dobré a dobrému zlé, robia svetlo tmou a tmu svetlom, robia horké sladkým a sladké horkým!“ (Iz 5,20)
Nie je to práve to, čo kardinál Marx a iní, ktorí myslia ako on, robia? Ak na pohár s kyslými uhorkami nalepím nálepku Med, uhorky zostanú kyslé! To nemôžu zmeniť ani žehnajúci biskupi. A ani pápež nie tým, že napomáha kultúrnu revolúciu, ak nevysvetlí, čo tým presne myslí. On hovorí, že „si dovoľuje“ tak hovoriť – ale ak sa niečoho odvážime, môžeme síce vyhrať, ale aj upadnúť.
To sa dnes, ako sa zdá, teraz šíri. Tak taliansky morálny teológ Maurizio Chiodi v prednáške na pápežskej univerzite Gregoriana nedávno tvrdil, že antikoncepcia niekedy nielenže nie je zakázaná, ale dokonca prikázaná! Odporovať dvom pápežom, ktorých Cirkev vyhlásila za blahoslaveného a svätého tak krátko po ich smrti takým radikálnym a otvoreným spôsobom – tak to v dejinách Cirkev zrejme ešte nikdy nebolo! Prorok Izaiáš hovorí, že takí ľudia na seba priťahujú Boží trest hrubými lanami!
Kardinálovi Marxovi, biskupovi Bodemu a Prof. Chiodimu treba zaželať, aby napriek tomu mali dobrý spánok. Či to ich svedomie pripustí, nie je isté, ale ak nie, bola by to vlastne nádej na ich obrátenie. –zg-

Líbya: Nový kostol 21 koptských mučeníkov

Káhira, 11.2.2018 (KAP) 021 820 – Novo postavený kostol zasvätený 21 koptským mučeníkom, ktorých v r. 2015 v Líbyi zavraždili teroristi IS má byť 15. februára – na sviatok týchto mučeníkov – oficiálne posvätený. Boží dom sa nachádza v dedine pri meste Samalut v provincii Minya, z ktorej pochádza 13 z 21 mučeníkov. Na slávnosť očakávajú mnohých príbuzných mučeníkov. Podľa nadácie „Pro Oriente“ nie je jasné, či telesné pozostatky mučeníkov v ten deň bude možné aj previezť do kostola. Ich telá pochovali v septembri v masovom hrobe pri líbyjskom meste Sirte.
Títo migranti za prácou z Egypta boli v januári 2015 unesení v Líbyi. Islamistické portály uverejnili video zo zavraždenia mučeníkov 15. februára 2015. Už týždeň po barbarskom čine prijal koptský pravoslávny patriarcha Tavadros II. týchto 21 mladých koptských obetí do zoznamu mučeníkov Koptskej cirkvi. Ich sviatok sa slávi 15. februára.
„Video zo zavraždenia mučeníkov zostavili ako hrôzostrašnú filmovú scénu s úmyslom šíriť strach a hrôzu.“ Túto výpoveď koptského katolíckeho biskupa z Gizé, Antonia Aziza Minu, krátko po uverejnení videa teraz pripomenula katolícka agentúra „Fides“. Biskup však dodal, že „v tomto diabolskom produkte“ možno spoznať, že niektorí mučeníci v okamihu svojho barbarského zavraždenia stále znova vyslovovali meno: „Pán Ježiš Kristus“.
„Ježišovo meno bolo posledným slovom, ktoré zaznelo z ich pier. Ako pri umučení prvých mučeníkov obracali sa na toho, kto ich o niečo neskôr mal prijať. A tak slávili víťazstvo, to víťazstvo, ktoré im nijaký vrah nemôže zobrať. Toto v poslednom okamihu života šepkané meno bolo ako pečať na ich mučeníctve.“
Nový Boží dom pri Samalute financoval egyptský štát. Prezident Abdel Fattah al-Sissi po opakovaných útokoch na koptov prisľúbil peniaze na stavby kostolov. –zg-

Lurdy: „Kto neverí v zázrak, nie je realista“

Lurdy, 11.2.2018 (KAP/KNA) 021 819 – Nie, lurdská voda neuzdravuje, to je „normálna horská voda“. Ani Mária neuzdravuje. Boh je to, kto tu uzdravuje a je celkom v jeho dispozícii, koľkých, kedy a ako uzdraví. Páter oblátov Boemer pôsobil dlho ako koordinátor vo svätyni v Lurdoch. O ľudovej viere, že tzv. lurdská voda pri jaskyni v Massabielle má uzdravujúcu moc, si veľa nemyslí. No dopyt po nej je napriek tomu veľký – denne pritečie asi 120 000 litrov. Nijaký zázrak.
Hranice prírodných vied a toho nevysvetliteľného majú dobré miesto na úpätí Pyrenejí, kde sa 11. februára 1858 pre presne 160 rokmi zjavila 14-ročnej pastierke Bernadete po prvý raz Božia Matka.
V nedeľu Katolícka cirkev uznala 70. uzdravenie v Lurdoch ako zázrak.
Kritériá medzinárodnej lekárskej komisie v Lurdoch sú prísne. Väčšinu spisov o hlásených prípadoch predčasne uzavreli. A slovu „zázrak“ sa lekári aj tak vyhýbajú. To je vyhradené biskupovi.
Prípady uzdravenia sú mnohoraké – rakovina v konečnom štádiu, rozožraté kosti, ktoré za mesiac dorástli. Diagnózy a röntgenové snímky sú každému lekárovi prístupné. Kritériá v Lurdoch sú prísne – choroba musí byť vážna, život ohrozujúca a uzdravenie náhle, rozsiahle a trvalé. Aj zmena života po ňom tu hrá úlohu.
V priebehu stáročí boli prirodzene zmeny v spektre zázrakov: Kde v Ježišovej dobe bolo v centre ochrnutie a slepota, či oživenie mŕtveho, dnes ide o rakovinu, multiple sklerózu, tuberkulózu. Páter Boemer je presvedčený: „Zázrakmi nemožno dokázať Boha, ani hranice vedy. Ak sa Cirkev o to pokúša, je zneužitie toho väčšinou neďaleko.“ …
Lurdy pripravujú stále znova prekvapenia vzhľadom na nároky absolútnosti prírodných vied a medicíny. Prinajmenšom stále znova jasne nanovo ukazujú duševný a duchovný rozmer procesu uzdravovania.
„Kto neverí v zázrak, nie je realista,“ povedal raz Dávid Ben-Gurion. On ako zakladateľ štátu Izrael by to vlastne mal vedieť. –zg-

Cirkev uznala 70. zázrak uzdravenia v Lurdoch

Lurdy, 11.2.2018 (KAP/KNA) 021 818 – Katolícka cirkev uznala 70. uzdravenie v Lurdoch ako medicínsky nevysvetliteľné a teda ako zázrak. Dokument uznania zázraku od biskupa Jacquesa Benoita-Gonnina z Beauvais má dátum z nedele 11. februára. Vyhlasuje a v ňom, že dnes 79-ročná rehoľná sestra Bernadette Moriau bola v r. 2008 uzdravená z dlhoročného ochrnutia. Od r. 1987 už nemohla chodiť. Lekári nedokázali proces uzdravenia po púti do Lúrd medicínsky vysvetliť.
Od r. 2006 medzinárodná lekárska komisia v Lurdoch skúma správy o uzdravení v troch krokoch. V prvom kroku sa vzhľadom na genézu choroby konštatuje, či ide o „neočakávané“ uzdravenie. V druhom kroku sa uvádza, či je to „potvrdené“ uzdravenie. Až v treťom kroku sa uznáva „mimoriadny charakter“ uzdravenia. „Zázrak“ môže potom konštatovať iba príslušný biskup.
Od zjavení Panny Márie Bernadete bolo v Lurdoch 30 000 uzdravení – 6000 je zdokumentovaných, 2000 sa považuje za „medicínsky nevysvetliteľných“. Počet Cirkvou uznaných zázrakov je teraz 70. Tento rok Lurdy slávili 160. výročie prvého zjavenia Božej Matky.
Uzdravená františkánka Moriau sa chce vyjadriť v utorok v Beauvais. Na diecéznom videu informuje, že v roku 2008 putovala do Lúrd v rámci diecéznej púte k 150. výročiu zjavení. Tam nevyjadrila želanie uzdraviť sa, no jej srdce sa pri prístupe k chorobe zmenilo. Keď bola naspäť v spoločenstve v Besles pri Beauvais na konci modlitby sa v nej rozlialo teplo a uvoľnenie – bola to chvíľa uzdravenia. Potom mohla odložiť korzet, oporné dlahy na nohy aj prestať s elektrickými impulzami. –zg-

Pápež Benedikt XVI. o Lurdskej Panny Márii

Na spomienku Lurdskej Panny Márie dokumentuje kath.net homíliu pápeža Benedikta XVI. pri sviečkovej procesii v Lurdoch 13. septembra 2008:

Lurdy (kath.net) 021 817

Pred 150 rokmi, 11. februára 1858, uvidelo jednoduché dievča z Lúrd, Bernadeta Soubirousová, na tomto mieste mimo mesta pri Massabielskej jaskyni svetlo a v tomto svetle mladú pani „krásnu, nadovšetko krásnu“. Táto pani sa na ňu obrátila s dobrotou a láskou, s rešpektom a dôverou. „Vykala mi,“ rozpráva Bernadeta“. ´Urobili by ste mi tú láskavosť a prichádzali sem v budúcich 15 dňoch?´ pýtala sa ma. … Pozerala na mňa ako človek, ktorý hovorí s iným človekom.“ V tomto rozhovore, v tomto jemným citom poznačenom dialógu ju pani poverila, aby odovzdala celkom jednoduché posolstvá o modlitbe, pokání a obrátení.
To, že je Mária pekná, neprekvapuje, veď vo svojom zjavení 25. marca 1858 opisuje svoje meno: „Ja som Nepoškvrnené počatie.“
Pozrime sa na túto „Slnkom odetú Ženu“, ktorá sa nám predstavuje vo Svätom písme (Zjv 12,1). Preblahoslavená Panna Mária, slávna Žena tajomného zjavenia, má na hlave veniec z 12 hviezd, ktoré predstavujú 12 kmeňov Izraela, celé spoločenstvo svätých a súčasne má pod nohami mesiac, obraz smrti a smrteľnosti. Mária zanechala smrť za sebou, ona je celkom odetá do života, života svojho Syna, vzkrieseného Krista. Tak je znamením víťazstva lásky a dobra, víťazstva Boha. Ona dáva nášmu svetu nádej, ktorú potrebuje. Zamerajme dnes náš pohľad na Máriu, ktorá je taká slávnostná a taká ľudská a nechajme sa ňou viesť k Bohu, Víťazovi.
Mnohí ľudia to dosvedčili – stretnutie so žiarivou tvárou Bernadety zmenilo srdcia a pohľady. Počas zjavení, aj keď o nich rozprávala, začala jej tvár nadmieru žiariť. Bernadeta už bola naplnená svetlom z Massabielle. Každodenný život rodiny Soubirousovej však pozostával z biedy a smútku, z choroby a nepochopenia, z odmietania a chudoby. Aj keď v rodine nechýbala láska a teplo, bolo ťažké žiť v „cachote“ („vo väzenskej kobke). Ale tiene zeme nebránili svetlu neba bez zábran žiariť: A svetlo vo tmách svieti …“ (Jn 1,5).
Lurdy sú jedno z miest, ktoré si Boh vyvolil, aby tam nechal zažiariť mimoriadny lúč svojej krásy a z toho vyplýva význam, ktorý tu dostáva symbol svetla. Od štvrtého zjavenia zapaľovala Bernadeta, keď prišla k jaskyni, každé ráno požehnanú sviecu a držala ju v ľavej ruke, kým sa neukázala Panna Mária. Čoskoro ľudia podávali Bernadete sviecu, ktorú strčila v jaskyni do zeme. A onedlho prinášali aj iní ľudia sviece na toto miesto svetla a pokoja. Božia Matka sama dala vedieť, že sa jej páči táto dojímavá pocta tisícov sviečok, ktoré odvtedy nepretržite ožarujú skalu zjavenia. Od toho dňa žiari pred jaskyňou vo dne v noci, v lete aj v zime, horiaci tŕňový ker, zapálený modlitbami pútnikov a chorých, ktorí tu vyjadrujú svoje starosti a bolesti, no predovšetkým svoju vieru a nádej.
Prichádzame do Lúrd ako pútnici a preto chceme po stopách Bernadety vstúpiť do tejto mimoriadnej blízkosti neba a zeme, ktorá si nikdy neprotirečila a ktorá sa neustále upevňuje.
Počas zjavení badať, že Bernadeta sa modlí ruženec pred očami Márie, ktorá sa v momente doxológie k nej pridáva. Táto skutočnosť potvrdzuje hlboko teocentrický charakter modlitby ruženca.
Keď sa modlíme ruženec, požičiava nám Mária svoje srdce a svoje oči, aby sme pozorovali život jej Syna, Ježiša Krista.
Môj ctený predchodca pápež Ján Pavol II. prišiel sem do Lúrd dvakrát. Vieme, ako veľmi sa v živote aj v službe opieral o príhovor Panny Márie. Ako mnohí jeho predchodcovia na Petrovom stolci aj on dôrazne napomáhal modlitbu ruženca. On to urobil aj celkom mimoriadnym spôsobom, keď ho obohatil o tajomstvá svetla. Tie sú mimochodom znázornené na fasáde baziliky na mozaike posvätenej pred rokom. Ako pri všetkých udalostiach v Kristovom živote, ktoré uchovávala vo svojom srdci (Lk 2,19), dáva nám Mária pochopiť všetky etapy jeho verejného účinkovania ako súčasti zjavenia Božej slávy. Nech svetlom naplnené Lurdy zostanú školou modlitby ruženca, ktorá bude Ježišových učeníkov v prítomnosti jeho Matky v pravom a srdečnom dialógu uvádzať do dialógu s ich Majstrom!
Z úst Bernadety počúvame prosbu Panny Márie k nám, aby sme sem prichádzali v procesii, aby sme sa tu modlili v jednoduchosti a s horlivosťou. Sviečková procesia sprostredkuje našim zmyslovým očiam tajomstvo modlitby. V tajomstve Cirkvi, ktorá zjednocuje vyvolených neba a pútnikov zeme, vyviera svetlo z rozhovoru medzi človekom a jeho Pánom a v histórii ľudí sa otvára žiarivá cesta aj v najtemnejších okamihoch. Táto procesia je momentom veľkej radosti Cirkvi, ale aj časom hlbokej vážnosti. Prosby, ktoré so sebou nesieme, zdôrazňujú naše spojenie so všetkými, ktorí trpia. Pomyslime na nevinné obete, ktoré trpia násilím, vojnou, terorizmom a hladom, alebo následkami nespravodlivosti, chorôb a katastrof, nenávisťou a utláčaním, útokmi na ľudskú dôstojnosť a základné práva, či na ich slobodu konania a myslenia. Pomyslime aj na tých, čo majú rodinné problémy, alebo pre nezamestnanosť, chorobu, starobu, osamelosť, alebo žijú ako prisťahovalci. Nechcem zabudnúť ani na tých, ktorí trpia pre Kristovo mena a za neho zomierajú.
Mária nás učí modliť sa a našu modlitbu urobiť aktom Lásky k Bohu a k blížnemu. Keď sa modlíme s Máriou, naše srdce prijíma trpiacich. Akoby pritom mohol náš život zostať nezmenený? Prečo by sa naše bytie a náš celý život nemohol stať miestom pohostinnosti pre nášho blížneho? Lurdy sú miestom svetla, pretože je to miesto spoločenstva, nádeje a obrátenia.
Teraz pri zotmení nám Ježiš hovorí: „Lampy majte zažaté!“ (Lk 12,35) – lampu viery, lampu modlitby, lampu nádeje a lásky! Toto kráčanie v noci so svetlom v ruke dôrazne vyjadruje naše vnútro, dotýka sa nášho srdca a vypovedá oveľa viac ako každé hovorené, či myslené slovo. Toto gesto ukazuje našu situáciu ako kresťanov na ceste – potrebujeme svetlo a sme súčasne povolaní stať sa svetlom. Hriech nás robí slepými, bráni nám v tom, aby sme viedli svojich blížnych a spôsobuje, že k nim máme nedôveru a že sa sami nenecháme viesť. Potrebujeme byť osvietení a opakujeme vrúcnu prosbu slepého Bartimeja: „Rabboni, aby som videl!“ (Mk 10,51). Urob, aby som videl svoj hriech, ktorý ma brzdí, no predovšetkým: Pane daj, aby som videl tvoju slávu! My vieme, že naša modlitba je už vypočutá a my vzdávame vďaky, pretože ako hovorí sv. Pavol v Liste Efezanom: „ Všetko, čo je zjavné, je svetlo. Preto hovorí: „Prebuď sa, ty, čo spíš, vstaň z mŕtvych a bude ti svietiť Kristus!“ (5,14) a sv. Peter dodáva: „Ale vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, aby ste zvestovali slávne skutky toho, ktorý vás z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla“ (1 Pt 2,9).
Nám, ktorí nie sme svetlo, môže Kristus teraz povedať: „Vy ste svetlo sveta.“ (Mt 5,14), a dáva nám poverenie postarať sa o to, aby sme dali žiariť svetlu lásky. Ako píše sv. Ján apoštol: „Kto miluje svojho brata, ostáva vo svetle a nie je preň pohoršením“ (1 Jn 2,10). Žiť kresťanskú lásku znamená prinášať Božie svetlo do sveta a súčasne poukazovať na jeho pravý prameň. Sv. Lev Veľký píše: „Kto totiž žije zbožne a čisto v Cirkvi, kto usmerňuje svoju myseľ na to nebeské a nie na to pozemské (porovn. Kol 3,2), je istým spôsobom rovný nebeskému svetlu, zatiaľ čo on sám bedlí nad žiarou svätého života, ukazuje ako hviezda mnohým cestu, ktorá vedie k Bohu“ (Sermon III,5).
Na tomto pútnickom mieste Lurdy, na ktoré kresťania celého sveta zameriavajú svoj pohľad, odkedy Panna Mária tu dala vyžarovať nádeji a láske tým, že chorým, chudobným a maličkým pridelila prvé miesto, sme pozvaní objavovať jednoduchosť svojho povolania – pretože stačí milovať! …

Zjavenia boli obklopené svetlom a Boh v Bernadetinom pohľade rozožal plameň, ktorý obrátil bezpočetné srdcia. Koľkí ľudia sem prichádzajú, aby videli zázrak a tajne dúfajú, že na sebe samých nejaký zažijú. Na ceste domov po tom, čo nadobudli duchovnú skúsenosť pravého života v Cirkvi, zmení sa ich pohľad na Boha, na iných aj na nich samých. Prebýva v nich malý plamienok, ktorý sa nazýva nádej, súcit a nežný cit. Skryté stretnutie s Bernadetou a s Pannou Máriou dokáže zmeniť život, pretože sú na tomto mieste Massabielle prítomné, aby nás viedli ku Kristovi, ktorý je náš život, naša sila a naše svetlo. Nech vám Panna Mária a sv. Bernadeta pomáhajú žiť ako deťom svetla, aby ste po všetky dni svojho života dosvedčovali, že Kristus je naše svetlo, naša nádej a náš život!

Bretónsko: Posvätili kostol hviezdneho architekta

Paríž, 10.02.2018 (KAP/KNA) 021 816 – V bretónskej obci Saint-Jacques-de-la-Lande pri meste Rennes v nedeľu posvätili nový kostol známeho portugalského architekta Alvara Sizu. Ako napísali francúzske katolícke noviny „La Croix“, kostol a oltár posvätil arcibiskup z Rennes, Mons. Pierre d’Ornellas. Dvojposchodový Boží dom z bieleho betónu je 12 m vysoký a má grécky názov „Anastasis“ (vzkriesenie). Stojí na novom sídlisku.
Na prízemí je farská spoločenská miestnosť s kuchyňou. Na prvom poschodí je chrámový priestor. Nepriame denné svetlo tam dopadá iba skrytými sklami v strope. Stavba je inšpirovaná stredovekým cistercianským opátstvom Le Thoronet v Provence, aj kaplnkou Notre-Dame-du-Haut v Ronchampe, štýlovou ikonou 20. storočia od Le Corbusiera.
Alvaro de Melo Siza Vieira (84) patrí medzi najvýznamnejších súčasných architektov Európy. Vo vlasti ho považujú za hlavného predstaviteľa moderny a popredného umelca „Školy z Porta“. Krátko pred „klinčekovou revolúciou“ v r. 1974 vytvoril Siza sociálnym sídliskom Bouca v Porte vzorové bývanie. Za opätovné vybudovanie požiarom zničenej lisabonskej štvrte starého mesta Chiado v r. 1988 dostal v r. 1992 Pritzkerovu cenu. Na Expo 1998 v Lisabone a Expo 2000 v Hannoveri navrhol portugalské pavilóny. V r. 2012 dostal na Bienále architektúry v Benátkach Zlatého leva za životné dielo. –zg-

Caritas rozhorčuje rasizmus ako „fašiangový špás“

Viedeň, 10.2.2018 (KAP) 021 815 – „To už nemá nič do činenia so žartom. alebo fašiangami, to je čistý rasizmus.“ S rozhorčením reagoval generálny sekretár Caritasu vo Viedni, Klaus Schwertner, na fašiangové predstavenie vo veľtržnej hale v rakúskom Klagenfurte. „Žarty“ ako v skeči „Naša migračná trieda“, kde sýrsky utečenec hľadá návod na bombu na smartfone, ktorý mu darovala charita, nazýva Schwertner na Facebooku „neuveriteľným škandálom“. A ohlásil právne kroky.
„Kto naďalej tvrdí, že charita daruje utečencom drahé smartfony, alebo na internete klame, že charita platí utečencom i-phony, toho zažalujeme.“
S takýmto klamstvom je charita stále znova konfrontovaná. …
O aktuálnom prípade informovali noviny „Kurier“ 9. februára s titulkom „Fašiangy v Klagenfurte: Rasizmus proti azylantom“. V hre fiktívny indický utečenec Ranjid vykladá, ako prišiel do Rakúska: „Z domu na tigrovi, potom na slonovi, na člne, vlakom a potom na limuzíne.“
Jediný Rakúšan v triede je šikanovaný Sýrčanom, ale učiteľka ho vyzve, aby bol tolerantnejší. Učiteľke vyhlási muž s čierno pomaľovanou tvárou, že nemôže pracovať, lebo v jeho domovine to robia iba ženy. A „Kurier“ vyvodzuje: „Fašiangy v Klagenfurte sa spustili na rasizmus.“ A „der Freitag“ písal o „morálnom obraze spoločnosti, ktorú to unáša stále viac doprava.“ –zg-

Biskup: „V hre je oveľa viac ako poznámka pod čiarou“

Chur, 10.2.2018 (kath.net/OnePeterFive) 021 814 – Uvádzame interview so švajčiarskym biskupom Marianom Elegantim, ktorý je benediktín, pomocný biskup z Churu a predseda Komisie biskupov pre mládež.

Maike Hicksonová: Nedávno ste podpísali vyhlásenie kazašských biskupov v súvislosti s Amoris laetitia (AL), ktoré potvrdzuje tradičnú katolícku náuku morálky a ktoré odmieta novinky vzhľadom na znovu zosobášených rozvedených. Čo vás viedlo k tomuto kroku?
Eleganti: Moje svedomie. Rozporuplnosť pre mňa nie je nijakou signatúrou Ducha Svätého. My tu však máme rozporuplné interpretácie „Amoris Laetitia“, ktoré schváľujú a zastávajú biskupi a biskupské konferencie, už vôbec nepomysliac na chaos medzi kňazmi ako pristupovať k otázke týchto párov a aj medzi Božím ľudom. Akú sú objektívne kritériá skúmania svedomia a rozhodnutia? Stav milosti nemôže nikto posudzovať.
Keďže pápež František k otázkam s týmto spojenými – napr. či ešte platí doterajšia náuka pápežov – (myslím najmä na Veritatis Splendor Jána Pavla II. a tradičnú náuku o zlých skutkoch) mlčí, hovoria k tomu mnohí rôzni ľudia. Prečo teda nie aj my?
Ide o to, či tá – ako sa to tvrdí – tzv. zmena paradigiem skrze Amoris laeititia, zodpovedajúc obsahu tejto tvorby slov, skutočne predstavuje zlom s tradíciou v katolíckej náuke, alebo nie. Ak áno, pápeži by si v učiteľskom úrade protirečili a vzájomne by sa rušili. To by bolo fatálne. Otázka sa teraz stáva aktuálnou aj v súvislosti s tzv. „novým spôsobom čítania“ encykliky „Humanae Vitae“. Je tu v hre skutočne oveľa viac ako poznámka pod čiarou.

M. H.: Vidíte vy ako biskup vo Švajčiarsku konkrétne následky zmätenia medzi veriacimi vládnuceho od vydania Amoris Laetitia?
Eleganti: Viac či menej je takýto obraz všade rovnaký.

M.H.: Poznáte konkrétne prípady, kde znovu zosobášení rozvedení bez zmeny života pristupujú ku sviatostiam?
Eleganti: To nie je tak iba od vydania „Amoris Laetitia“. Mnohí sa vychvaľovali tým, že ich doterajšia ilegitímna prax sa teraz – ako sa zdá – stala oficiálnou. Myslím na mnohých duchovných pastierov, ktorí takýmto párom z motívov milosrdenstva a svedomia povolili sväté prijímanie.

M.H.: Ako vidíte nebezpečenstvo, že Amoris Laetitia a vyjadrenie v nej, že pár v „neregulárnej situácii“ nemusí byť nevyhnutne v stave smrteľného hriechu, má za následok uvoľnenie celého morálneho zákona Cirkvi? Znamená to, že ako už tvrdil páter Chiodi v Ríme vzhľadom na AL, že užívanie antikoncepcie niekedy nielenže nie je hriešne, ale dokonca prikázané?
Eleganti: O stave milosti si nikto nemôže dovoliť robiť úsudok, ani duchovný pastier, ani samotné páry. Sv. pápež Ján Pavol II. k tomu konštatoval, že už len objektívna situácia civilne zosobášených určuje, prečo nemôžu ísť na sväté prijímanie, iba ak by žili sexuálne zdržanlivo. Pritom potvrdil, že tu ide aj o jasnosť náuky a koherentnosť medzi náukou viery a praxou udeľovania sviatostí. No tým sa nerobil úsudok o stave milosti týchto osôb.
Bolo veľkou chybou, že sa na dvoch synodách o rodine táto diferencovanosť nanovo neobjasnila, ale že sa kňazi a rozvedení priviedli na šikmú plochu, keď sa od nich požaduje posúdenie stavu milosti, čo pri najlepšej vôli nedokážu urobiť.
Namiesto toho, aby sme sa ako doteraz držali tradície náuky a praxe sviatostí, ako nulita prvého manželstva a existencia absolútnych noriem, ktoré všade a vždy zakazujú zlé skutky ako cudzoložníctvo, sa doteraz prinieslo v interpretáciách viac zmätenia a chaosu ako jasnosti.
Veď neexistuje správny život v zlom. Inými slovami – ak pretrváva platné nerozlučiteľné manželstvo, nič neoprávňuje – ani často uvádzané blaho detí z druhého zväzku – spolužitie more uxorio v druhom civilnom manželstve, len ak sa zdržiavajú sexuálnych aktov.
Je to tak preto, lebo Najsvätejšia Eucharistia je reálny symbol a v oba prípady – Kristus-Cirkev a ženích–nevesta príp. manžel-manželka – predstavujú a realizujú nerozlučiteľný zväzok. Inak tu máme skutočne pastoračne sprevádzaný rozvod a nový sobáš, čo Ježiš jasne odmietol. Páter Chiodi očividne zastáva situačnú etiku, ktorú doterajší úrad pápežov zavrhol.

M.H.: Kardinál Marx sa teraz vyjadril o možnom žehnaní homosexuálnych párov. Čo hovoríte k tomuto kroku?
Eleganti: To ma neprekvapuje a nesie sa to v línii tej logiky „úprav výnimiek v jednotlivých prípadoch“, ktorá sa potom mimochodom postupne stane pravidlom a normálnym prípadom.

M.H.: Aké sú vaše starosti ako biskupa v našej situácii morálneho zmätku a čo by ste odkázali spolubratom v biskupskej službe?
Eleganti: Tento historický proces príp. moment v histórii Cirkvi v týchto aj iných otázkach, ktoré – ako sa tak pekne hovorí „treba nanovo premyslieť“ – ako napr. hodnotenie antikoncepcie 50 rokov po „Humanae Vitae“, nie je uzavretý. Čas je, ako vieme, väčší ako priestor a dúfajme, že sa ukáže, kde Kristus stojí. Teda biskupi sa musia vyjadriť a povedať, čo si myslia vo svedomí. Tak ako sv. Ignác rozhodujem sa vždy s výhradou lepšieho úsudku a konám potom podľa svojho svedomia. Hlbšie a lepšie úsudky môžu vždy prísť. Je však často martýriom k tomu dospieť, alebo s najlepším vedomím a svedomím a s čestnými rozumovými dôvodmi a úmyslami to zastávať.

M.H.: Ako môže Katolícka cirkev znova dospieť k jasnému hlasu vzhľadom na to, aké správanie Boh schvaľuje a aké správanie privádza dušu človeka do nebezpečia?
Eleganti: Tak, že všetci budeme stáť s pápežom a budeme viesť statočný dialóg bez manipulujúcich trikov, zastrašovania alebo zákazov hovorenia a myslenia, ale v pravde a láske, vzájomnej úcte a pokore pred svedomím toho druhého.
Doteraz však pápež v tejto súvislosti nepredniesol nijakú neomylnú novú náuku, skôr často nevykonáva svoj úrad, ako keď nedal na „dubia“ jasnú, vieroučnú a jednoznačnú odpoveď.
To zneisťuje mnohých maličkých, o ktorých Ježiš hovorí v Evanjeliu a ktorí mi píšu. Na nich myslím, keď sa verejne vyjadrujem. –zg-

Fatima: 9,4 milióna pútnikov v jubilejnom roku 2017

Fatima, 9.2.2018 (KAP) 021 813 – Portugalskú národnú svätyňu vo Fatime navštívilo minulý rok 9,4 miliónov pútnikov. Túto bilanciu 100 rokov po zjaveniach Panny Márie v „Cova da Iria“ urobili na stretnutí hotelových prevádzkarov, ako informovala katolícka agentúra „Ecclesia“ 8. februára. Vyvrcholením jubilejného roka bola návšteva pápeža Františka, ktorý 13. mája svätorečil Františka a Hyacintu Martových.
Väčšina zahraničných pútnikov prišla zo Španielska, Talianska, Poľska a USA, 31 500 zaznamenali z Ázie najmä z Vietnamu, Filipín, Južnej Kórey a Číny. Vcelku navštívilo v ostatných 10 rokoch svätyňu 72 miliónov veriacich. Rektor pútnického miesta páter Carlos Cabecihas hovoril na stretnutí o „internacionalizácii“ ako svätyne vo Fatime tak aj jej posolstva za toto jubilejné obdobie.
Silne sa zvýšil aj počet úmyslov modlitieb ku koncu roka 2017, ktoré prišli poštou, mailom alebo osobne sa odovzdali vo Fatime. Až 380 000 takýchto úmyslov bolo len v prvom polroku po tom čo rok predtým ich bolo za celý rok len 240 000. Až 88 000 prišlo mailmi portugalsky, 31 000 španielsky, 18 000 francúzsky, 12 000 anglicky, 9000 taliansky a 12 000 v iných jazykoch. –zg-

Arcibiskup Chaput proti žehnaniu homosexuálnych párov

Philadelphia, 9.2.2018 (kath.net/LSN/jg) 021 812 – Mons. Charles Chaput, arcibiskup americkej Arcidiecézy Filadelfia, v pravidelnom týždennom komentári na internetovej stránke arcibiskupstva jasnými slovami odmietol nedávne návrhy nemeckých biskupov žehnať homosexuálne páry.
„Požehnanie homosexuálneho páru by podkopalo náuku Cirkvi o povahe manželstva a rodiny. Veriacich by to zmiatlo a zviedlo na scestie. Okrem toho by to poškodilo jednotu Cirkvi, pretože toto konanie by sa neprijalo s mlčaním a neignorovalo by sa,“ napísal arcibiskup Chaput.
Prečo je zdanlivo milosrdné konanie také problematické, kladie si arcibiskup otázku a píše:
„Odpoveď znie: Požehnanie osoby v jej životnej situácii potvrdzuje jej stav – v tomto prípade homosexuálne partnerstvo. V tejto súvislosti musíme prihliadať na dva princípy. Po prvé ku všetkým ľuďom treba pristupovať s rešpektom a pastoračnou starostlivosťou, ktorú si ako Božie deti zaslúžia. To platí samozrejme aj pre osoby so sklonmi k rovnakému pohlaviu. Po druhé niet nijakej pravdy, nijakého pravého milosrdenstva, nijakého autentického súcitu v požehnaní niečoho, čo človeka odvádza preč od Boha. Osoba, ktorá o takéto požehnanie usiluje, sa tým neodmieta. Cirkev však nesmie ignorovať povahu manželstva, rodiny a dôstojnosti ľudskej sexuality.“
„Všetci ľudia majú právo na to, aby sa k nim pristupovalo s rešpektom, ktorý zodpovedá ich Bohom danej dôstojnosti. My máme však aj právo počuť pravdu, či sa nám páči, alebo nie. Ježiš nám prisľúbil, že pravda nás oslobodí. Nikde nepovedal, že je príjemná,“ píše arcibiskup Chaput.
V ostatných týždňoch nemecký biskup Franz-Josef Bode z Osnabrücku aj kardinál Reinhard Marx, arcibiskupa Mníchova-Freisingu navrhovali žehnanie homosexuálnych párov. Marx je predsedom Biskupskej konferencie Nemecka a Bode podpredsedom. Marx je aj členom Rady kardinálov, ktorá radí pápežovi pro reformách Rímskej kúrie. –zg-

Pápežov sekretár: Benedikt odstúpil z lásky k Cirkvi

Vatikán, 9.2.2018 (KAP/KNA) 021 811 – Dňa 11. februára 2013 Benedikt XVI. (2005-2013) prekvapujúco ohlásil svoje odstúpenie z pápežského úradu. Päť rokov po tomto historickom odstúpení povedal Alfred Xuereb jeho druhý súkromný sekretár popri Georgovi Gänsweinovi pre portál „Vatican News“, že on „počas celého ohlásenia plakal“. Pre Xuereba to bol „heroický akt z lásky k Cirkvi, … ktorá bola oveľa väčšia ako jeho láska k sebe“. Dlhoročný pápežov sekretár sa podľa vlastných slov dozvedel už 5. februára 2013 v osobnom rozhovore o Benediktovom rozhodnutí a sprvu chcel pápeža poprosiť, aby toto rozhodnutie znova premyslel.
Podľa „Vatican News“ Xuereb cítil, že Benedikt o tomto rozhodnutí dlho v modlitbách meditoval. „On bol bez starosti, práve preto, ž si bol istý, že vec dobre zvážil, bol v pokoji v súlade s Božou vôľou,“ povedal Xuereb.
Vzťah medzi pápežom Františkom a emeritným pápežom opísal Xuereb ako dobrý. Bývalý sekretár pápeža si spomínal, že v deň odstúpenia zvonil telefón a pri aparáte bol pápež František, aby hovoril s Benediktom:
„Odovzdal som telefón a počul som pápeža Benedikta hovoriť: ‚Vaša Svätosť, ubezpečujem vás od tohto okamihu o mojej úplnej poslušnosti a o mojich modlitbách.“ Xuereb slúžil ešte rok ako sekretár aj Františkovi.

Benediktovo odstúpenie- „akt extrémneho dištancu“?
„Pre mňa je odstúpenie Benedikta XVI. aktom extrémneho dištancovania sa od situácie v Cirkvi a uznaním, že nedokáže Cirkev viesť tak, ako by bolo potrebné.“ Povedal to Volker Reinhardt, znalec Vatikánu a profesor histórie na Univerzite vo švajčiarskom Fribourgu v interview pre „Welt“. To, že Benedikt XVI. v r. 2013 uviedol ako dôvod stále väčšiu telesnú a duševnú slabosť ho nepresvedčilo, pretože aj teraz po piatich rokoch je „na výške svojho intelektu“, ako povedal profesor. Ani telesnú slabosť sa nesmie prijať ako dôvod odstúpenia, ako vyhlásil Reinhardt a poukázal an Jána Pavla II. –zg-

Arcibiskup: „To je fakt, na ktorý musíme reagovať“

Bamberg, 9.2.2018 (kath.net) 021 810 – Podľa arcibiskupa z bavorského Bambergu Ludwiga Schicka v istých skupinách moslimov prebieha radikalizácia a tá je aj v iných oblastiach spoločnosti. To prináša nebezpečenstvá pre spoločenskú súdržnosť a pokojné spolunažívanie. V interview pre noviny FAZ arcibiskup Schick ďalej povedal:
„Medzi utečencami, ktorí od r. 2014 prišli do Nemecka z Blízkeho Východu, sú nepochybne mnohí, ktorí slobodný poriadok našej krajiny nechápu, alebo neakceptujú. Sú aj takí, ktorí prišli nie ako utečenci, ale ako teroristi. To je fakt, na ktorý musíme reagovať. Správne je však tiež, že väčšina tých, ktorí ušli pred vojnou si výdobytky, nášho štátu a spoločnosti cenia a chcú ich prijať.“ –zg-

Súd: Azylant vykonal verejnú popravu kresťanky

Traunstein, 10.2.2018 (kath.net) 021 809 – Súd v nemeckom Traunsteine odsúdil v piatok azylanta z Afganistanu za vraždu na kresťanstvo konvertovanej ženy na doživotie. Prokuratúra konštatovala mimoriadne závažný zločin vraždy. Hamidullah M. (30) si pred supermarketom Prieni počkal na svoju obeť a pred očami jej dvoch synčekov (5 a 11) ju jatočným nožom 16 ranami dobodal na smrť. Podľa súdu to bola verejná poprava, ako napísal „Welt“. Prokuratúra muža obvinila, že ženu zavraždil, lebo prijala kresťanskú vieru a súd to bral do úvahy.
Obhajoba sa márne snažila vyhnúť sa definícii zvlášť závažného zločinu a poukázala na to, že azylant bol od malička konfrontovaný s násilím, krvou a smrťou. Muž žil v Nemecku od r. 2013. Odsun odmietnutého azylanta sa pomocou prevádzačov preťahovalo.
Rodená moslimka Farima S. (38) žila v Nemecku už od r. 2011 a kresťanskú vieru prijala pred deviatimi rokmi v Afganistane. Bola aktívnou členkou evanjelického spoločenstva. Žena zanechala manžela a štyri deti.
Žena ho vraj viackrát vyzvala prestúpiť na kresťanstvo, čo ho „ako moslima vážne zaťažovalo a pomútilo mu to hlavu“. Odsúdený nemá školy a je analfabet.

„V Afganistane by ho oslavovali“
Odpad od viery je v islame zakázaný. Kto prijme iné náboženstvo, tomu hrozí v islamských krajinách s tradíciou práva šaría trest smrti. Najstarší syn obete povedal pri procese žurnalistom, že dúfa, že páchateľ dostane „ten trest, ktorý si zaslúži a že nebude poslaný naspäť do Afganistanu“: „Pretože tam by ho oslavovali za to, čo urobil. Tam by takto pokračoval ďalej.“
Koncom r. 2016 odmietli mužovi žiadosť o azyl a potom bol viackrát v psychiatrickej liečbe. Jeho odsun bol určený na rok 2017. Po zatknutí na mieste zločinu bol tiež mesiace na psychiatrii pred tým, než ho preložili do vyšetrovacej väzby.

Vražda konvertitky nielen nábožensky motivovaná
Súd v Traunsteine konštatoval „celú reťaz motívov“ za vraždou ženy. Podľa sudcu Ericha Fuchsa páchateľ „nezvládol, že všetci ostatní pred ním dostali prednosť“. Nádeje obžalovaného sa nenaplnili a on nebol v stave naučiť sa nemecky. Odmietnutie azylu mu prišlo pred 5 mesiacmi a „nahromadenú zúrivosť sústredil na svoju obeť a zástupne ju za to potrestal“, ako povedal sudca. Obžalovaný si bol vedomý, že po návrate do Afganistanu „bude vyzerať ako porazenec“. Okrem toho jeho obeť žila západným štýlom života, chodila do práce a v novej vlasti ju uznávali.
Páchateľ vedel, „že v Nemecku vládne náboženská sloboda a že vieru možno zmeniť“, ako povedal sudca. V procese nevyšlo jasne najavo, že „ sa cítil nútený zabiť ženu z náboženských dôvodov, no nezmieril sa s jej konverziou“. Podľa úsudku psychiatrov si je páchateľ plne vedomý viny. –zg-

* * * * * * *

K DUCHU SVÄTÉMU: Pane, zošli svojho Ducha a obnovíš tvárnosť zeme! Pane, obnov svoje prvé Turíce. Ježišu, udeľ všetkým milovaným kňazom dar rozlišovania duchov, obdaruj ich všetkými svojimi darmi, rozmnož ich lásku, urob z nich neohrozených apoštolov a pravých svätých medzi ľuďmi.
Duchu Svätý, Bože lásky, príď ako mocný vietor do našich katedrál, do večeradiel, do najbohatších domov práve tak, ako do najpokornejších príbytkov. Naplň celú Zem svojím svetlom, svojou útechou a svojou láskou! … Príď a povzbuď ľudí v tejto dobe takej plnej úzkostí, osvetli neistú budúcnosť mnohých, upevni tých, ktorí ešte váhajú na Božích cestách.
Duchu svetla, rozptýľ všetky temnoty zeme, uveď blúdiace ovce do Božieho ovčinca, pretrhni oblaky prikrývajúce tvoje tajomné svetlo. … Naplň všetky srdcia svojimi premnohými a vzácnymi darmi, ó božský plod obety Kalvárie, … (Krátené: Marthe Robinová, Turíce 26. mája.1939)

K FATIMSKEJ PANNE MÁRII:
Najsvätejšia Trojica, Otec, Syn a Duch Svätý, s hlbokou úctou sa ti klaniame, Obetujeme ti najsvätejšie Telo, krv, dušu a božstvo nášho Pána Ježiša Krista, prítomného vo svätostánku. Pre jeho nekonečné zásluhy ťa prosíme, odpusť nám všetky hriechy. A nielen nám, ale aj všetkým našim priateľom i nepriateľom.
Pokorne ťa prosíme, odpusť nám všetky urážky, ktorých sa ti denne od nás dostáva. Odpusť nám aj tie, ktorými sme urazili Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, ktoré ťa tak veľmi miluje.
Jej prostredníctvom ti obetujeme naše modlitby, obety a všetky dobré skutky ako náhradu za neprávosti, spáchané proti jej Nepoškvrnenému Srdcu.
Obetujeme ich tiež za našu mládež, jej rodičov a vychovávateľov. Prijmi ich aj za obrátenie hriešnikov, pohanov a našich bratov žijúcich v blude.
Vrúcne ťa prosíme, daj nám svätých kňazov, biskupov a apoštolov. Zveľaďuj a chráň svoje dielo, aby sme jednotne a horlivo pracovali za rozšírení Božieho kráľovstva na zemi. Nech sa vždy stane tvoja svätá vôľa.
Odovzdávame sa ti, obetujeme a zasväcujeme v spojení s Nepoškvrneným Srdcom Panny Márie.
Dopraj nám všetky milosti. Daj, aby sme ťa lepšie poznali a z lásky ti slúžili. Zmiluj sa nad dušami v očistci.
Nakoniec ti vrúcne ďakujeme, za všetko, čím si obdaril našu dušu a naše telo.
Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, buď nám spásou. Kráľovná presvätého ruženca, oroduj za nás. Amen.
(S povolením cirk. vrchnosti Nitra č.1285/46)

Sv. MICHAL ARCHANJEL, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen. Sláva Otcu …

Nekonečný Bože, ty obdivuhodne určuješ úlohy anjelom i ľuďom. Prosíme ťa, pošli svojich anjelov, ktorí ti ustavične slúžia v nebi, aby nás ochraňovali v pozemskom živote. Skrze nášho Pána Ježiša Krista. Amen.

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *