Pane moja cesta je podobná tvojej v tom, že je to tiež cesta pod krížom. Chcem sa na chvíľu zastaviť a premýšľať o tom, ako ja nesiem svoj kríž. Chcem Ťa objaviť vo svojom živote a prosiť o milosti pri jednotlivých zastaveniach. Skláňam sa pred Tebou ukrižovaný Ježiš s hlbokou vďačnosťou, dojatím. Viem, tak málo Ti ponúkam, chcel by som Ti dať moje srdce naplnené po okraj láskou. Zatiaľ sa však bojím pohliadnuť na Teba, pretože moja láska je nepatrná. Neodvážil by som sa ani prehovoriť, ale beriem do úst Tvoje slová. V nebi je väčšia radosť nad jedným hriešnikom, čo robí pokánie, ako nad 99, čo ho nepotrebujú. Pane, moja cesta je cesta hriešnika. Prosím Ťa doveď ma k pokániu.

I. Prvé zastavenie: Odsúdenie na smrť

K.: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.

Som odsúdený na smrť, na utrpenie. Takto rozhodli ľudia. Toto poznanie je zdrvujúce, strašné. Často o mojom živote rozhoduje iný. Mnohokrát ma súdi, odsudzuje. Súdi človek a mnohokrát sa môže mýliť. Nevidí všetko. Nevie stíchnuť. Nevie byť milosrdný, milujúci, neodpúšťa.
Pane, Ty si videl moje odsúdenie a preto si prišiel, aby si ho prijal namiesto mňa. Daj mi pochopiť, aké mylné, nespravodlivé a kruté sú moje súdy. Pri každom odsúdení niekto trpí, zomiera. Pomôž, aby som myslel na bolesť, ktorú spôsobujem Tebe a blížnemu, pretože Ty si vždy tam, kde je niekto odsúdený.
Pane nechcem súdiť nikoho, radšej prijmem odsúdenie.

K.: Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

II. Druhé zastavenie: Ježiš berie na seba kríž

K.: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti

Neplačem bolesťou a sklamaním. Boh mi prichádza na pomoc. Nenechá ma samého – berie kríž, ide so mnou, namiesto mňa. ??? Nevysvetľuje prečo. Láska mlčí. Pane, pomôž mi radovať sa z toho, že pod krížom nie som sám.
Od samého začiatku ho nesieš so mnou. Väčšiu bolesť, ťarchu, nesieš Ty! Ja len kúsok, ktorý mi prenechávaš, aby som mohol byť v tvojej prítomnosti; aby som mal účasť na diele lásky. Odo mňa čakáš len ochotu vykročiť. Pane daj mi pochopiť, že bolesť si vybral len človek. Je to moja voľba. Boh však chcel, aby som došiel k radosti.
Beriem kríž, veď pod ním sa stretávam s milujúcim Bohom. Cez bolesť idem k radosti.

K.: Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

III. Tretie zastavenie: Prvý pád pod krížom

K.: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.

Kedy som padol prvý raz? Nepamätám si prvý pád. V mojom živote je veľmi veľa pádov. Niet na mne zdravého miesta. Pane, daj mi pochopiť, že nesiem kríž. Nemôžem ísť vzpriamene pozerať ľuďom do očí a čakať účasť, porozumenie, vďačnosť, úctu. Ja som taký, že aj pod krížom chcem byť silný. Pýcha ma zráža k zemi. Počujem posmešné poznámky na moju adresu. Nikto neocenil moju námahu. Ako mám vstať Pane?
Pomôž mi, aby som Ťa našiel v prachu, posmievaného, opľuvaného … Pane, daj aby som túžil po pokore. Vlož do môjho srdca milosti tohto pádu. Daj, aby som našiel zaľúbenie v ponížení, v prachu. Boh padol pod mojím krížom do prachu. Nenechám ťa tu samotného.
Kríž mi nebude taký ťažký, keď sa zbavím pýchy. Pane, už vstávam s Tebou a nebojím sa pádov, ktoré ma posilnia.

K.: Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

IV. Štvrté zastavenie: Stretnutie s mamou

K.: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.

Nesiem kríž. Trpím. Netrpím sám, ale spolu s Tebou Pane. Bolesť sa stupňuje a mne je ťažko prijať ju. Nestretol som nikoho, kto by poznal jej hodnotu a povzbudil ma na ceste. Svet okolo mňa je poznačený plytkosťou, požívačnosťou. V očiach sveta bolesť zohyzďuje tvár človeka, naháňa strach. Aj mňa sa dotýka, preniká do hĺbky. Chcel by som utiecť a nechať kríž hodený na ceste.
Pane, teraz sa obraciam na Teba a Tvojím pohľadom chcem nájsť chýbajúce oči mamy. Mária, zadívaj sa do mojich očí a daj mi pocítiť, že bolesť potrebujem, že ma očisťuje, približuje k Ježišovi. Vlož do mňa niečo z Tvojej sily, aby som prešiel pomedzi ľudí, až na miesto Golgoty.

K.: Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

V. Piate zastavenie: Šimonova pomoc

K.: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.

Kríž tlačí k zemi. Ako často si naň sťažujem. Môj kríž je moja choroba, rodina, prostredie v ktorom žijem a najťažší kríž som si ja sám. Moja zbabelosť, pýcha, nedôvera, sebectvo, žiarlivosť, lenivosť, zmyselnosť, sebaláska. Ťažký je môj kríž. Oveľa radšej by som chcel niesť tie cudzie. Cudzia bolesť sa ma nedotýka. Nezráža ma k zemi. Ba často ju aj nevidím. Stretávam človeka a nevidím ako ho tlačí kríž. A často prejdem nevšímavo. Len občas ma niekto alebo niečo prinúti niesť jeho kríž.
Pane, pomôž aby som videl ako nesie kríž môj blížny. A daj aby som bol pri ňom no nie z prinútenia. Takáto pomoc viac zraňuje. Ja chcem byť pri ňom, lebo nesie kríž, ktorý by som ja sám nezvládol. V trpiacom chcem vidieť Teba. Chcem Ti utekať pomôcť niesť kríž. Chcem mať účasť na kríži, ktorý ma vedie k vykúpeniu.

K.: Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

VI. Šieste zastavenie: Veronika

K.: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.

Na mojej krížovej ceste nechýba Veronika. Stretnutie s človekom, ktorý vidí čo iní nechápu. Možno nemôže niesť môj kríž, ale toto stretnutie ma občerství. Očistí moju tvár od pľuvancov, krvi a potu. Vracia mi stratenú podobu. Ďalej sa mi pôjde horšie, lebo viem, že som milovaný. Pane, pri tomto zastavení chcem ďakovať za priateľov, za kňazov. Kňaz i priateľ má tú milosť Veroniky. Vidí až do srdca. A na kolenách ďakujem Tebe milosrdný Ježiš, že si dal kňazovi do rúk šatku sviatosti pokánia. Prosím Ťa za môjho spovedníka. Ktorého rukami mi očisťuješ dušu. Jemu ostane zakrvavená šatka.
Pane, daj mu milosť, aby ho moja špina bolestne nezranila, nech po sviatosti pokánia je mu odmenou moja čistá tvár, poznačená vďačnosťou, láskou a silou niesť kríž.

K.: Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

VII. Siedme zastavenie: Druhý pád

K.: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.

Znova pád. Som v prachu a špine. Uvedomujem si svoju slabosť. Vidím, že keď kráčam, len Ty mi dávaš silu. Ale ja som padol! Díval som sa do prachu, ktorý mi zastrel pohľad. – A na okamih som chcel padnúť. Myslel som si, že si oddýchnem, že sa chvíľu nebudem namáhať s krížom – a ostanem ležať na kraji cesty. Tak tu ležím, no tento oddych mi nepriniesol očakávanú úľavu. Dusím sa prachom a pribudne mi nová rana.
Kde si Pane? Neodvrátil si sa odo mňa? Nájdeš v tejto ušpinenej tvári svoju podobu? Pane, Ty si padol pod krížom druhý raz, aby som ja mohol k Tebe vystrieť svoje ruky. Pane, zodvihni ma! Vystroj ma milosťou svojho pádu, aby som vstal a v prachu nechal hriech, ktorý ma zranil.

K.: Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

VIII. Ôsme zastavenie: Plačúce ženy

K.: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.

Plač. Zvyčajne plačme, keď strácam niečo drahé alebo plačem bolesťou sklamania. Možno zapríčiňujem slzy blízkym, ktorí sa vo mne sklamali. Pane, daj aby mi tieto slzy nikdy neunikli, aby som neprešiel bez povšimnutia popri tom, kto plače pre môj hriech. Učí ma plakať nad sebou. Často je to On, čo vidí môj hriech jasnejšie ako ja. Pane, daj mi dar sĺz nad sebou. Prosím o slzy ľútosti a pokánia. Daj nech tečú po MOJEJ TVÁRI – vtedy sú to perly ktoré Ti prinesiem na Golgotu.
Pane, pomôž mi aby som na svojej ceste nespôsoboval utrpenie blížnym. Aká ťažká by bola moja cesta, keby na nej sprevádzalo toľko žalujúcich pohľadov?!

K.: Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

IX. Deviate zastavenie: Tretí pád

K.: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.

Vydal som sa na cestu pokánia – sĺz nad sebou. Ešte som poriadne ani nevykročil a padám. Moje oči sú bez slzy a pri mne niekto plače. Plače kvôli mne. Bude veľmi ťažké zahľadieť sa do očí trpiaceho. Pane, keď si Ty padol tretí raz bol to prejav najväčšej lásky a dôvery v Boha. O túto lásku a dôveru Ťa prosím. Daj mi milosť vstať. Nepozerať na seba, ale do tvojich očí. Neprosím len za seba, ale aj za toho, kto kvôli tomuto môjmu pádu bude pohoršený, sklamaný.
Pane, moje pády ma oberajú o silu, ale ja Ti chcem veriť, že cez moju slabosť si Ty silný. Chcem vstať a ísť ďalej. Pane, len Ty mi môžeš dať silu vstať aj vtedy, keď v očiach druhých je moja cesta odsúdená na neúspech, keď som malomyseľný a nechcem bojovať s hriechmi, ktoré mi berú silu. Nedopusť, aby som to vzdal.
Pane, pomôž mojej nevere!

K.: Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

X. Desiate zastavenie: Pozbavenie šiat

K.: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.

Nahý človek je človek pozbavený úcty, dôstojnosti. Pane, keď z Teba strhli šaty odkryli Tvoje rany. Vojaci Ťa chceli zbaviť všetkého. Nebránil si sa! Pane, ja sa bránim! Chcem, aby iný o mne zmýšľali úctivo, neprijímam kritiku, hoci je často pravdivá. Pane, prosím Ťa o dar pokory, prosím o milosti tohto zastavenia. Daj, nech zo mňa stŕhajú šaty, nech ma zbavia všetkého, čo ma delí od Teba. Len z jedného mám strach, že moja nahota bude bolestná, na pohoršenie …
Pane, daj mi jazvy lásky. Daj, aby som pod šatami skrýval lásku. Nedaj mi zabudnúť, že pred Tvojím pohľadom som nahý. Nič nemôžem zahaliť, nič prikrášliť. Pane, daj aby som nikdy nebol pri tých, čo šaty stŕhajú, ale pri tých, na ktorých sa pácha bezprávie, násilie …

K.: Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

XI. Jedenáste zastavenie: Pribitý na kríž

K.: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.

Som pribitý na kríž. Je to definitívne splynutie z krížom?! Kríž nesiem. Je ťažký, ale občas sa nájde niekto, kto mi s ním pomôže. Môžem ho na chvíľku zložiť, oddýchnuť si. Pane, Ty chceš viac. Dívam sa na Tvoj kríž – ach odpusť! Dívam sa na môj kríž a Ty si na ňom pribitý. Ja som Ťa naň pribil. Dovolil si mi to. Pane, teraz mi je to ľúto. Opravdivo ľutujem hriechy, ktoré Ťa pribili na kríž. Cítim Tvoju lásku, lásku bez miery. Chcel by som Ti povedať spolu s lotrom, aby si na mňa nezabudol. Akú radosť musel cítiť lotor na kríži po tvojom prísľube. Pane, prosím Ťa o túto lotrovu milosť, o toto poznanie, že ja si kríž zaslúžim.
Pane, chcem prijať kríž – definitívne. Nechcem ho zložiť z pliec ako ťarchu. Pribi mi ruky aby som mal otvorené náručie, prebodni srdce. Pane, vidíš ako ďaleko som od tohto zastavenia. Je nad moje sily prijať opovrhnutie, výsmech, vzdať sa všetkého, prijať najhlbšiu samotu, byť smädný.
Pane, utekám pod kríž, objímam Ťa a ďakujem, že si zobral na seba moje bolesti.

K.: Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

XXII. Dvanáste zastavenie: Umieranie

K.: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.

Človek sa len raz narodí a zomiera celý život. Ja sa často bránim umieraniu, smrť je bolestná. Každý deň ma približuje k smrti. Denne niečo strácam. Pane čomu mám umrieť? V mojom srdci je toľko túžob, plánov. Ja viem – mnohé by ma od Teba vzdialili. Ako dobre, že sú len snom. Chcel by som mať poklad v nebi.
Pane, daj mi múdrosť vidieť veci a všetko vôkol seba v Tvojom svetle. Daj mi pochopiť, že keď umieram sebe, že keď zabúdam na seba, keď sa vzdávam svojej vôle, keď túžim robiť to, čo ty chceš, vtedy si mi najbližšie. Takáto smrť ma vedie do života.
Pane, pre Tvoje umieranie, ktoré trvalo 33 rokov a pre smrť na kríži, obdaruj ma milosťou pokory, múdrosti, čnosti obetavosti, odpúšťania. Vlož do môjho srdca túžbu po umieraní.

K.: Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

XIII. Trináste zastavenie: Zloženie z kríža

K.: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.

Pane, pri tomto zastavení sa chcem potešiť nádejou, že raz ma Ty sám z kríža zložíš. Bolesť ustúpi. Ty ma budeš držať v náručí. Viem, že v tú chvíľu zabudnem na všetky bolesti. Prosím Ťa Pane, daj mi túto milosť po smrti spočinúť v Tvojom náručí. Matka Mária doveď ma sem. Pomôž mi na mojej ceste. Som Tvojím dieťaťom, ktoré je na ceste domov. Nedovoľ, aby som zablúdil, aby ma niečo zdržiavalo a oddiaľovalo stretnutie. Mária, myslím na Teba, ako na mamu. Tvoja bolesť je nesmierna. Chceš držať každé dieťa v náručí. Prosím Ťa, pomáhaj mi, aby som na každého myslel ako na brata a sestru. Nechcem prísť k Tebe sám a vidieť bolesť v Tvojich očiach. Mamička, vypros mi u Ježiša srdce plné lásky. Drahý Ježiš, priveď moju rodinu, priateľov, všetkých mojich drahých do náručia mamy.

K.: Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

XIV. Štrnáste zastavenie: Pochovávanie

K.: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.

Hrob. Si mŕtvy. Pane viem, že si Boh živý, no napriek tomu často pochybujem. Často konám, myslím tak, že Ťa vylučujem z môjho života. Myslím na Teba ako na mŕtveho, ako na takého kto mi nemôže pomôcť. Robím Ťa bezmocným, nevidiacim, hluchým. Si pre mňa mŕtvym! Ach Bože čo to robím? Veď ja nechcem, aby si bol mŕtvy. Túžim, aby si žil v mojom živote. Zmeň moje srdce. Rozlom pečať na hrobe do ktorého som Ťa uväznil.
Pane, buď mojím Bohom! Buď mi všetkým! Buď mojou láskou! Pane, doveď ma k prázdnemu hrobu. Chcem byť Máriou Magdalénou, ktorá Ti uverí a nadovšetko Ťa miluje. Daj mi opravdivú lásku, živú vieru a nezlomnú nádej. Nechcem svoju cestu končiť pri zapečatenom hrobe, chcem Ťa stretnúť medzi živými.

K.: Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

Záver

Premýšľanie o mojej životnej ceste ma privádza k pokore. Je na nej veľa pádov. Málo dôvery, oddanosti, trpezlivosti, obetavosti. Je v nej málo lásky.
Drahý Ježiš, chcem ísť cestou, ktorú si pre mňa pripravil. Neviem čo ma na nej čaká, viem len, že to bude cesta na Golgotu. Pane, chcem vykročiť, ale mám plné náručie. Toľko si toho ponechať, že kríž by som s touto ťarchou neuniesol. Pane, zbav ma všetkého. Ja Ti dávam svoj strach, svoje pohodlie, zbabelosť, nedôveru, sebectvo, pýchu, osamelosť, celú svoju úbohosť a kúsok lásky a túžby patriť len Tebe a túžiť len po Tebe.
Pane, vyprázdni moje náručie aby som objal kríž, aby som Ťa miloval tak, ako chceš byť mnou milovaný ….

Amen