Ranná modlitba posledných Optinských Starcov

Pane, daj, aby som s pokojom v duši prijal všetko, čo mi prinesie nadchádzajúci deň.

Daj, aby som sa úplne odovzdal Tvojej svätej vôli.

Po celý deň ma vo všetkom veď a posilňuj.

Nech by som dostal v priebehu dňa akékoľvek správy,

nauč ma prijať ich s pokojnou dušou a pevným presvedčením,

že nad všetkým je Tvoja svätá vôľa.

Vo všetkých mojich skutkoch a slovách veď moje myšlienky a zmysly.

Vo všetkých nepredvídaných situáciách mi nedaj zabudnúť,

že všetko je zoslané od Teba.

Nauč ma priamo a rozumne konať s každým členom mojej rodiny,

aby som nikoho nezarmucoval a neroztrpčoval.

Pane, daj mi silu prenášať sa cez útrapy prichádzajúceho dňa

a cez všetky udalosti, ktoré prinesie.

Veď moju vôľu a nauč ma modliť sa, veriť, dúfať v Teba, odpúšťať a milovať.

Amen.

Pustovňa v Optine sa stala centrom duchovného rozkvetu Ruska na konci 18. storočia. Jednoduchý, ale vzdelaný mních Paisij Veličkovský (1722-1794) sa úplne oddal mníšskemu životu a revidoval preklady kníh dávnych askétov prvých storočí kresťanstva, ako bol Izák Sýrsky, Makárius egyptský, Ján Klimak a iní. Potom o umení duchovného zápasu poúčal mnohých svojich učeníkov. Jeho žiaci sa v 20. rokoch 19. storočia presťahovali z Roslavských lesov do Optinskej pustovne a pokračovali v jeho diele aj za hranicami Ruska, napríklad v dnešnom Moldavsku.

Optinská pustovňa sa na mnoho desaťročí stala duchovnou oázou. Optinskí starci sa vyznačovali darom jasnovidectva rozlišovania dobra a zla, darom uzdravovania doprevádzaným znameniami a zázrakmi. Duchovne sa starali nielen o mníchov, ale aj o bežných veriacich, ktorí do ticha Optiny prichádzali v snahe obnoviť svoj duchovný život.

Nie raz ich navštívili spisovatelia a filozofovia ako Dostojevský, Gogoľ alebo Solovjev. Nehľadali tu predovšetkým zázraky, ale stretnutie so starcami. Od nich máme napríklad opis pozoruhodnej postavy starca Zosimy v Dostojevského románe Bratia Karamazovci. Medzi duchovnými askétmi a starcami vynikal predstavený monastýru Mojsej a spolu s ním starci Makárij a Lev, veľkí horlitelia pravého duchovného mníšstva. Otec Makárij stál v čele skupiny literátov, ktorí si predsavzali preložiť do dobového jazyka dielo starca Paisija Veličkovského. Zbierka poučení bola nazvaná Filokália, tiež Dobrotoljubije, t. j. láska k dobru.

Komunisti optinskú pustovňa zrušili a využívali ju ako skladisko. Po vojne bola obrovská plocha chrámu využitá ako klzisko s „umelým ľadom“. S uvoľnením režimu bol kláštor a chrám v roku 1987 vrátený späť Ruskej pravoslávnej cirkvi. Podarilo sa tu obnoviť mníšsky život. Odkaz dávnych starcov je ale stále živý. Všetci ctihodní muži sú tu spoločne pochovaní.