Michal Archanjel chytil môjho syna a zachránil mu život

Keď začali pôrodné bolesti, zavolala som do nemocnice, ktorú som si vybrala na pôrod. V slúchadle som počula, že je tam veľa miest a že môžem ľahko prísť. Počkala som primeranú dobu, kým kontrakcie zosilnejú a potom som zamierila do 30 km vzdialenej nemocnice. Po príchode na miesto mi však oznámili, že ma nevpustia, pretože už nie sú žiadne miesta. Mala som kontrakcie každé štyri minúty. Doktor ma chcel odviezť do najbližšej nemocnice, no ja som to odmietla, lebo nebolo vybavenie, ktoré by v prípade potreby zachránilo život novorodenca. Bola tam len pôrodnica, ale žiadna JIP.

Tak som sa rozhodla ísť do bezpečnejšej nemocnice, ktorá bola vzdialená 40 km. Nebolo však na výber a hoci som nič zlé nečakala, vydala som sa na túto dlhú túru. Ako sa neskôr ukázalo, bolo to spásne rozhodnutie. V pôrodnici som skončila na poslednú chvíľu. Porodila som krásneho syna. Všetky jeho životné funkcie zostali zachované, dýchal sám a bol zdravý. Dostal 9 z 10 na stupnici Apgar. Za bledosť pokožky mu bol odpočítaný iba jeden bod. Z tohto dôvodu a hlavne preto, že som hlásila chrípku, urobili môjmu dieťaťu podrobnejšie krvné testy. Najprv sa zdalo, že je všetko v poriadku, no každou hodinou bol synček slabší. Už nemohol piť mlieko. V noci po pôrode sme ani chvíľu nespali. Ráno, po obdržaní výsledku skríningového krvného testu, bolo moje dieťa okamžite prevezené na intenzívnu starostlivosť. Ukázalo sa, že má pokročilú sepsu. Môj syn išiel do inkubátora a začal sa boj o jeho život.

Lekári ma nemohli ubezpečiť, že dieťa prežije. Hľadala som nádej u lekárov a sestier, ale úprimne povedané, nemohli ma utešiť. Náš syn dostal antibiotiká naslepo, pretože pri čakaní na výsledky antibiogramu sme o neho mohli prísť. Každopádne, lekári povedali, že v poslednej možnej chvíli si uvedomili, aké je moje dieťa choré. Neskôr sa ukázalo, že lieky dostal správne, no kým sme čakali, mali sme dni plné úzkosti o jeho život.

Lekári ma pripravovali na najhoršie. Povedali, že aj keby môj syn prežil – a to ešte nevideli novorodenca v takom vážnom stave – pravdepodobne by bol mentálne a/alebo telesne postihnutý. Baktérie sa dostali všade. Boli v krvi dieťaťa, dostali sa do mozgu, spôsobili meningitídu, zasiahli vnútorné orgány, ktoré – ak by môj syn žil – by nikdy nefungovali správne.

Čakali sme a modlili sa. Mnoho rodín, priateľov, rehoľných rádov a kňazov zaútočilo na nebo. Za môjho syna sa slávili sväté omše, novény a pôsty. Po prvom šoku – pretože mi na testoch počas tehotenstva záležalo a absolvovali sme všetky – som si uvedomila, že to musí byť dobré, pretože Pompejskú novénu som začala v úmysle šťastného pôrodu a zdravia dieťaťa. Po pôrode som pokračovala v ďakovnej časti tejto novény. Tak prečo sa báť? Len dôverovať…

Každý deň sme sa modlili korunku Božieho milosrdenstva a ruženec a rozjímali nad svätým písmom. Modlili sme sa k Presvätej Bohorodičke, ktorú naši priatelia vo Fatime prosili za uzdravenie nášho syna. Cítila som modlitebnú podporu zo všetkých strán. Hľadali sme pomoc aj u Pátra Pia a svätého Michala Archanjela. V istom období sa synov stav začal trochu zlepšovať. Po pár dňoch sa však opäť zhoršil, čo lekárov prekvapilo.

Príčinu tohto náhleho zhoršenia nenašli. Nevedeli, čo iné môžu robiť. Potom som povedal svätému Michalovi Archanjelovi: „Môj syn padá. Ak ho chytíš čo i len za pätu a zachrániš – už je tvoj, nie môj. Slovami „aspoň za pätu“ som myslela akúkoľvek záchranu. Chcela som, aby môj syn žil, nebála som sa o jeho postihnutie. Chcela som len aby žil…“

Na druhý deň za mnou prišiel doktor a povedal: „Niečo sa pohlo. Je to lepšie.“ Od toho dňa nastalo neprerušované zlepšenie zdravotného stavu môjho syna. Do našej izolačnej miestnosti prišli pozrieť na ten zázrak lekári a sestry z celého oddelenia.

Môj syn strávil mesiac v nemocnici. Na záver tohto pobytu nás navštívil primár oddelenia, 60-ročný lekár. Povedal mi, že za celú svoju kariéru nikdy nevidel vážne chorého novorodenca s ťažkou sepsou (240 CRP) a meningitídou nielen prežiť, ale aj odísť z nemocnice v dokonalom zdraví! Aj zdravotné sestry potvrdili, že nič podobné nevideli. Jedna z nich povedala: „Musí mať tam hore silnú podporu.“

Vložili sme svoju dôveru do Márie. Silou modlitby a dôverou v Božie milosrdenstvo sme získali úplné a trvalé uzdravenie pre moje dieťa. Počas tohto ťažkého obdobia sme úplne dôverovali Ježišovi. Povedala som Mu, že prijmem každú Jeho vôľu, ale verím, že môj syn bude žiť. A nielenže žije, ale máme ešte viac: je zdravý – a je to Michal.

Boh mi nedovolil rodiť v nemocnici, ktorá bola najbližšou voľbou. Pán ma vrátil do nemocnice s novorodeneckou jednotkou intenzívnej starostlivosti, výborným zdravotníckym vybavením a výborným zdravotníckym personálom. Dal mi ostražitosť a tvrdohlavosť, aby som nešla do neďalekej nemocnice (hoci som mala kontrakcie každé štyri minúty), ale do takej, kde sa rýchlo zistilo, že s dieťaťom nie je niečo v poriadku.

Ak by som rodila v inej nemocnici, syn by do dvoch dní po pôrode zomrel. Nevykazoval typické príznaky sepsy. Jeho chorobu bolo možné poznať len z podrobného krvného testu. Boh nás viedol. Po odchode z nemocnice sme museli urobiť množstvo odborných vyšetrení.

Tento proces trval dva roky. Všetky vyšetrenia potvrdili, že môj syn je 100% zdravý. Po chorobe niet ani stopy! Je psychicky aj fyzicky zdatný. Má dokonca jedinečnú radosť zo života a zdravú energiu. Keď sme mu robili ultrazvuk mozgu a vnútorných orgánov u svetoznámeho lekára, povedal, že z prepustenia z nemocnice a ďalších fotiek z ultrazvuku (z čias pobytu v nemocnici) vyplýva, že náš syn by mal byť „mŕtvy“. “ (to sú slová lekára) – jeho obličky, pečeň a mozog by nemali fungovať vôbec. Medzitým vidí na svojom ultrazvukovom prístroji úplne zdravé orgány.

Uzdravenie môjho syna nebolo len dočasné zlepšenie – bola to trvalá zmena, ktorá z jeho tela vymazala všetko, čo bolo choré. Dnes je päťročným chodiacim dôkazom Božieho milosrdenstva. Viem, že dobrý Boh nás vypočul, lebo ho Mária a iní svätí žiadali a najmä svätý Michal Archanjel sa postaral o naše dieťa. Viem aj to, že syna som dostala len ako zálohu. On je naozaj Jeho – Archanjela Michala. Zaujímalo by ma, aké plány má s naším synom…

Dnes sa môjmu synovi páči postava tohto svätca. Raz (ako štvorročný) mal vybrať jeden obrázok z celej kopy obrázkov so svätými. Triedil, vyberal, no keď natrafil na svätého Michala – nepochyboval. Usmial sa, pritlačil si ho na srdce a objal.

Ak sa vám zdá, že neexistuje žiadna nádej, pretože vám to všetci hovoria – lekári nám to povedali; ak sa bojíte, že stratíte niečo najcennejšie – bála som sa aj ja; ak sa vám zdá, že to sami nezvládnete (to je ilúzia – podporilo nás veľa ľudí a o niektorých sme sa dozvedeli až oveľa neskôr) – tak vám nezostáva nič iné iba: dôverovať napriek všetkému. Boh je väčší ako vaša choroba, závislosť, problémy, váš strach. Verte, majte odvahu žiadať veľa, čo najviac. Dôverujte Pánovi. Ďakujem Pánovi, Márii a všetkým svätým, najmä svätému Pátrovi Piovi, svätému Jánovi Pavlovi II. a svätému Michalovi Archanjelovi, za nespočetné milosti, ktoré nám naďalej dávajú.

S pompejskou novénou som vyprosila veľa milostí vo svojom živote: prácu pre seba a svojho manžela, zdravie a život nášho syna a mnohé iné. Boh ma dvakrát zachránil pred nehodou a naďalej mi ukazuje známky svojej ochrany.

Svedectvo Mária