Sv. Stanislav a vzkriesenie Petra Milésa
„Budú vás vláčiť pred kráľov a vladárov pre moje meno. To sa vám stane, aby ste vydali svedectvo. Zaumieňte si teda, že nebudete dopredu premýšľať, ako sa brániť, lebo ja vám dám výrečnosť a múdrosť, ktorej nebudú môcť všetci vaši protivníci odolať ani protirečiť… Ak vytrváte, zachováte si život.“ Lk 21, 12-13, 19
Tieto Ježišove slová sa spĺňajú aj v živote krakovského biskupa svätého Stanislava, konkrétne v slávnej udalosti, ktorá sa odohrala v roku 1070.
Prenasledoval ho bezbožný český knieža Boleslav II. Ten jedovatými posmeškami na Stanislavovu adresu poštval proti nemu dedičov istého Petra Milésa, ktorý zomrel o tri roky skôr a zanechal Cirkvi jeden zo svojich pozemkov. Jeho dedičia, istí si ochranou kráľa, viedli proces proti krakovskému biskupovi Stanislavovi. Podplatili a zastrašovali svedkov a tak dosiahli, že bol svätec odsúdený na vrátenie pozemku.
Keď Stanislav videl, že medzi ľuďmi chýba spravodlivosť, odvolal sa s dôverou na Božiu spravodlivosť. Pozastavili pojednávanie a odložili trest, pretože sľúbil, že ukáže ako svedka zosnulého poručiteľa, ktorý ležal už tri roky v hrobe. Jeho návrh bol prijatý s uštipačným výsmechom ako niečo absurdné. Po troch dňoch pôstu a modlitieb sa svätý biskup odobral s klérom a s ľudom k hrobu Petra Milésa a nariadil, aby ho otvorili. Lenže tam sa nachádzalo, podľa očakávania, len niekoľko kostí v hromade popola.
Nepriatelia svätca jasali, istí si svojím víťazstvom, keď tu zrazu biskup Stanislav prikázal tým kostiam, aby povstali v mene Ježiša, ktorý je vzkriesenie a život. Na jeho príkaz sa tie kosti, pred očami všetkých, vzájomne priblížili, spojili a pokryli sa mäsom. Nebožtík vyšiel z hrobu, podal ruku biskupovi a spolu s ním, s klérom a s udiveným ľudom sa pobral za Boleslavom, aby potvrdil pravdu o darovaní pozemku. Potom sa ho Stanislav spýtal, či sa chce vrátiť do hrobu alebo ešte žiť niekoľko rokov tu na zemi. Vzkriesený nebožtík odpovedal, že aj keď sa pre mnohé spáchané hriechy nachádza v očistci v ukrutných bolestiach, radšej sa vráti tam, než by mal znovu žiť na zemi v neistote, či bude spasený. Biskupa však prosil o modlitby a príhovory, aby bol čím skôr oslobodený od svojich trestov. Biskup Stanislav ho obradne priviedol k hrobu a požehnal. On sa doň uložil a vrátil sa k prvotnému stavu. To je historický fakt, ktorý dosvedčili tisícky svedkov.
