Zvláštny úkon ľútosti
Odpusť mi moje hriechy, Pane, odpusť mi moje hriechy – hriechy mojej mladosti, hriechy mojich úst, hriechy môjho veku, hriechy mojej duše, hriechy môjho tela, hriechy mojej nečinnosti, moje vážne úmyselné hriechy, hriechy, ktorých som si vedomý, hriechy, ktoré som tak dlho tajil a ktoré sú teraz skryté mojej pamäti.
Úprimne ľutujem každý hriech, smrteľný i ľahký, ľutujem všetky hriechy od detstva až po súčasnosť.
Viem, že moje hriechy zranili Tvoje láskyplné Srdce. Môj Spasiteľ, osloboď ma z pút zla skrze najbolestnejšie utrpenie a umučenie môjho Vykupiteľa.
Ježišu, zabudni a odpusť, aký som bol. Amen.
Prosíme ťa, Pane Ježišu, o odpustenie všetkých našich vedomých aj nevedomých hriechov, vime, že sme hriešny,
ľutujeme všetky naše pády, ktoré ti spôsobili a ešte stále spôsobujú nevýslovné bolesti.
Ty vieš, že človek je slabý, ty si to vedel, už keď si prijal život v lone Panny Márie, ty si vedel, že pre nás budeš veľmi trpieť a celé ľudstvo napriek tvojej obeti a tovjim prosbám pôjde svojou cestou.
Prosíme ťa za všetkých – ODPUSŤ, odpusť nám našu nevšímavosť, nelásku, ľahostajnosť. ODPUSŤ nám naše pády, ktoré ťa zraňujú do dnes. Amen
Rešpektujem aj ten predchádzajúci názor, ak to dotyčný takto cíti, je to o.k. No niekedy menej slovami povieme viac. Pre mňa je takto formulovaná modlitba úplne v poriadku. Ak do nej vložíme celé svoje srdce.
Veľmi pekná a kajúcna modlitba. Ďakujem!
Poslednú vetu tejto modlitby, by som vyslovil z väčšou pokorou, úctou a prosbou: ,,Ježišu Kriste, pre najbolestivejšie rany tvojho tela, ťa z celého srdca prosím, zabudni a odpusť, aký som bol. Sľubujem ti môj milosrdný Pane sa polepšiť a viacej nezhrešiť. Amen.“