Svätá Emília, matka sv. Bazila a Gregora

Svätá a spravodlivá Emília (tiež Emily alebo Emmelia) je matkou svätého Bazila Veľkého a niekoľkých ďalších detí, ktoré sú svätými Cirkvi. Kostoly ruskej tradície oslavujú jej sviatok 3. januára spolu s jej synom Bazilom. Grécke cirkvi oslavujú jej sviatok 30. mája spolu s jej manželom svätým Bazilom Starším a jej svokrou svätou Makrinou staršou.

Opisov života svätej Emílie je veľmi málo. Bola dcérou mučeníka a nevestou Macriny staršej. Spolu s manželom Bazilom Starším mali desať detí. Svojim deťom vštepovala pravoslávnu vieru, učila ich modliť sa a zasvätiť svoj život službe Cirkvi. V dôsledku jej horlivej, no materinskej výchovy svojich detí sa päť z nich v cirkevnom kalendári pripomína ako svätí: sv. Makrina, Bazil, Peter zo Sebaste, Gregor z Nyssy a Teosebia, diakonka. Preto je svätá Emília často nazývaná „matkou svätých.“

Keď jej syn Naucratius vo veku dvadsaťsedem rokov náhle zomrel, utešovala ju najstaršia dcéra Macrina. Macrina jej pripomenula, že pre kresťana nie je vhodné „smútiť ako tí, ktorí nemajú nádej“ a inšpirovala ju, aby odvážne dúfala vo vzkriesenie, ktoré nám zaručila Pascha Pána.

Keď jej deti odišli z domu, Macrina presvedčila svätú Emíliu, aby opustila svet. Spolu založili kláštor pre ženy. Emília rozdelila rodinný majetok medzi svoje deti. Ponechala si len nejaký skromný majetok a s Macrinou sa utiahli do odľahlého rodinného pozemku v Pontuse, ktorý sa malebne rozprestiera na brehu rieky Iris a neďaleko domova svätého Basila v divočine. Niekoľko oslobodených otrokýň sa chcelo pripojiť k páru a vytvoril sa kláštor. Žili pod jednou strechou a mali všetko spoločné: jedli, pracovali a modlili sa spolu. Tak veľmi túžili po napredovaní v cnosti, že považovali pôst za jedlo a chudobu za bohatstvo. Harmóniu tejto vzornej komunity žien nepokazil hnev, žiarlivosť, nenávisť či pýcha. Vskutku, ako Cirkev spieva o mníchoch, žili ako anjeli v tele.

Emilia, ktorá žila týmto spôsobom mnoho rokov, dosiahla starobu. Keď choroba predznamenala jej odchod z tohto sveta, prišiel k nej syn Peter. Spolu s Macrinou sa staral o matku v jej posledných dňoch. Ako najstarší a najmladší mali Macrina a Peter v Emíliinom srdci zvláštne miesto.

Predtým, ako odovzdala svoju dušu Pánovi, pozdvihla svoj hlas k nebu a povedala: „Tebe, Pane, dávam prvotinu a desiatok z plodu svojho lona. Prvým ovocím je moja prvorodená dcéra a desiatok je toto, môj najmladší syn. Nech sú pre teba prijateľnou obeťou a nech na nich zostúpi tvoja svätosť! Svätú Emíliu pochovali tak, ako žiadala, vedľa jej manžela v kaplnke na ich statku v Annesi, kde bol uložený aj Naucratius.

Zdroj: Modlitba.sk, Obrázok: Tamtiež

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *