Ako svätá Faustína privítala našu dcéru na svete

Keď sme ohlásili svetu radostnú správu, že očakávame ďalšiu dcéru, nikto nereagoval s nadšením s ktorým sa stretávajú takéto správy. Nikto okrem svätej Faustíny Kowalskej…

Naše ôsme dieťa – je to rutina?

Faustyna Rutyna Mokrzycka – tak to je naša dcéra. Pre náš príbeh je potrebné najprv povedať, že sa narodila v našej rodine ako ôsme dieťa. Chcem vám ukázať na príklade našej Faustyny, ako neobvykle človek môže byť v tomto svete privítaný.

Privítanie hosťa v dome je mimoriadne dôležité – ako sa bude u nás cítiť, akú povahu bude mať jeho návšteva do veľkej miery závisí od toho, ako sme ho privítali . Áno, pravdepodobne bude veľa nedostatkov pri prijímaní nášho hosťa a nie je to jednoduché, pretože treba to a ešte tamto a ešte niečo ďalšie vymyslieť a veľa môže zlyhať kvôli našej bojazlivosti.. a tak je to aj s dieťaťom. Či je od začiatku chcené alebo nie, potrebuje srdečné privítanie na tejto zemi.

Možno, že mnohých z vás prekvapí vlastná myšlienka, že narodenie dieťaťa vo veľkej rodine môže byť už len rutina. V istom zmysle to dokážem pochopiť.

Radosť z narodenia – nie pre každého?

Existuje veľa párov okolo nás, ktorí dlho čakajú na správu o počatí dieťaťa, existuje veľa párov, ktoré sú ťažko postihnuté problémami z počatia. A keď Boh konečne požehnal život „s nádejou“, nie je divu, že celé okolie – ak nepostráda obyčajnú ľudskú citlivosť sa hlboko teší a raduje spolu s párom budúcich rodičov.

Takéto dieťa je milované, silne očakávané od začiatku a jeho matka je rozmaznávaná otázkami priateľov plných starostlivosti, súcitu a uznania. Radosť, ktorú dieťa dáva rodičom, je skvelý dar.

Ôsme dieťa – nikto nereagoval s nadšením

Ako viete, Faustyna je naše ôsme dieťa a pravdepodobne preto, keď sme oznámili svetu radostnú zvesť, že očakávame ďalšiu dcéru, nikto nereagoval s nadšením , ktorého sa dostáva prvorodičom. Málokto nám blahoželal, len minimum ľudí sa pýtalo na zdravie dieťaťa už žijúce pod srdcom a len veľmi málo ľudí sa obávalo o zdravie mojej ženy. Žili sme náš bežný, rodinný život a tak sme si najskôr túto nedostatočnú pozornosť nevšimli.

Nakoniec prišiel deň, kedy prišla Faustyna do nášho sveta. Bol to utorok. Vo štvrtok prišla spolu s mojou ženou Faustynka do nášho bytu. Naše ôsme dieťa.. pre mnohých to bolo rutinné, že sa v našej rodine objavil niekto nový. O jedného viac či menej? Mnohí to prijali takto.

V normálnej miere to je dokonca nepostrehnuteľné. Nikto z príbuzných – bez vylúčenia blízkych – nás neprivítal. Nikto ju akosi nespozoroval, nezažila zázrak príchodu na tento svet. A predsa ona nevedela, že je ôsma!

Relikvie sv. Faustíny v našom dome

Deň predtým, ako sa moje dievčatá vrátili z nemocnice sa s nami stretla priateľka a oznámila nám svoju návštevu v nedeľu ráno a sľúbila nám tajomného hosťa, ktorý nás prekvapí. V skutočnosti v nedeľu ráno, tri dni po príchode našej malej Faustyny, prišla návšteva priateľky a tajomného hosťa, ktorým nebol nikto iný ako relikvie svätej sestry Faustíny. Ukázalo sa, že naši priatelia nesú tieto relikvie z Poľska do Francúzska a na ceste si mohli urobiť celodennú pauzu s medzipristátím v našom byte. Cítili sme sa naozaj poctení takým mimoriadnym hosťom a krásnou veľkorysosťou Boha .

Po odchode relikvií z nášho bytu sme si uvedomili celú situáciu, ktorú popisujem v tomto príbehu. Dieťa, ktoré sme ako rodičia prijali v mene Boha, nebolo s radosťou privítané okolím, pretože je iba jedno z mnohých našich detí, ktoré tak ľahko robíme.

Ale pre Boha sú všetci zvláštni. Nezabúda na nikoho a určite nezabúda na tie najmenšie stvorenia. Moji blízki neprišli k našej malej, ale privítala ju patrónka našej dcéry, svätá sestra Faustína. Svätí nás učia, že aj v opakovateľnosti a banálnosti by každodenný život mal mať hlboký zmysel a radosť, že človek musí stále bojovať.

Nechápte ma zle, nie je mojou vôľou nikoho obviňovať, že neprijali naše dieťa ako iné. Rád by som vám dal iba svedectvo o tom, že účasť svätých, ich účasť na našom živote, nie je abstraktnou frazeologickou vetou z katechizmu katolíckej cirkvi. Boh pamätá na veľkých i malých, miluje každý život. Boh dáva pravú, hlbokú a čistú radosť pre nás rodičov v ťažkom každodennom živote. To je moje svedectvo ako otca ôsmich detí.

Zdroj: Aleteia.com, obrázok: tamtiež