Bl. Zdenka (rok 2002)
Náš najmladší vnúčik zo šiestich dcériných detí sa veľmi zajakával. Srdce mi drásalo od žiaľu, keď som sa v máji rozprávala s tri a pol ročným vnúčikom a on nie a nie vysloviť prvé hlásky vety. Bolo mi tak hrozne ľúto tohto malého bystrého a dobrého chlapčeka. Predstavila som si, ako bude trpieť v škole a v živote vôbec… Obrátila som sa s vrúcnou prosbou a dôverou na Božské Srdce a Jeho Matku o pomoc a na sestričku Zdenku o príhovor. Vedia o jej veľkých zásluhách a hroznom utrpení z lásky k Ježišovi, vybrala som sa na jej hrob v Podunajských Biskupiciach…Na jej hrobe s úžasnou dôverou skoro 2 hodiny som sa modlila, nahlas som prednášala moju naliehavú prosbu…Moja viera v Zdenkinu pomoc bola taká silná, že som bola presvedčená o vyslyšaní, aj keď to nebolo hneď badať. Modlila som sa neúnavne ďalej, lebo som verila, že Pán Ježiš, z lásky ku ktorému toľko trpela, neodmietne jej prosbu, najmä keď ide o milosť pre malé dieťa. Keď začiatkom júla prišla dcérka s rodinou k nám na prázdniny, veľká radosť a vďačnosť voči Bohu i sr. Zdenke zaliala moje srdce, keď som sa na vlastné uši presvedčila, že vnúčik sa už nezajakáva. Vrúcna vďaka Tebe, Najsvätejšie Srdce Ježišovo, ktoré si na príhovor sestričky Zdenky vyslyšalo moje prosby. Osláv aj tu na zemi sestričku Zdenku Schelingovú za všetko, čo z lásky k Tebe vykonala a prežila a daj, aby ju mohla sv. Cirkev čím skôr vyhlásiť za blahoslavenú.
