Bola so mnou celú noc

Bolo to 18. januára 1896, keď sa 3-ročné dievčatko v mrazivú zimnú noc zatúlalo od svojich rodičov a stratilo sa v španielskom meste Rojales. Správa sa rýchlo rozšírila a celá dedina sa zmobilizovala. Prečesávali okolie, ale bezvýsledne.
Nasledujúci deň – 19.-tého pokračovali ľudia v hľadaní. Dúfali, že nájdu aspoň jej telo. Až popoludní, o 15.00 hodine ju jej ujo a teta zazreli, ako sa opiera o veľkú skalu. To malé dievčatko vyzeralo najprv ako mŕtve, ale počujúc hlas jej strýka, vstala a bežala ku nim, ako keby sa zobudila z hlbokého spánku.
“Moja drahá, nebolo ti v noci zima?” spýtala sa teta. Dievčatko odpovedalo, že vôbec nie, lebo ju Pani prikryla svojim plášťom,”… dobrá a milá pani, ktorá povedala: “Nehýb sa, moje dievčatko, ľudia ťa prídu hľadať.”

Na ďalší deň bola slávená ďakovná omša. Keď s dievčatkom prechádzali okolo sochy Karmelskej Panny Márie, vykríklo:
“Mama! Mama! Toto je tá pani, ktorá ma včera prikryla s jej plášťom!”

Mária, naša dobrá nebeská Matka, ostala blízko nej a kázala jej nehýbať sa, lebo dieťa by inak v tme určite spadlo do blízkej priepasti.