Alan C. Ames – Ježišovými očami /úryvok/

Alan C. Ames dostal od Ježiša okrem daru uzdravovať, stigiem aj dar vidieť udalosti spred 2. tisíc rokov. S láskavým dovolením autora Vám ponúkame ukážku z knihy Alana C. Amesa – Ježišovými očami II. diel.

Znovu prišiel večer a my sme si založili oheň, pri ktorom sme si chceli oddýchnuť. Sedel som na kameni a pozoroval učeníkov, ako pripravovali táborisko na noc. Judáš si našiel najpohodlnejšiu pozíciu pri veľkom strome, o ktorý sa mohol ležmo oprieť a ktorý by ho chránil aj pred vanutím vetra. Jakub alan amesa Ján si pomáhali navzájom pripraviť si čo najpohodlnejšie miesta na spanie. Peter sedel na svojej deke. Kvôli pohodliu sa príliš neznepokojoval a tak si len položil svoje veci na zem, sadol si a hľadel do ohňa. Bartolomej, Matúš, Tomáš, Šimon, Andrej, Júda teraz hľadali drevo, aby udržali oheň dlhší čas.

Moji ďalší učeníci začali pripravovať jedlo. Bolo tu takmer ticho, lebo nik nerozprával. Jediný zvuk vydávalo pukotanie ohňa a úlohy, ktoré vykonávali. Zatvoril som oči a uvažoval som, ako sa títo muži zjednotili v mojej láske, aby sa stali rodinou. Videl som, ako v budúcnosti milióny a milióny ľudí budú robiť to isté, ako sa budú stávať Božou rodinou. V každom učeníkovi som videl rozdiely, ktoré všetci majú, ale ako s dôverou a láskou môžu byť zjednotení, aby sa stali bratmi a sestrami v Bohu. Tiež som videl, ako každá osoba má svoje slabosti a ako, ak by si ľudia brali príklad z mojich učeníkov, ukázalo by sa, že v mojej láske sa slabosti dajú prekonať – ak ľudia dokážu dôverovať a veriť. V Judášovi som videl, ako niektorým je ťažké poraziť svoju pýchu, sebecké myšlienky a potrebu byť bohatými. Modlil som sa k svojmu Otcovi, aby s víťazstvom nad zlom, ktoré príde, Judášovia tohto sveta otvorili svoje srdcia a aby prosili o Božie milosrdné odpustenie.

„Pane,“ bol to Judáš, ktorý prehovoril a vyrušil ma z mojich myšlienok, „jedlo je takmer pripravené. Pomodlíme sa?“ Usmial som sa na Judáša vidiac, ako v hĺbke srdca naozaj miluje Boha, a ako vo väčšine prípadov prikrýval lásku svojou pýchou. „Áno, priateľu, je dobré, že to navrhuješ,“ povedal som, keď sa Judáš usmial na mňa a cítil sa šťastný sám zo seba i potešený mojou odpoveďou. Všetci sme sa spojili v modlitbe k môjmu Otcovi a potom sme začali jesť.

Peter sedel sám, vzdialený od ostatných, jedol len trochu a nič nehovoril, hoci ostatní boli zaujatí rozhovorom o rímskej okupácii svojej krajiny. Podišiel som k Petrovi a prisadol som si k nemu a hoci som poznal jeho odpoveď, spýtal som sa: „Čo sa deje, priateľ môj, čo ťa trápi?“

Odvetil: „Pane, uvažujem, že tieto dni s Tebou sa končia a ja to nechcem. Chcem byť s Tebou stále, ale viem, že to tak nemôže byť, pretože raz nás opustíš. Ako prežijeme bez Teba? Ako budeme čeliť každému dňu s vedomím, že si preč?

„Peter, môj drahý priateľ, nevieš, že vždy budem s tebou? Aj keď ma nebudeš môcť vidieť, vedz, že som stále s tebou. Nikdy ťa nenechám samého, lebo ťa milujem. Netráp sa takto. Sľubujem Ti, že budem stále po tvojom boku. Vždy ťa budem milovať a nikdy od teba neutečiem. Keď príde čas, aby som odišiel domov k môjmu Otcovi, môj Duch ťa naplní a ty budeš vedieť, že Ja Som. Budeš vedieť a budeš šťastný, úplný v mojej láske,“ povedal som a objal som ho. „Peter, dôveruj mi, ver vo mňa a vedz, že sa nikdy nerozídeme.“

Pozrel sa na mňa a slabúčko sa usmial. „Viem, Pane, ale niekedy sa takto zamýšľam.“

„Peter, čoskoro to budeš vedieť a nebudeš pochybovať. Dovtedy sa tešme zo spoločne tráveného času,“ povedal som a trochu som ním zatriasol.

Práve vtedy prišiel Judáš a povedal: „Vzmuž sa Peter. Vyzeráš veľmi smutný. Máme tu jedlo, teplý oheň, pohodlnú posteľ a vzájomné spoločenstvo. Čo viac, by si ešte chcel?“ Peter sa na Judáša pozrel so smútkom a povedal: „Rozmýšľam.“

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *