Benedikt XVI. a kotva sv. Pavla

Úžasný objav potápača pri uvedení do úradu pápeža Benedikta XVI.: Našiel rímsku kotvu, zrejme z lode apoštola národov sv. Pavla. Zvláštne znamenie pre búrkami zmietaný pontifikát?

 Düsseldorf, 19.4.2015 (kath.net) Uvedenie do úradu pápeža Benedikta XVI. v nedeľu 24. apríla 2005, bol sviatok pre Cirkev. Všetko bolo krásne. Konečne s niekoľkotýždňovým oneskorením prišla do Talianska jar, teplý deň privítal 500 000 pútnikov, ktorí prišli pozdraviť nového pápeža. Už o piatej ráno prichádzali prví veriaci. … „Milý pápež, my deti, ťa milujeme,“ stálo po nemecky na fasáde Materskej škôlky sv. Pia IX.

Pútnici sa tlačili od kolonád až po Tiber. Podľa zástav tu bol celý svet. Na tribúne korunované hlavy a štátni predstavitelia zo 140 národov.
V homílii sa Benedikt XVI. vzdal, »predloženia nejakého programu pontifikátu«. Vlastným programom »nie je konať moju vôľu, nepresadzovať moje idey, ale spoločne s celou Cirkvou načúvať slovu a vôli Pána a nechať sa ním viesť«. Cirkev musí robiť niečo proti tomu, »aby toľkí ľudia žili na púšti (…), na púšti temnoty bez Boha, vyprázdňovania duší, ktoré už nepoznajú dôstojnosť a cestu ľudstva.« prítomnosť Boha bola pre neho citeľná práve aj v konkláve:

Citát: »Ako by mohlo 115 biskupov zo všetkých kultúr a krajín nájsť toho, komu by Pán chcel dať úlohu zväzovať a rozväzovať? Ale znova sme vedeli: Nie sme sami. Sme Božími priateľmi obklopení, usmerňovaní a vedení. A teraz v tejto hodine musím ja, slabý Boží sluha, prevziať túto nesmiernu úlohu, ktorá presahuje všetko ľudsky možné. Ako by som to mohol? Ako môžem? Ale vy všetci, milí priatelia, ste teraz privolali celý zbor svätých zastúpený niektorými veľkými menami Božej histórie a tak aj ja viem: Nie som sám. Nemusím sám niesť, čo by som skutočne sám neuniesol. Zbor Božích svätých ma chráni, podopiera a nesie ma. A vaša modlitba, milí priatelia, vaša ohľaduplnosť, vaša láska, vaša viera a vaša nádej ma sprevádzajú.«

Stále znova vypukol búrlivý potlesk na tieto také pokorné slová Benedikta XVI., ktoré nás všetkých dojímali. Ešte nikdy pápež tak otvorene nehovoril o svojich obavách, ale aj o svojej hlbokej dôvere v Boha, ešte nikdy Petrov nástupca veriacich tak úprimne nevyzval, aby ho modlitbami podporovali:

Citát: »Modlite sa za mňa, aby som sa jeho stádočko – vás, svätú Cirkev, každého jednotlivca a všetkých spolu naučil stále viac milovať. Modlite sa za mňa, aby som so strachom neušiel pred vlkmi. Modlime sa za seba navzájom, aby nás Pán posilňoval a aby sme sa skrze neho naučili odporovať sa navzájom.«

V tejto chvíli som musel myslieť na jeho slová ku kardinálom, na jeho homíliu priMissa pro eligendo romano pontifice, na jeho obraz Cirkvi ako lode v mori bičovanom a zmietanom búrkou. Pritom ma napadol nielen sv. Peter, ale aj sv. Pavol, druhý »stĺp« Cirkvi Ríma, ktorý uprostred prudkej búrky nestratil vieru a veľmi vrúcne sa modlil. V tej noci sa mu zjavil anjel a ubezpečil ho, že všetci budú zachránení.

A presne tak sa stalo. Loď sa potopila pri brehoch Malty, no všetkých 276 mužov na palube prežilo. Domorodci ich prijali a apoštol národov im hlásal Evanjelium. Ešte dnes je Malta hlboko v kresťanskej viere zakotvenou krajinou – nikde inde v Európe nie sú ľudia tak úzko spätí s Cirkvou ako na tomto ostrove na pol ceste do Afriky. A tak želám novému pápežovi nielen vrúcnu lásku sv. Petra ku Kristovi, ale aj v búrke osvedčenú dôveru v Boha sv. Pavla.

 

Pri Malte objavili symbol Benediktovho pontifikátu

Nikto nemohol v tejto chvíli tušiť, že práve v tejto chvíli bol pred pobrežím Malty objavený jeden z najvýraznejších symbolov pre Benediktov taký požehnaný pontifikát. V ranných hodinách práve 24. apríla 2005, v rovnakom čase ako bol nový pápež uvedený do úradu, vyplával maltézsky záchranár potápač s priateľmi na more, aby sa potápali. Na rozdiel od Ríma tam bolo šedivé búrlivé ráno, juhovýchodný vietor vzdúval more vlnami a tak sa muži rozhodli zostať blízko brehu. Aby mali orientačný bod pre prípad, že by loď odnieslo, nabrali kurz k veži Ghallis východne od zálivu Salina. Tam bolo more do 40 metrov hlboké, optimálne na potápanie. V hĺbke 36 metrov dosiahli dno mora a rozpŕchli sa. Tu Gatt zbadal mocný tmavý dlhý predmet, ktorý akoby sa vznášal v temnote hĺbok. Spočiatku myslel na časť lietadla z 2. svetovej vojny, ktorých je pri pobreží Malty mnoho. No keď sa priblížil, bolo mu razom jasné, že to tak nie je. Nie, bola to obrovská kotva z čias Rimanov! Podobné exempláre videl v múzeumoreplavby[ZG1]  v La Vittoriose. »Bolo to, akoby chcela byť mnou nájdená,« vyhlásil, keď som s ním o 4 roky neskôr robil interview. Bola to výzva jeho života. Gatt okamžite označil kotvu bójou a pripravil jej vytiahnutie na breh. S pomocou vzduchom naplnených vriec vytiahol o niekoľko dní 2,25 metrov dlhú a vyše 700 kilogramov ťažkú olovenú kotvu a s loďou ju pritiahol k pobrežiu, kde ju vyzdvihol žeriav. Až tam si kotvu lepšie poobzeral. Pritom mu padlo do oka, čo jeho nález odlišovalo od iných rímskych kotiev v múzeu na Malte. Olovený obor mal nápis. ISIS – SARAPI(S) stálo na oboch jej ramenách. Isis a sarapis (alebo serapis) boli dve egyptské božstvá, ktoré sa uctievali v 1—3. storočí v celej Rímskej ríši. Centrom ich kultu bola Alexandria.

Nezvyčajná veľkosť kotvy nenechávala na pochybách, že pochádzala z obrovskej dopravnej lode. Najväčšie lode z čias Rimanov boli lode s obilím z Alexandrie, ktorých úlohou bolo zásobovať Rím z úrodného údolia Nílu. Na takej lodi, ako čítame v Skutkoch apoštolov, stroskotal sv. Pavol apoštol pri brehoch Malty.

Nálezisko naozaj zodpovedá topografickým údajom v Evanjeliu sv. Lukáša. Hĺbku 20 siah (37 m), potom 15 siah (27,75 m) namerali námorníci olovnicou » a v obave, aby nenarazili na skaliská, spustili zo zadnej časti lode štyri kotvy« (Sk 27,29). »Keď sa rozodnilo, videli iba zátoku s miernym pobrežím, a chceli naň zahnať loď … Odsekli kotvy a nechali ich v mori. … Dostali sa však na plytčinu a narazili.« Loď sa rozpadla.

V hĺbke 36 metrov našiel Mark Gatt kotvu, čo s ohľadom na stúpanie hladiny mora od antiky celkom zodpovedá biblickým údajom. V bezprostrednej blízkosti podmorský archeológ Scicluna už v 60. až 80. rokoch objavil ďalšie olovené kotvy spolu s inými nálezmi, ktoré datoval do 1. storočia po Kristovi. …

Mierne pobrežie pri zálive Salina je pre námorníkov plné zákernosti, pretože presne v jeho strede je piesočný útvar – kto tu mieri k pobrežiu, musí stroskotať. Veľký počet antických črepín dokazuje, že tu musel byť vrak lode.

Na pobreží leží dedinka Burmarrad s malým kostolíkom San Pawl Milqi (»Pavol vítaný«) na rímskych ruinách. Tu mal sv. Pavla prijať náčelník Publius (Sk 28,7). Pod kostolíkom objavili archeológovia zvyšky kresťanského kultového miesta zo 4. storočia. Kresby znázorňujú apoštola národov a jeho stroskotanú loď. …

Keď Benedikt XVI. ohlásil, že v apríli 2010 na 1950. výročie príchodu apoštola národov navštívi Maltu, chcel som ho informovať o náleze kotvy. Dostal som audienciu 17. februára 2010. Odovzdal som pápežovi fotografiu kotvy a moju správu. Benedikt XVI. ma pozorne počúval a potom mu unikli slová: »To je skutočne znamenie Božej prozreteľnosti!«

Z Ríma mi signalizovali, že Svätý Otec chce vidieť kotvu, keď príde na Maltu a tak som požiadal Marka Gatta, aby to pripravil. Maltézsky protokol dostal potvrdenie priamo z Apoštolského paláca 13. apríla a 16. apríla povolilo múzeum moreplavby v La Vittoriose, prepraviť kotvu. Avšak výbuch sopky na Islande moje plány zničil – celá severná Európa bola pod oblakom popola, všetky lety zrušili. Mohol som teda sledovať návštevu pápeža iba doma na internete.

Asi o 20.15 prišla prvá SMS od Marka Gatta: Svätý Otec kotvu videl! O desať minút mi zavolal, celý bez seba. Benedikt XVI. sa podrobne informoval o príbehu nálezu, aby potom položil rozhodujúcu otázku: »Ste si istý, že ide o kotvu z alexandrijskej lode s obilím?« Mark mohol túto otázku iba potvrdiť.

Bola to obrovská náhoda či skutočne znamenie Božej prozreteľnosti, že kotvu objavili práve v deň inaugurácie pápeža – teológa. V každom prípade to bolo znamenie s veľkou symbolickou silou, pretože kotvu považovali prví kresťania za symbol kríža a tým Krista a svojej viery, v ktorej v búrkach doby nachádzali oporu. Celý Západ je »zakotvený« v tejto kresťanskej tradícii, vo viere, ktorej nijaká krajina EÚ nie je taká verná ako Malta. Pritom je príznačné, že pápež presne deň po svojich 83. narodeninách a presne päť rokov po konkláve 2005 priletel na tento ostrov. Cez celý kontinent sa vtedy tiahol čierny oblak popola z Islandu, iba medzi Rímom a Maltou fungovala letecká doprava bez problémov!

No nález bol dôležitý aj inak ako symbolicky. Pretože nedokazuje iba pravdivosť Nového zákona, ktorý sv. Lukáša ako autora považuje za očitého svedka, on ho aj zakotvuje do histórie a archeológie. Zrazu utrpela racionalistická, príliš kritická exegéza, ktorá usiluje o odmytologizovanie biblických textov veľkú porážku. A to v deň, keď bol uvedený do Petrovho úradu najväčší teológ našej doby, Joseph Ratzinger!

Michael Hesemann je historik a autor mnohých kníh. V bestselleri „Pápež František. Odkaz Benedikta XVI. a budúcnosť Cirkvi“ dôkladne opísal aj pontifikát pápeža z Bavorska.