Život Cirkvi vo svete 6 * 2014
Obsah
Eutanázia detí: Ostrá kritika rakúskeho biskupa Künga
Moskovský patriarcha Cyril ostro kritizuje EÚ
Ruská cirkev robí misie v Antarktíde a medzi migrantmi
Afrika: ‚Potrebujeme viac medzinárodných ochranných jednotiek!‘
Brosnan: Som katolík. To je všetko, čo človeku zostane!
Bartolomej I.: Vojny s islamom sa nezačali pre náboženstvo
Bertone: Benedikt XVI. sa chcel vzdať úradu už skôr
Odstúpenie revolucionára Benedikta XVI.
Soči: „Olympijský kaplán“ Chavanne slávi omšu so športovcami
Francúzsky podnik zakazuje náboženské symboly
Kyjevská hlava cirkvi apeluje: Hrozí nová studená vojna!
Keď prieskum verejnej mienky nevyjde podľa želania …
Kardinál O’Malley: Pápež mení tón, nie náuku
Odstúpenie Benedikta XVI. gesto veľkej duchovnej hĺbky
Gänswein: V súčasnosti sú v Ríme dvaja „Svätí Otcovia“.
Švajčiarski biskupi kritizujú obmedzenie prisťahovalectva
Detičky už v matkinom tele veľa dokážu
Výbor OSN pre práva dieťaťa a sociálne inžinierstvo
Vatikán nanovo kritizuje Komisiu OSN pre práva detí
Španielsko: Vyšetrovanie budúceho kardinála pre výroky o homosexualite
Vatikán: 17 000 prihlásených na Valentína s pápežom
Bertone: Niet konca aféry ‚vatileaks‘?
Patrí aj pedofília k ‚sexuálnej mnohorakosti‘?
Pápež František povzbudil poľských biskupov k jednote
Eutanázia detí: Ostrá kritika rakúskeho biskupa Künga
Brusel-Viedeň, 14.2.2014 (KAP) 016 756 – Belgická komora poslancov vo štvrtok hlasovala o zákone o aktívnej pomoci pri umieraní pre maloleté deti. Až 86 poslancov hlasovalo za zákon, 44 proti a 12 sa zdržali. Vzhľadom na väčšinovú situáciu pozorovatelia už dlho počítali s prijatím zákona. Senát zákon schválil už koncom r. 2013 a právny výbor komory sa pridal.
Belgicko je prvou krajinou na svete, kde pre eutanáziu už niet vekovej hranice. V Holandsku je eutanázia povolená až od veku 12 rokov, ako aj pre nevyliečiteľne chorých novorodencov.
Belgickí biskupi pred hlasovaním nanovo varovali pred zľahčovaním smrti. Prípad dieťaťa, ktoré chce umrieť, by sa mohol zdať ako „normálny“, akonáhle sa určitá choroba alebo postihnutie všeobecne vyhlásia za „neprijateľné“.
Ostrá kritika katolíckej cirkvi
Biskupské konferencie viacerých krajín EÚ, medzi nimi aj rakúska, v minulých mesiacoch viackrát varovali pred všetkými formami aktívnej eutanázie – aj vzhľadom na Belgicko. Rakúsky biskup, predseda Komisie pre ochranu rodiny a života, Mons. Klaus Küng zo St. Pöltenu, vo štvrtok povedal:
„Hlasovanie v Bruseli je zlovestným signálom pre Európu. Dnes je deň, keď môžeme pociťovať iba hlboký smútok. Belgicko veľkou väčšinou poslancov a so súhlasom obyvateľstva schválilo zákon, ktorý povoľuje eutanáziu detí. A síce nie ‚vyše 12 rokov‘ ako v Holandsko, ale dokonca ‚pod 18 rokov‘. A to napriek nespočetným varovaným hlasom z Belgicka aj zo zahraničia, v neposlednom rade z Rady Európy. Tento zákon žiaľ zvýši tlak na trpiace deti, ich rodičov a lekárov, aby sa rozhodli pre smrť. A tento belgický krok bude zlovestným signálom s účinkami na Európu aj na celý svet. Môžem iba s kardinálom Königom opakovať: človek, dokonca až dieťa, môže zomrieť držiac sa za ruku, ale nikdy nie rukou iného človeka.“
Toto hlasovanie možno považovať za priamy následok zákona schváleného v r. 2002. Vtedy belgická komora poslancov rozhodla o „zákone o eutanázii“ pre plnoletých. Podľa neho nevyliečiteľne chorý pacient musí za plného ovládania duchovných síl vyjadriť želanie umrieť „dobrovoľne, uvážene a opakovane“. Okrem toho nesmie existovať nádej na zmiernenie choroby a choroba musí ďalší život pacienta robiť „telesne alebo psychicky neznesiteľným“. Rozšírením zákona sa má povoliť eutanázia za týchto okolností aj deťom. Želanie dieťaťa musia potvrdiť viacerí experti a musia súhlasiť aj rodičia.
Predseda Biskupskej konferencie Belgicka, arcibiskup André-Joseph Leonard, nedávno kritizoval, že plánovaná novela podkopáva „životne dôležitú solidaritu všetkých občanov s trpiacimi ľuďmi“.
„Z občiansko-právnych dôvodov je neprijateľné, aby sa deti sobášili, či aby si kúpili dom, ale pri rozhodovaní o živote a smrti sa im pripisuje príslušná schopnosť posúdenia veci. Namiesto rozšírenia aktívnej eutanázie by mala spoločnosť radšej uvažovať o tom, ako sa môže verejné zdravotníctvo lepšie starať o ťažko chorých.“
Arcibiskup Leonard vyzval Belgičanov vo štvrtok k modlitbe a pôstu za neprijatie tohto zákona.
Aj Rada Európy sa vyslovila proti eutanázii detí. Názor, že život sa môže stať nedôstojný žitia, otriasa základom každej civilizovanej spoločnosti, tak znelo odôvodnenie. Je omylom domnievať sa, že aj dieťa s jasným vedomím môže dať súhlas k eutanázii a pochopiť zložité následky takého rozhodnutia.
Stále problematickejšie prípady aplikácie zákona
V r. 2012 sa dosiahol rekord 1432 ľudí, na ktorých aplikovali eutanáziu. To boli dve percentá z hlásených prípadov úmrtí. Aj v Holandsku ukazuje štatistika jasný smer: počet týchto prípadov vzrástol v rokoch 2011 až 2012 o 13 percent na 4188.
Titulky v médiách v Belgicku však vyvolali prípady eutanázie aj u ľudí, ktorí neboli smrteľne chorí. Tak v októbri dostal eutanáziu transsexuál, ktorý bol nešťastný zo svojej premeny pohlavia.
Koncom roka sa o prudké diskusie postarala smrť 45-ročných dvojčiat. Obom od narodenia hluchým mužom hrozilo postupné oslepnutie. Na želanie bratov lekári vykonali eutanáziu, hoci nemali smrteľnú chorobu.
Eticky problematické sa javí aj miešanie eutanázie a darovanie orgánov. V r. 2012 vyšlo najavo, že v Belgicku od r. 2005 odobrali po eutanázii orgány 9 pacientom. Diskutovalo sa, či toto darcovstvo bolo naozaj dobrovoľné. „Systematické informovanie po eutanázii túžiacich pacientov, čo sa týka darovania orgánov, neexistuje, aby sa nevyvíjal emocionálny tlak,“ citovali noviny antwerpského lekára, odborníka na transplantácie, Dirka Ysebaerta.
Sporný je aj prístup k dementným pacientom a ich schopnosť rozhodovania. Diskusie vyvolala napríklad v r. 2011 eutanázia demenciou ťažko postihnutej ženy bez toho, že by pred rokmi bola niekedy jasne formulovala toto želanie.
Podľa názoru belgických biskupov tu hrozí pretrhnutie etickej hrádze. U dementných ľudí a postihnutých deťoch by to mohlo „zájsť tak ďaleko, že sa eutanázia jednoducho stane všeobecným riešením – zo súcitu,“ varujú biskupi. –zg-
Moskovský patriarcha Cyril ostro kritizuje EÚ
Viedeň-Moskva 14.2.2014 (KAP) 016 755 – Ostrou kritikou Európskej únie a bruselskej politiky v oblasti základných práv vyvolal pozornosť moskovský patriarcha Cyril I.:
„Tradičné chápanie rodiny ako zväzku muža a ženy sa stále viac spochybňuje a inštitúcia manželstva sa ničí. Starosť o rodinu ale aj o pretrvanie kresťanských hodnôt zdieľa väčšina Európanov – na rozdiel od politickej elity,“ citovala nadácia „Pro Oriente“ vo štvrtok patriarchu. Povedal to na recepcii pre macedónskeho prezidenta Georgija Ivanova v cirkevných reprezentačných priestoroch v Kremli.
Podľa slov Cyrila EÚ vyvíja tlak na bývalé štáty Juhoslávie, príp. pravoslávne krajiny, aby prevzali predstavy západoeurópskych „inštitúcií“.
„Proti vôli národa sa v Slovinsku a Chorvátsku konali napríklad pochody homosexuálov. Európsky súdny dvor pre ľudské práva (EGMR) zasa kritizoval, že v Grécku neexistuje úprava o homosexuálnych ´manželstvách´. EGMR v tom vidí porušenie Európskej konvencie o ľudských právach.“
„Starosti vyvolávajú ďalej zákony o eutanázii v západoeurópskych krajinách,“ ako povedal patriarcha. V Belgicku sa plánuje „eutanázia pre deti“. „No jediným zákonom života smie byť iba morálny zákon, ktorý Boh vpísal do povahy človeka.“
Cyril sa vyjadril aj k vnútro-cirkevnému sporu o štatus Macedónskej pravoslávnej cirkvi, ktorá sa v r. 1967 s pomocou komunistického režimu odlúčila od Belehradského patriarchátu a jednostranne vyhlásila autokefálnosť – (samostatnosť). Tento krok svetové pravoslávie neuznáva.
Cyril I. povedal, že znovunastolenie situácie zodpovedajúcej cirkevnému právu bude „podstatným faktorom“ zachovania „národnej, kultúrnej a náboženskej identity“ krajiny. Preto je dôležité, tento problém riešiť bratským dialógom so Srbsko-pravoslávnou cirkvou.
Moskovský patriarcha výslovne zdôraznil, že Rusko a slovanská Macedónia majú na základe pôsobenia apoštolov Slovanov sv. Cyrila a sv. Metoda „spoločnú históriu“. Mesto Ochrid, odkiaľ ruský národ prijal svoje prvé knihy v slovanskom jazyku, bol „intelektuálnym Jeruzalemom pre všetkých Slovanov“. Pre Ruskú pravoslávnu cirkev je Macedónsko nerozlučne spojené s veľkými činmi sv. Cyrila a so spoločným duchovným a kultúrnym dedičstvom. Aj v minulosti sa Rusko vždy usilovalo brániť macedónsky národ a jeho sväté miesta, ktoré majú význam pre celý pravoslávny svet. Pre predrevolučný ruský štát bola podpora pravoslávnych bratských národov vždy veľkou prioritou v jeho zahraničnej politike.
„Dnes majú v bilaterálnych vzťahoch Moskvy a Skopje veľký význam aj púte ruských veriacich do Macedónska a macedónskych veriacich do Ruska. Okrem toho spoločenstvo potomkov ruských utečencov do Macedónska po Októbrovej revolúcii, tvorí most medzi oboma krajinami. –zg-
Ruská cirkev robí misie v Antarktíde a medzi migrantmi
Viedeň-Moskva, 12.2.2014 (KAP) 016 754 – Ruská pravoslávna cirkev robí misie v Antarktíde aj medzi ázijskými migrantami v Moskve. Informuje o tom nadácia „Pro Oriente“. Prvý pravoslávny kostol na Antarktickom kontinente sa slávnostne posvätí teraz v tamojšom „lete“. Kostol Najsvätejšej Trojice stojí v oblasti výskumnej stanice Bellingshausen na Ostrove kráľa Juraja. Kostol postavili v roku 2004 z cédrového a smrekovcového dreva. Je to jediný kostol v Antarktíde, kde sú pravidelne bohoslužby. Vedci a personál nielen z ruskej, ale aj zo staníc iných národov, prichádzajú do tohto kostola na sväté omše a pomodliť sa.
Posviacku vykoná biskup z Narjan-Maru a Mezenska, Jakov (Tislenko). Tento biskup sa vydal sem vydal s antarktickou expedíciou z centra Ruskej geografickej spoločnosti v Moskve, kde mal omšu s požehnaním tejto expedície. Biskup Jakov je biskupom „polárnej“ eparchie Narjan-Mar, hlavného mesta autonómneho okresu ľudu Nencenov, ktorá leží severne od polárneho kruhu na brehu Pečory.
Už v roku 2011 biskup požehnal severný pól. V septembri 2013 udelil požehnanie trase v Severnom mori, ktorá z dôvodu zmenených klimatických a hospodárskych podmienok nadobúda stále väčší význam ako rýchle spojenie medzi Európou a Áziou.
Misie v ruskom hlavnom meste
Pravoslávni mladí misionári zasa šíria Evanjelium medzi migrantmi v Moskve, ako informuje „Pro Oriente“ ďalej. Akcia je zameraná na uzbeckých, kirgizských a tadžických prisťahovalcov. Misionári rozdávajú brožúrky a CD s informáciami o Kristovi a o cirkvi, ako aj s výňatkami z evanjelií v ich jazykoch. Mladí misionári diskutujú s migrantmi o základoch kresťanstva, ale aj o rozdieloch medzi kresťanskou a islamskou tradíciou viery. „Všetko sa odohráva v atmosfére kresťanskej lásky,“ ako povedal jeden z misionárov. „Zo strany migrantov nie sú kritické komentáre, vymieňame si adresy a robíme fotografie na pamiatku.“ –zg-
Afrika: ‚Potrebujeme viac medzinárodných ochranných jednotiek!‘
Mníchov-Viedeň 12.2.2014 (kath.net/KIN) 016 753 – Arcibiskup z hlavného mesta Stredoafrickej republiky Bangui, Dieudonné Nzapalainga, sa dôrazne postavil proti nenávisti a pomste v jeho krajine. V rozhovore pre „Kirche in Not“ sa pripojil k varovaniu OSN pred hroziacim vyvražďovaním národa v Stredoafrickej republike. „Je však nesprávne hovoriť o medzináboženskom konflikte. Skupinu Anti-Balaka, ktorá sa v médiách často označuje ako „kresťanské milície“, charakterizoval ako „sebaobranné hnutie, ktoré sa teraz zbavilo politikov“.
Arcibiskup Nzapalainga nedávno navštívil obec 200 km južne od Bangui, z ktorej zmizli všetci moslimovia. Keď sa prívržencov Anti-Balaky pýtal, kde sú, povedali mu, že moslimovia boli vyhnaní. Arcibiskup o tom pochyboval: „Že by viac ako 200 moslimov s deťmi a starými ľuďmi utiekali 192 km, je nemožné.“ Informoval dvoch ministrov, že „videl veci, ktoré vyvolávajú myšlienky o vyvražďovaní národa“, ale tí mu iba odvetili, že ľudia boli vyhnaní.
„Ak niet nikoho, kto zastaví túto ruku diabla, dosiahne svoj cieľ. Na mnohých ľudí sa bude poľovať a budú pozabíjaní,“ varoval arcibiskup.
Aj v Bohongu, kde rebeli skupiny Séléka napadli kresťanské obyvateľstvo, to Nzapalaingovi pripomínalo vyvražďovanie národa ako v Rwande: „Keď som tam prišiel, časť mestskej štvrte bola úplne vypálená. Videl som, že zhoreli aj ľudia. Bolo vidno kosti a ľudské hlavy. Také niečo som videl iba vo filmoch o Rwande, ale nie u nás. Myslím si, že tu bolo zlo. Prejavuje sa túžba zabíjať a ničiť.“
Predovšetkým je však potrené, znova nastoliť bezpečnosť v krajine. „To má absolútnu prioritu“, zdôraznil arcibiskup. Ľudia žijú v strachu. Mentalita je tu už takáto: „Môj sused je ozbrojený a ja mám pred ním strach.“
Arcibiskup vyzval OSN, aby vyslali ochranné jednotky, a ľutoval, že súčasná vojenská prítomnosť nie je dostačujúca vzhľadom na veľkosť krajiny. Stredoafrická republika má rozlohu takmer ako Francúzsko. „Tu sa nemožno postarať o pokoj s 5000 vojakmi. Ani len v hlavnom meste Bangui sa to nepodarilo“, vyhlásil arcibiskup. „Situácia je nebezpečná.“
Misionári – orientačné body a ochranná bašta
Arcibiskup označil najmä katolíckych misionárov ako „orientačné body“ a „ochrannú baštu“ pre obyvateľstvo. „Ľudia cez nich vidia Boha. Vidia tiež, že v nich sa ukazuje sila lásky,“ povedal a zdôraznil, že misionári nie sú nútení zostať, ale zostávajú z vlastnej vôle. Ich prítomnosť je „ako svetlo, ktoré osvetľuje noc“. –zg-
Brosnan: Som katolík. To je všetko, čo človeku zostane!
Londýn, 12.2.2014 (kath.net) 016 752 – Predstaviteľ Jamesa Bonda, Pierce Brosnan, sa vyznal zo svojej katolíckej viery. V interview pre noviny „Bild“ v rámci festivalu „Berlinale“ Brosnan na otázku, ako prekonáva herec krízy odpovedal:
„Mne vždy pomáhala moja viera. Som katolík. To je všetko, čo človeku zostane, keď tvoje srdce ráno o štvrtej je len temný fľak a ty nesieš na pleciach ťarchu sveta. Nikto nemôže uniknúť pred utrpením života. Taký je život.“ Herec ďalej vyhlásil, že sláva je „dvojsečný meč“. Tá prichádza a odchádza. „Ako mladý herec som sa nevyhnutne chcel stať slávnym a hrať vo filmoch – to som dosiahol. Ale na sláve nesmieme visieť, ale musíme si neustále klásť otázku: Ako by som mohol bez slávy ďalej žiť? Ja som to dokázal!“
Brosnan stratil v roku 1991 svoju prvú ženu Cassandru Harrisovú (†43), ktorá zomrela na rakovinu prsníka. V r. 2013 jeho dcéru Charlottu vo veku 42 rokov postihol rovnaký osud. –zg-
Bertone: Benedikt XVI. sa chcel vzdať úradu už skôr
Rím, 12.2.2014 (kath.net/KNA) 016 751 – Pápež Benedikt XVI. (2005-2013) chcel podľa bývalého štátneho sekretára kardinála Tarcisia Bertoneho oznámiť svoje odstúpenie už krátko po Vianociach 2012. On však upozornil Benedikta XVI. na to, že to nie je vhodná chvíľa, ako povedal kardinál Bertone pre katolícky internetový portál «korazym». „Pápežovi som povedal: «Musíte ohlásiť posolstvo o Ježišovom detstve, nenarušme tento dar, ktorý dáva Cirkvi»“.
Kardinál Bertone ďalej povedal, že Benedikt XVI. ho o svojom úmysle odstúpiť informoval už «v polovici roka 2012». Podľa jeho slov bol v tej dobe jedinou osobou, ktorá o tomto rozhodnutí vedela. Arcibiskup Georg Gänswein v pondelok v interview však potvrdil, že bol do toho zasvätený už mnohé mesiace pred ohlásením odstúpenia.
Kardinál Bertone ďalej informoval, že sa pokúšal pohnúť Benedikta XVI. k odkladu termínu odstúpenia. Poukázal na práve začínajúci «Rok viery», ako aj na začatú encykliku o viere. Po «ďalšom uvažovaní a modlitbe» Benedikt XVI. potom urobil neodvolateľné rozhodnutie, že oznámi odstúpenie z úradu na spomienku Lurdskej Panny Márie, 11. februára.
Hlavným motívom odstúpenia Benedikta XVI. bolo podľa Bertoneho ubúdanie telesných a duchovných síl. Pápež mu povedal, že sa v jeho veku už necíti na to, aby sa na Svetových dňoch mládeže v Riu de Janeiro stretol s miliónmi mladých. –zg-
Odstúpenie revolucionára Benedikta XVI.
Ako „Petrovu službu“ Benedikt chápe svoju úlohu pred odstúpením aj po ňom. Osobný úrad doplnil o kolegiálny rozmer, ako spoločnú službu. Odvtedy nemáme dvoch pápežov, ale rozšírený úrad.
Rím, 11.2.2014 (kath.net/Le Figaro) 016 750 – Na konci svojho pontifikátu dal Benedikt XVI. rozmliaždiť svoj rybársky prsteň, ako je to zvykom po smrti pápeža. Svoje meno však nevrátil. Nestal sa znova Jozefom Ratzingerom, ako pápež Celestín V., ktorý sa 13. december 1294 po niekoľkých mesiacoch pontifikátu stal znova Pietrom di Morrone. Od 11. februára 2013 preto pápežský úrad už nie je tým, čím bol predtým. Základom Katolíckej cirkvi však zostane. No tento dôvod Benedikta XVI. natrvalo zmenil, on to urobil tak suverénne ako Karol V., keď 25. októbra 1555 v Bruseli zložil korunu najmocnejšej ríše zeme. Niet divu, že potom do kupoly Chrámu sv. Petra udrel blesk. Benedikt XVI. odstúpil ako revolucionár.
V novom tisícročí bol prvým nástupcom apoštola sv. Petra. Čakali na neho nespočetné výzvy, ktorým sa postavil ako vášnivý uchovávateľ celého pokladu viery. Na svoj úrad však tento veľký konzervatívec napriek tomu hľadel triezvejšie a modernejšie ako takmer všetci jeho predchodcovia. Ako teológ vedel, aký slabý bol už Šimon, ktorému Ježiš dal meno Peter (Skala). No skala je skala. Keď si Benedikt XVI. uvedomil, že sa stáva stále krehkejším, odstúpil, aby vzhľadom na nadľudské úlohy uvoľnil cestu skalopevnému nástupcovi. Urobil to ako najvyšší staviteľ mostov medzi od seba sa vzďaľujúcimi sférami, keď 11. februára v Ríme po latinsky vyhlásil, že jeho sily už nestačia na to, „aby Petrovu službu primeraným spôsobom vykonával“.
Kľúčovým slovom tohto vyhlásenia je pojem „Munus Petrinum“. Latinské munus má mnohé významy. Môže znamenať službu alebo dar, úlohu, vedenie, obetu – až po zázračné dielo. Ako „Petrovu službu“ však Benedikt chápe svoju úlohu pred odstúpením aj po ňom. Túto službu svojím krokom z 11. februára 2013 neopustil. Osobný úrad doplnil o kolegiálny rozmer, ako spoločnú službu. Odvtedy nemáme dvoch pápežov, ale rozšírený úrad. Preto neodložil ani biele rúcho, ani svoje meno. Preto sa ani, ako cisár Karol V., nestiahol do kláštora v ďalekom Španielsku, ale do vnútra Vatikánu – ako by iba odstúpil nabok, aby svojmu nástupcovi a novej etape v histórii pápežstva poskytol priestor, ktoré týmto krokom obohatil o energetickú základňu rady a modlitby vo Vatikánskych záhradách. On z Petrovho úradu neušiel. On mu dodal potenciu. A to už zostane.
No kto bude o 100 rokov ešte čítať jeho knihy, ktoré si na svojom pontifikáte vynútil ako Herkules? To nevie nikto. Čítať však od neho budú isto jeden dokument, ktorý sám nenapísal, ale v zrejme veľmi nepatrnom kroku svojho úradu znova odhalil. Nebola to kniha, ale obrazový dokument. Je to „nie ľudskou rukou vytvorený obraz“ Krista, ktorý mal v priebehu stáročí mnohé mená. Je to „Svätá potná šatka“, ten „Pravý obraz“ alebo „Závoj sv. Veroniky“, ktorý sa v rokoch 706 až 1527 uchovával v Chráme sv. Petra a predtým sa uctieval v byzantskej ríši ako „Mandylion“, alebo „Obraz Abgar“. Je to mimoriadne jemný závojový obraz z mušelínového hodvábu, ktorý v zmätkoch „Sacco di Roma“ z Chrámu sv. Petra zmizol a ktorý veľmi pravdepodobne Ferdinando de Alarcon, španielsky veliteľ Anjelského hradu, vtedy odniesol do bezpečia na odľahlý vŕšok v Abruzzoch. Odvtedy bol nezvestný. Odvtedy sa to tradovalo ako legenda a bolo treba platonika ako Benedikt XVI., aby správu o takomto prastarom obraze zobral celkom vážne, keď 1. septembra 2006 v Manoppelle ako prvý pápež po 479 rokoch znova pred ním zohol kolená.
Od tohto dňa sa „Ľudská tvár Boha“ stala pečaťou jeho pontifikátu. V homílii na nový rok 1. januára 2013 na ňu poukázal 16-krát. V jednej z posledných generálnych audiencií 16. januára ju spomenul 30-krát. To je jeho odkaz. Boh sa stal človekom a my máme tvár neviditeľného Boha. Je to jedinečný znak postavenia kresťanstva, ktorý Benedikt XVI. vniesol naspäť do histórie. On tento prastarý text znova objavil: ako kozmický dátový čip spomienky, ktorý bude do konca vekov nevídaným spôsobom rozprávať o vzkriesení Krista z mŕtvych. –zg-
Bartolomej I.: Vojny s islamom sa nezačali pre náboženstvo
Istanbul, 12.2.2014 (kath.net/KAP) 016 749 – Ekumenický patriarcha Bartolomej I. (foto) ostro odmietol tézu o nevyhnutnosti stretu kultúr (Clash of civilizations) na 17. „Euroázijskom ekonomickom summite“ v Istanbule. Povedal, že z historického pohľadu mali konflikty medzi kresťanmi a moslimami svoje korene „normálne“ v politike a nie v náboženstve.
„Pravdaže stávalo sa, že národní vodcovi chceli rozdúchať agresie medzi kresťanmi a moslimami alebo, že politici zneužili náboženské pojmy na podnecovanie fanatizmu a nepriateľstva medzi národmi,“ pripustila hlava pravoslávnych kresťanov. „S pravou povahou a cieľom náboženstva však takéto jeho zneužívanie nemá nič do činenia.“
Musí byť jasné, že „vojna a násilie“ nie sú niečím samozrejmým, ako zdôraznil patriarcha. „Pre cestu pokoja sú však potrebné ako individuálne, tak aj inštitucionálne rozhodnutia. Tie sú predpokladom pokojného spolunažívania a úzkej spolupráce – napriek všetkých rozdielom v náboženskom presvedčení a kultúre.“
Bartolomej I. pripomenul, že kresťania a moslimovia žili spoločne v podmienkach Byzantskej a potom Osmanskej ríše „zvyčajne s podporou náboženských autorít oboch monoteistických náboženstiev“. Tieto historické modely ukazujú možnosti aj pre dnešný pluralizmom a globalizáciou poznačený svet.
Patriarcha povedal, že je hrubým zjednodušením rozlišovať medzi kultúrou „Východu“ a kultúrou „Západu“. Podsúva sa im tak, že obe sú bez spojenia alebo, že sa nikdy nedokážu kreatívne spojiť. Pripomenul analýzy ruského byzantistu Alexandra Vasiljeva (1867-1953), ktorý ukázal, že vplyv kultúrnej spolupráce „oboch najsilnejších a najplodnejších síl stredoveku – Byzancie a islamu – spôsobil vznik aj šírenie talianskej renesancie. Z tohto hľadiska by sa pozornosť nemala nasmerovať na nevyhnutný stret civilizácií. Treba skôr zdôrazňovať vzájomné obohacovanie pi stretávaní sa rozdielnych kultúr. V tejto súvislosti patriarcha citoval „paradoxnú vetu“ súčasného tureckého spisovateľa Turana Oflazoglua: „Musíme sa obohacovať tými aspektami cudzej kultúry, ktoré nezodpovedajú našej povahe.“ –zg-
Soči: „Olympijský kaplán“ Chavanne slávi omšu so športovcami
Viedeň-Soči, 11.2.2014 (kath.net/KAP) 016 748 – Rakúsky „olympijský kaplán“, páter Johannes Paul Chavanne (foto), celebroval v stredu prvú svätú omšu s rakúskymi športovcami na zimných olympijských hrách v Soči. Cistercián z kláštora Heiligenkreuz to oznámil už v pondelok na svojom „olympijskom blogu“. Záujem o účasť prejavili mnohí športovci aj tí, čo sa o nich starajú a aj funkcionári.
„Cítim sa vo svojej novej úlohe olympijského duchovného pastiera veľmi dobre a stretávam sa so srdečným prijatím. Rakúskym športovcom som pred ich súťažami dával malé požehnané krížiky, a tie si doteraz aj všetci veľmi radi vzali,“ uviedol kaplán.
Na stretávanie sa so športovcami, zástupcami médií, sponzormi a fanúšikmi páter Chavanne využíva dom „Austria-Haus-Tirol“ v Krasnej Polanje: „Tu sa stále niečo deje a človek stretáva mnohých milých ľudí, ktorí spoločne vychutnávajú domácu kuchyňu a vymieňajú si zážitky zo športových podujatí.“
Páter Chavanne, ktorý je v Soči od otvorenia hier, opisuje ďalej „pestrý a veselý obraz“ skupín fanúšikov, ktorý možno vidieť v olympijskom mestečku pri Čiernom mori aj inde v Rusku. „Je tu veľa bezpečnostných kontrol, ale všetko prebieha plynulo, takže sa možno v Soči aj v jeho okolí cítiť bezpečne,“ napísal páter v blogu.
„Ubytovaný som vo veľkej lodi v blízkosti olympijského mestečka, tam, kde bývajú aj fanúšikovia z rôznych národov, dorastenci, príbuzní športovcov a aj jeho nemecký kolega, olympijský duchovný pastier. –zg-
Francúzsky podnik zakazuje náboženské symboly
Paríž, 11.2.2014 (kath.net/KNA) 016 747 – Francúzsky podnik pre recykláciu «Paprec» zakázal nosenie náboženských symbolov pri práci. Táto smernica má platiť pre jeho 4000 pracovníkov od utorka, ako informovali francúzske médiá v pondelok. Je to po prvý raz, čo vo Francúzsku súkromný podnik preberá štátom prikázanú laicitu do svojho pracovného poriadku. Na rozdiel od verejného sektora je táto zákonná úprava pre súkromné podniky menej prísna.
Riaditeľ Paprecu, Jean-Luc Petithuguenin, pripustil, že išlo o rozhodnutie, ktoré môže byť žalované aj na súde. Avšak jeho podnik sa tým nestáva pravicovo-extrémistický ale ostáva naďalej proti-rasisticky zameraný, ako dodal. Podľa správ médií podnik v Seine-Saint-Denis pri Paríži v záležitostiach mnohorakosti a sociálneho zmieru doteraz konal príkladne. Jeho pracovníci sú príslušníkmi až 52 rôznych národov.
V marci 2013 sa vo Francúzsku postarala o diskusie výpoveď pracovníčky v materskej škôlke, ktorá nosila moslimskú šatku. Súd výpoveď zrušil, no vyššia inštancia ju neskôr vyhlásila za právoplatnú.
V pondelok bolo vo Francúzsku výročie rozhodnutia o zákaze náboženských symbolov v školách. Dňa 10. februára 2004 francúzsky parlament rozhodol o zákaze náboženských symbolov ako závoj, kipa, krížiky, turbany, či rehoľné rúcha v školách. V roku 2010 zakázal aj nosenie moslimských dlhých závojov vo verejných zariadeniach. –zg-
Kyjevská hlava cirkvi apeluje: Hrozí nová studená vojna!
Kyjev, 10.2.2014 (KAP) 016 746 – Hlava Gréckokatolíckej cirkvi na Ukrajine, veľarcibiskup Svjatoslav Ševčuk z Kyjeva, vyzval USA a EÚ k väčšej angažovanosti v politickej kríze jeho krajiny. Na pozvanie amerických politikov spolu s pravoslávnym kyjevským patriarchom Filaretom Denysenkom odcestoval Ševčuk minulý štvrtok do Washingtonu, aby sa zúčastnil na tradičných „Národných modlitbových raňajkách“ s americkým prezidentom Barackom Obamom
„Ak USA a Európa nechajú Ukrajinu v štichu, alebo nebudú robiť produktívnu politiku, môže stáť ľudstvo skutočne na prahu novej studenej vojny. Ide o budúcnosť demokracie vo východnej Európe a Rusku. Skôr či neskôr bude mať dianie na Ukrajine účinky aj na každého Američana,“ citovala ukrajinská tlačová služba RISU v pondelok z televízneho interview Ševčuka vo Washingtone.
Veľarcibiskup Ševčuk a patriarcha Filaret hovorili vo Washingtone aj s americkým viceprezidentom Joe Bidenom. Na Ukrajine prebiehajú protesty už od konca novembra. Demonštranti žiadajú odstúpenie prezidenta Janukovyča. –zg-
Keď prieskum verejnej mienky nevyjde podľa želania …
… tak ho liberálni duchovia v cirkvi proste zastavia a nájdu 1001 vysvetlení: od manipulácie po technické problémy.
Chur, 10.2.2014 (kath.net/rn) 016 745 – „Má biskup v Churi, Vitus Huonder, odstúpiť?“, robil nedávno prieskum plátok no-name „Aufbruch“. Časopis, ktorý je väčšine katolíkov vo Švajčiarsku úplne neznámy, chcel tak roznecovať nálady proti biskupovi Vitusovi Huonderovi. KIPA a KATH.CH, oficiálne „katolícke médiá“ Švajčiarska sa pridali a propagovali tento „prieskum“. A vtedy sa stalo niečo nepredvídané! Prieskum sa nevyvinul v zmysle autorov. Na otázku, či má biskup odstúpiť, sa dve tretiny ľudí vyslovili:
„Nie, pretože biskup Vitus Huonder koná v súlade v náukou Cirkvi a cirkevným právom.“
Iba 21 percent z 1460 osôb, žiadalo odstúpenie biskupa. Výsledok očividne nebol tým, čo iniciátori chceli. Takže časopis cez agentúru KIPA oznámil, že prieskum zastavuje. A rozšírilo vyhlásenie: „Máme zreteľné poukazy na to, že prieskum prívrženci biskupa Huondera manipulujú“, ako vyhlásil Wolf Südbeck-Baur z časopisu „Aufbruch“. V pondelok nasledovalo druhé vyhlásenie na webovej stránke: „Máme viacero poukazov na to, že prístup na prieskum sa vždy nezabezpečil. A my ich berieme vážne, lebo chceme garantovať férovosť. Preto sme prieskum zastavili a vec skúmame.“
S „vrelým záujmom“ čakali v pondelok katolíci na ďalšie vyhlásenia – no na prekvapenie – v pondelok bol prieskum opäť na webovej stránke. –zg-
Kardinál O’Malley: Pápež mení tón, nie náuku
Najdôležitejší pápežov poradca z USA označuje očakávania,
že Cirkev pripustí rozvedených ku sviatostiam, za nerealistické
Vatikán-Boston, 10.2.2014 (kath.net/pl) 016 744 – „Nevidím nijaké náznaky, že by pápež menil náuku Cirkvi.“ Pretože, aj keď si pápež robí starosti z ťažkej situácie znovu zosobášených rozvedených, „nevidím nijaké teologické oprávnenie“ na uvoľnenie pravidiel. Povedal to kardinál Sean O’Malley, arcibiskup z Bostonu a člen 8-člennej poradnej komisie pápeža Františka. Bostonský arcibiskup v interview pre americký denník „Boston Globe“ označil očakávania, podľa ktorých by Cirkev pripustila znovu zosobášených rozvedených ku sviatostiam ako nerealistické, „aj keď pápež František, ako sa zdalo, spočiatku otvorenosť voči tejto myšlienke signalizoval“.
„Ale aj v oblastiach ako antikoncepcia, potrat, homosexualita platí, že veľké očakávania od pápeža Františka pravdepodobne budú sklamané,“ vyhlásil kardinál. Pretože „Cirkev musí zostať verná Evanjeliu a náuke Ježiša Krista. To je niekedy veľmi ťažké. Musíme nasledovať to, čo chce Kristus a dôverovať, že to, čo od nás očakáva, je najlepším riešením.“
Pápež podľa kardinála síce zmierňuje tón, ale nie výpovede o náuke Cirkvi. Súčasne však výpovede pápeža o milosrdenstve a jednoduchosti majú silné účinky na Cirkev, ktorej zdôrazňovanie týchto otázok bolo doteraz „príliš očividné a možno aj príliš podobné modlitbovým mlynčekom“. Pápež chce, ako povedal O’Malley, sústrediť pozornosť viac na evanjelizáciu, na milosrdenstvo a na starosť o chudobných. –zg-
Odstúpenie Benedikta XVI. gesto veľkej duchovnej hĺbky
Vatikán, 10.2.2014 (RV) 016 743 – V utorok 11. februára si pripomíname prvé výročie oznámenia o odstúpení pápeža Benedikta XVI. z Petrovej služby. Epochálne gesto, ktoré bolo prijaté s veľkým prekvapením po celom svete, nielen v Cirkvi. V čase abdikácie mnohí pozorovatelia priznali, že neočakávali také vážne rozhodnutie. O rezignácii pápeža Benedikta XVI. hovorí po roku páter Federico Lombardi, riaditeľ Tlačovej kancelárie Svätej stolice:
„Storočia nebolo abdikácie zo strany pápeža, a tak pre drvivú väčšinu ľudí to bolo gesto nezvyčajné a prekvapujúce. V skutočnosti pre tých, ktorí sprevádzali Benedikta XVI. viac zblízka, bolo jasné, že uvažoval o tejto otázke, a explicitne to vyjadril v rozhovore s Petrom Seewaldom už nejaký čas predtým. A teda bola to záležitosť, nad ktorou sa modlil, zvažoval ju, robil duchovné rozlišovanie. To sa potom prejavilo v geste, ktoré nám dal ako súhrnnú správu v deň svojej rezignácie, v tých krátkych, ale veľmi výstižných slovách, ktoré vysvetľujú úplne adekvátne a jasne základné kritériá, na základe ktorých urobil svoje rozhodnutie. To, ako som povedal už vtedy, čo sa mi javí ako veľké gesto pontifikátu, teda slobodné rozhodnutie, ktoré má skutočne veľký dosah na situáciu a na dejiny Cirkvi.“
Pripomeňme si slová Benedikta XVI. z 11. februára 2013:
„Po opakovanom zvažovaní dôvodov môjho svedomia pred Bohom, som dospel k istote, že moje sily, vzhľadom na pokročilý vek, nie sú viac dostačujúce na vykonávanie Petrovho úradu adekvátnym spôsobom. Som si dobre vedomý toho, že táto služba, vzhľadom na jej duchovnú podstatu, musí byť vykonávaná nielen skutkami a slovami, ale i utrpením a modlitbou. Avšak v súčasnom svete podliehajúcom rýchlym zmenám a zmietanom v dôležitých otázkach pre život viery, pre riadenie loďky sv. Petra a hlásanie evanjelia, je potrebná aj sila ako tela, tak aj ducha, sila, ktorá mne v posledných mesiacoch ubúdala, takým spôsobom, že som musel uznať svoju neschopnosť dobre vykonávať ministérium, ktoré mi bolo zverené.“
Pokračuje páter Federico Lombardi:
„V tomto zmysle je to mimoriadne gesto pontifikátu, urobené s veľkou duchovnou hĺbkou, po dôkladnej príprave z hľadiska uvažovania a modlitby; gesto veľkej odvahy, pretože v skutočnosti išlo o rozhodnutie veľmi nezvyčajné, a teda mohli nastať rôzne problémy a pochybnosti o tom, čo to má znamenať, aký to bude mať dopad, aké budú dôsledky pre budúcnosť, ako to prijme Boží ľud alebo verejnosť. Jasnosť, s akou sa Benedikt XVI. pripravil na toto gesto a – povedal by som – viera, s akou sa naň pripravoval, mu dali pokoj a silu potrebnú na jeho vykonanie, a na to, aby postupoval s odvahou a pokojom, s ozajstným pohľadom viery a spoľahnutím sa na Pána, ktorý neustále sprevádza svoju Cirkev.“
Čím žije Benedikt XVI. od svojho historického rozhodnutia?
„Myslím si, že je správne si uvedomiť, že žije diskrétnym spôsobom bez verejného rozmeru, ale to neznamená, že žije izolovane, uzavreto ako v prísnej klauzúre“ – pokračuje páter Lombardi a medzi bežnými aktivitami emeritného pápeža uvádza modlitbu, reflexie, čítanie a písanie, korešpondenciu, rozhovory, stretnutia s ľuďmi a pod. Medzi kontaktmi osobitne spomína vzťah Benedikta XVI. s jeho nástupcom, pápežom Františkom, ich osobné stretnutia, rozhovory, telefonáty.
„Myslím, že sú veľmi príjemné pre nás tie vzácne obrazy dvoch pápežov spolu, ako sa spoločne modlia, súčasný pápež a pápež emeritný. Je to veľmi pekné a povzbudzujúce znamenie kontinuity Petrovej ministéria v službe Cirkvi.“
Páter Lombardi, ktorý sprevádzal pápeža Benedikta XVI. počas celého jeho pontifikátu, odpovedá aj na otázku, čo jemu osobne dáva emeritný pápež dnes:
„Veľmi cítim prítomnosť pápeža Benedikta XVI. ako silnú duchovnú prítomnosť, ktorá sprevádza, upokojuje… Myslím na veľké postavy starcov v cirkevných dejinách, napríklad na Simeona. (…) Všetci poznáme veľkú hodnotu toho, keď máme medzi sebou seniorov, bohatých na múdrosť, bohatých vo viere, pokojných. Sú naozaj veľkými pomocníkmi pre mladších, aby išli vpred s dôverou a hľadeli do budúcnosti s nádejou. Tým je pre mňa – a myslím si, že aj pre Cirkev – Benedikt XVI.: Veľký starec, múdry muž, môžeme povedať svätec, ktorý nás oslovuje pokojom, pretože naozaj pôsobí dojmom veľkého duchovného pokoja.“
Ako uzavrel páter Lombardi, úsmev typický pre pápeža Benedikta XVI. nás aj dnes povzbudzuje napredovať na ceste s dôverou a nádejou. -jk-
Gänswein: V súčasnosti sú v Ríme dvaja „Svätí Otcovia“.
Odstúpenie: „Bolo to pre mňa ako bodnutie nožom“ …
Mníchov-Vatikán, 10.02.2014 (KAP) 016 742 – Katolícka cirkev má podľa slov arcibiskupa Georga Gänsweina v súčasnosti dvoch pápežov, „jedného emeritného menom Benedikt a jedného pápeža v úrade menom František“. Obaja sa oslovujú „Svätosť“, alebo „Svätý Otec“, ako povedal prefekt Pápežského domu pre nemecký „Münchner Merkur“ v utorok. Aj kontakty Benedikta XVI. a jeho nástupcu prebiehajú „celkom nekomplikovane“ cez telefón, listami, osobnými stretnutiami, pozvaniami na obed a „pozornosťami najrôznejšieho druhu“. Väčšinou je on, Gänswein, „spojkou“, keďže slúži aj naďalej emeritnému pápežovi ako súkromný sekretár.
Arcibiskup ďalej povedal, že hlavnou úlohou Benedikta je teraz „Cirkev a jeho nástupcu pápeža Františka sprevádzať modlitbami a podporovať ho“. Zdôraznil, že emeritný pápež sa už zo svojej vyčerpanosti zotavil. „Dnes, sa má zodpovedajúc veku, dobre.“ Benedikt XVI. žije „v pokoji so sebou a je – Bohu vďaka – v poriadku“.
„Na vedecké práce už jeho sily nestačia, no prijíma návštevy, číta, vedie korešpondenciu a večer občas hrá na klavír. Svoje odstúpenie 86-ročný emeritný pápež ani na chvíľu neoľutoval.“
Gänswein si myslí, že tento „odvážny čin“, ktorý Benedikt XVI. ohlásil pred rokom, 11. februára, bude mať teologické následky. „Iste sa zreteľnejšie prejaví rozlišovanie úradu a osoby, úradu a nositeľa úradu,“ povedal pre noviny.
Gänswein o odstúpení: „Nie Svätý Otec, to nie je možné.“
V interview pre talianske noviny „Famiglia cristiana“ hovoril Gänswein o svojej prvej reakcii na ohlásenie odstúpenia Benedikta: „Inštinktívne som najprv povedal: ´Nie, Svätý Otec, to nie je možné´, po tom, čo ma Benedikt XVI. oboznámil so svojím rozhodnutím,“ povedal Gänswein v interview. „No potom som okamžite spozoroval, že tá vec je už rozhodnutá a už sa o nej nebude diskutovať. Pre mňa to bolo, ako bodnutie nožom.“
Gänswein súčasne pripustil, že vtedajší pápež ho informoval o nastávajúcom odstúpení už „mnohé mesiace“ pred oficiálnym ohlásením 11. februára 2013. Benedikt XVI. ho potom zaviazal na mlčanie o „pápežskom tajomstve“. Povedal mu, že o tom nesmie s nikým hovoriť, až kým sám svoje rozhodnutie neoznámi. Ja som to tajomstvo zachoval, aj keď mi to nepadlo ľahko.“ Od toho okamihu sa pokúšal pápežovi všetko uľahčiť, zbaviť ho vonkajšieho tlaku a zredukovať jeho záväzky, aby sa mohol sústrediť na Učiteľský úrad.
Gänswein tiež povedal, že František sa ho hneď po svojom zvolení v Sixtínskej kaplnke pýtal na telefónne číslo Benedikta XVI. Bol prekvapený, že nový pápež okamžite po zvolení chce zatelefonovať svojmu predchodcovi. –zg-
Švajčiarski biskupi kritizujú obmedzenie prisťahovalectva
Berlín-Bern, 10.2.2014 (KAP) 016 741 – Švajčiarski biskupi kritizovali referendum o obmedzení prisťahovalectva a apelovali na väčšiu otvorenosť obyvateľstva. „Výsledok referenda je následok kampane, ktorá rozdúchala psychický strach pred cudzincami,“ ako povedal hovorca Biskupskej konferencie Švajčiarska, Simon Spengler, pre internetový portál „katholisch.de“ v pondelok. „To zostrilo spoločenskú klímu vo Švajčiarsku.“
Priamy vplyv cirkev na politiku mať nemôže, ale „chceme odhaľovať, že za naháňaním strachu vlastne stoja iba hospodárske záujmy. Prežívame to každodenne vo farnostiach,“ povedal Spengler.
Na referende v nedeľu sa vyslovila tesná väčšina Švajčiarov – 50,3 percent – za obmedzenie prisťahovalectva. Okrem toho zo všetkých 26 kantónov bola aj zreteľná väčšina kantónov proti „masovému prisťahovalectvu“. Tým dosiahlo hlasovanie aj potrebnú „väčšinu stavov“.
Iniciatíva konzervatívnej Švajčiarskej ľudovej strany (SVP) predpokladá určenie hornej hranice kvóty cudzincov vo všetkých sektoroch spolu. Pri obsadzovaní pracovných miest sa majú okrem toho uprednostňovať Švajčiari. Týmito „masovými prisťahovalcami“ sú ako nemeckí lekári a bankári, tak talianski remeselníci.
Švajčiarska spolková rada teraz musí v priebehu troch rokov vyrokovať s EÚ o tom novú dohodu. Namiesto slobodného pohybu osôb budú opäť platiť kontingenty. V súčasnosti má vo Švajčiarsku každý štvrtý obyvateľ zahraničný pas.
Utečenecká organizácia Pro Asyl nazvala výsledok referenda „fatálnym signálom pre ochranu utečencov v Európe“. „Referendum ukazuje, že rasistické postoje spoločnosti možno zaktivizovať – s dramatickými následkami pre ľudské práva, demokraciu a právny štát,“ vyhlásila Pro Asyl v pondelok vo Frankfurte. „Toto rozhodnutie smeruje do minulosti a je v rozpore so všetkým, čo sa v EÚ dosiahlo,“ kritizovala aj Medzikultúrna rada v pondelok v nemeckom Darmstadte. –zg-
Detičky už v matkinom tele veľa dokážu
Helsinki/Heidelberg, 9.2.2014 (kath.net/ idea) 016 740 – Nenarodené detičky v matkinom tele sú silnejšie ovplyvňované, ako sa doteraz predpokladalo. Dokazujú to najnovšie štúdie. Vedci na univerzite v Helsinkách zistili, že deti si po pôrode dokážu spomenúť na hudbu, ktorú počúvali v matkinom tele. Pri skúmaní vedcov matky prehrávali svojim deťom v poslednej tretine tehotenstva päťkrát týždenne pieseň „Morgen kommt der Weihnachtsmann“. Po narodení dieťaťa vedci konfrontovali maličkých s pesničkou a merali ich mozgové prúdy. Výsledok: Ukazovali sa u nich podstatne vyššie signály ako pri skupine detí, ktoré pred narodením pieseň nepočúvali. Vedci to hodnotia tak, že si dokážu spomenúť na melódiu, ktorú počúvali v maternici matky.
„My sme bytosti, ktoré už v matkinom tele niečo prežívajú a cítia a sme schopní prijímať a spracovávať zmyslové vnemy z nášho okolia“, povedal heidelberský psychoterapeut Ludwig Janus pre noviny „Sächsische Zeitung“.
Nenarodení už dokážu cítiť hnev a radosť
Podľa jeho slov existuje úzke spojenie matky a dieťaťa, cez ktoré „je konfrontované s celým radom pocitov a spolucíti s nimi“. Tak dieťatko už v matkinom tele sa dokáže hnevať alebo mať strach, ale aj pociťovať radosť a spokojnosť. Ako sa v správe ďalej uvádza, od 8. týždňa sa u nenarodených prebudí ako prvý zmysel pre dotyk. Tak hladkanie pozdĺž pupočnej čiary cítia na svojej koži a hmatajú po svojom okolí, ako možno vidieť na ultrazvuku.
Potom nasleduje chuťový zmysel. Začína dozrievať od 13. týždňa akonáhle vzniknú prvé chuťové poháriky v ústach dieťatka a ono začína piť plodovú vodu. Aróma tekutiny závisí od toho, čo matka zje. Štúdie dokazujú, že stravovacie návyky matky vplývajú na dieťa už pred narodením. Zistilo sa, že napríklad ľudia, ktorých matky v tehotenstve jedli veľa cesnaku, majú ho veľmi radi už od malička.
Detičky pijú radšej sladkú plodovú vodu
Americkí vedci z inštitútu Monell Chemical Senses Centers (Philadelphia) zistili, že bábätká pijú viac plodovej vody keď je sladká, a menej, keď je horká. Sluch majú deti asi od 17. týždňa – najprv počujú tlkot matkinho srdca, šumenie jej krvi a zvuky v žalúdku a črevách. Neskôr vnímajú najprv matkin hlas, potom iné hlasy, hudbu a zvuky okolia.
Čo sa týka zraku norimberský prenatálny lekár Franz Kainer uvádza: „V 16. týždni sú oči vyvinuté a začínajú sa pohybovať. Asi od 25. sú úplne funkčné a dieťatko ich otvára, keď nespí.“ Avšak ostrosť videnia je ešte veľmi obmedzená. Čuch sa v materinskom tele ešte neprejavuje, pretože v tekutom prostredí nefunguje. Avšak hneď po narodení má veľký význam, pretože novorodencovi pomáha spoznať matku a nájsť prsník. –zg-
Výbor OSN pre práva dieťaťa a sociálne inžinierstvo
Vatikán, 9.2.2014 (RV-CZ, komentár Cirkev a svet) 016 739-
Už dlhšie ako pol storočia sa zdá, že za zatvorenými dverami – v prenesenom, ale možno aj v doslovnom zmysle – sa konštruuje terminológia, ktorá je nástrojom cieleného duchovného nátlaku na ľudský rozum. Je už dosť únavné sledovať, ako sa v médiách, ale aj vo verejných inštitúciách stále intenzívnejšie protirečí triviálnej pravde, že totiž pohlavný styk vo vlastnom slova zmysle nemôžu medzi sebou osoby rovnakého pohlavia uskutočniť, ale iba simulovať. Zmienená terminológia sa používa na pretváranie ľudského myslenia a konania; je výrazom jemného, iracionálneho dešpektu voči krehkým skutočnostiam ľudskej prirodzenosti: voči pohlavnému styku ako takému – rozumie sa ľudskému, pretože rozmnožovanie a plodenie zvieratiek podávajú média jednoznačne pozitívne; šíria neúctu voči obom pohlaviam človeka, voči nenarodeným deťom, voči rodičovstvu, manželstvu, rodine a nakoniec i samotnej ľudskej spoločnosti, ktorej „prirodzenou a základnou jednotkou je rodina“ (Všeobecná deklarácia ľudských práv, čl.16).
Verbalizácia tohto proti-prirodzeného duchovného postoja už dávno metastázovala v medzinárodných zmluvách, odkiaľ ich prevzali štátne zákony väčšiny krajín prostredníctvom pojmov interrupcie, heterosexuality, homosexuality, reprodukčného zdravia, práv sexuálnych menšín a pod. Ale to nestačí. Ohlupovanie už dosiahlo takú mieru, že tí, ktorí odmietajú komunikovať túto vyumelkovanú terminológiu, sú mediálne pranierovaní. Teraz už na globálnej úrovni. Došlo k tomu tento týždeň (5.2.) zprávou Výboru OSN pro práva dítěte, ktorý sa rozhodol pokarhať Katolícku cirkev a konkrétne Svätý stolec za to, že učí Desatoro. Výbor totiž vzniesol požiadavku, aby Cirkev zmenila kresťanský postoj k interrupciám, homosexualite a pod.
„Netreba hovoriť o strete medzi OSN a Vatikánom,“ hovorí k tomu vatikánsky tlačový hovorca Federico Lombardi, pretože Spojené národy sú dôležitou inštitúciou a Svätý stolec s ňou bude naďalej udržiavať dialóg.“
Potom však otec Lombardi vo svojom prohlášení dodáva, že správa výboru „vykazuje vážne nedostatky, neberie do úvahy predchádzajúce – ústne aj písomné – vyjasnenia, ktoré poskytol Vatikán, takže sa zdá, akoby správa bola napísaná vopred. Vážne je najmä nepochopenie špecifickej povahy Svätého stolca. Je pravdou, že ide o inštitúciu odlišnú od iných štátov, čo sťažuje chápanie jeho úlohy zodpovednosti. Tá však bola behom dvadsať rokov, ktoré uplynuli od prijatia Dohody o právach dieťaťa, už mnohokrát podrobne vysvetlená, zvlášť v objasnení poskytnutom minulý mesiac. Či už chýba schopnosť a či vôľa pochopiť, v oboch prípadoch sa možno právom diviť,“ uvádza vatikánsky hovorca, ktorý na záver tiež poznamenáva, že nekompetentná správa výboru poškodzuje samotnú inštitúciu OSN.
Ponúkajú sa však aj ďalšie otázky. Zaujíma sa Výbor OSN, ktorý tvoria údajne nezávislí odborníci, o skutočnú situáciu detí v EÚ? V mnohých jej krajinách boli pred niekoľkými rokmi prijaté školské osnovy sexuálnej výchovy, ktoré pod zámienkou zdravotnej osvety vyžadujú, aby deťom už od najútlejšieho veku 4 rokov rodičia nielen vysvetľovali, ale tiež s nimi praktikovali niečo, čo je v krajinách kresťanskej tradície doteraz považované za trestný čin, napr. fyzická senzibilizácia pohlavných orgánov. Túto takzvanú výchovu detí v rámci takzvanej zdravotnej starostlivosti propaguje Svetová zdravotnícka organizácia, teda agentúra OSN, dokumentom z roku 2010 nazvaným Standards for Sexuality Education in Europe.
Výbor nezávislých odborníkov OSN pre práva dieťaťa možno tiež nevie, že inštitúcie sociálnej starostlivosti v mnohých krajinách EÚ (Veľká Británia, Nórsko, Nemecko, Taliansko, a i.) na základe špecifickej legislatívy drastickým spôsobom odnímajú rodičom ich deti z dôvodov, ktoré nie sú ani banálne, ale úplne absurdné, napr. za plesknutie na zadok alebo naopak za pobozkanie. Stačí k tomu iba udanie podané u sociálnej služby, ktorá si k tomu vyhotoví psychologický posudok, ktorý potom rodičia prakticky nemajú možnosť spochybniť. Iným svojvoľným dôvodom odňatia detí rodičom je ekonomická neschopnosť, ktorú zrejme posudzuje opäť niekto, kto reálnu ekonomickú situáciu väčšiny ľudí pozná len pramálo. V týchto prípadoch potom dochádza paradoxne k tomu, že dieťa týmto rodičom štát odoberie a dá sa do náhradnej starostlivosti, na ktorú finančne prispieva štát. Vnucuje sa mimochodom otázka, prečo sa v týchto prípadoch neposkytne pomoc priamo tým rodičom? Snáď preto, že sú to „iba“ biologickí rodičia, čo je ďalší obrat pohrdlivej „odbornej“ terminológie nového sociálneho inžinierstva.
Výbor OSN pre práva dieťaťa o týchto skutočnostiach alebo nevie, čo by znamenalo, že ho netvoria odborníci, alebo o nich vie, ale nie je nezávislý. V každom prípade nevidí vo vyššie uvedených skutočnostiach nič zlé, pričom v náuke katolíckej viery teraz objavil zlo. Teda, vlastne nie zlo, pretože kategóriu dobra a zla noví sociálni inžinieri nepoužívajú, požadujú skrátka, aby katolícka viera nebola.
Ťažko možno v týchto postojoch nevidieť gnostickú reminiscenciu a okultnú nenávisť namierenú proti ľudskej prirodzenosti a práve touto cestou proti Bohu. Zrejme sa bude treba pripraviť na to, že duchovná slepota, ktorá sa spolu s bezbožnou náukou teda gnózou vo svete šíri, v budúcnosti ešte porastie v duchu Ježišových slov: „Súdiť som prišiel na tento svet: aby tí, čo nevidia, videli, a tí, čo vidia, oslepli“ (Jan 9,39).
Vatikán nanovo kritizuje Komisiu OSN pre práva detí
Vatikán, 8.2.2014 (kath.net/ KAP) 016 738 – Vatikán nanovo vyslovil zreteľnú kritiku správy Komisie OSN pre práva detí:
„Ideologicky poznačenými vyjadreniami o umelej antikoncepcii, potrate a ľudskej sexualite prekračuje komisia svoje kompetencie a mieša sa do vnútro-cirkevných záležitostí,“ uvádza sa vo vyhlásení vatikánskeho hovorcu pátra Federica Lombardiho zo 7. februára. „Komisia pre práva detí si privlastnila názor niektorých notoricky Cirkev kritizujúcich združení a organizácií plných predsudkov, vyhlásenia Vatikánu naproti tomu vôbec nezohľadnila,“ ako uviedol Lombardi.
Riaditeľ Tlačovej kancelárie Svätého stolca okrem toho poukázal na to, že porady v OSN a uverejnenie správy o Vatikáne v porovnaní so zvyčajnou praxou pre iné krajiny prebehli „absolútne normálne“.
Komisia OSN pre práva detí ocenila pokroky Vatikánu v boji proti sexuálnemu zneužívaniu maloletých, no doteraz prijaté opatrenia pokarhala ako vcelku nedostačujúce. Okrem toho žiadala zásadnú revíziu cirkevných postojov voči homosexualite, umelej antikoncepcii, potratu a k sexuálnej výchove. Tento doterajší postoj Cirkvi predstavuje podľa komisie porušovanie Konvencie o právach detí.
Páter Lombardi sa počas uverejnenia dokumentu v stredu nachádzal v Španielsku, kde preberal vyznamenanie. Prvý vatikánsky postoj k správe preto uverejnil jeho zástupca Ciro Benedettini.
Páter Lombardi teraz vyzdvihol, že kvôli správe nie je vystavený kritike iba Vatikán, ale aj Komisia pre práva detí samotná. Nechce síce vznik a uverejnenie dokumentu paušálne spájať so „Spojenými národmi“, ako povedal ďalej Lombardi. No napriek tomu OSN musí niesť „negatívne dôsledky“ tejto správy.
Lombardi sa postavil proti dojmu, že tu ide o „konfrontáciu“ Vatikánu a OSN. Povedal, že Vatikán OSN ako miesto stretávania sa národov v prospech pokojného spolunažívania vždy morálne podporoval. A naopak, špičkoví predstavitelia OSN vždy rešpektovali morálnu autoritu Svätého stolca. –zg-
Španielsko: Vyšetrovanie budúceho kardinála pre výroky o homosexualite
Malaga, 9.2.2014 (kath.net/KNA) 016 737 – Diecéza Malaga obhajuje vyjadrenia dezignovaného španielskeho kardinála Fernanda Sebastiana Aguilara o homosexualite. Vo vyhlásení zo 7. februára v nedeľných diecéznych novinách sa uvádza, že Mons. Sebastian homosexualitu vôbec neoznačil ako „chorobu“. Ním označený „nedostatok“ sa vzťahuje na to, že homosexualite chýba rozmer plodenia. A okrem toho Sebastian ďalej zdôraznil rešpektovanie homosexuálov v súlade s náukou Cirkvi.
Štátna prokuratúra provincie Malaga otvorila predbežné trestnoprávne vyšetrovanie 84-ročného kardinála po trestnom oznámení španielskej zastrešujúcej organizácie homosexuálov „COLEGAS“. Dôvodom žaloby bolo, že Sebastian v interview označil homosexualitu ako chybnú formu sexuality, ktorú možno primeraným spôsobom korigovať terapiou.
Diecéza vo vyhlásení súčasne vyjadrila ľútosť, že mestská rada Malagy v rezolúcii z 30. januára Sebastianove výroky na základe prekrútenej interpretácie odsúdila. Otvorenia predbežného vyšetrovania sa vyhlásenie nedotýka.
Zväz „COLEGAS“ privítal správy, podľa ktorých štátny prokurátor Juan Carlos Lopez Caballero začal predbežné vyšetrovanie:
„Slová emeritného arcibiskupa porušujú španielsku ústavu a sú výzvou k nenávisti a diskriminácii homosexuálov. Právo na slobodné vyjadrenie názoru nekryje nijaké výroky, ktoré slúžia zhadzovaniu dôležitej časti spoločnosti,“ ako vyhlásil andalúzsky hovorca COLEGASu Antonio Ferre podľa médií.
Klaretín, arcibiskup Sebastian, bol v rokoch 1971-1979 rektorom renomovanej Pápežskej univerzity Salamanca. V rokoch 1993-2007 bol arcibiskupom Pamplony, ako aj podpredsedom Biskupskej konferencie Španielska. Ako emeritný arcibiskup žije v Malage. Na konzistóriu v Ríme o dva týždne ho pápež František povýši na kardinála. Keďže má vyše 80 rokov, už nie je voličom pápeža ani nemôže prijímať oficiálne úrady vo Vatikáne. –zg-
Vatikán: 17 000 prihlásených na Valentína s pápežom
Vatikán, 7.2.2014 (KAP) 016 736 – Zaľúbení a zasnúbení prúdia do Vatikánu – už 17 000 mladých dospelých sa prihlásilo na stretnutie s pápežom Františkom v deň sv. Valentína na Námestí sv. Petra. Informovalo o tom Rádio Vatikán 7. februára s odvolaním sa na Pápežskú radu pre rodinu, ktorá akciu organizuje. Pre veľký záujem predĺžili možnosť prihlásenia až do stredy.
Stretnutie sa týka katolíckych párov, ktoré sa pripravujú na sobáš. Záujemci sa môžu zaregistrovať na Pápežskej rade pre rodinu na adrese [email protected] . Pretože audienčná aula je primalá, preložili podujatie na Námestie sv. Petra.
Po chvíli zamyslenia, modlitby a osobných svedectiev snúbencov príde o 12. hodine na námestie pápež František. Stretnutie má trvať trištvrte hodiny.
Deň sv. Valentína, ktorý sa slávi ako deň zaľúbených, pripomína biskupa z Terni alebo – podľa tradície – rímskeho kňaza, ktorí mali zomrieť mučeníckou smrťou za cisára Klaudia Gothicusa (268-270). Zvyk darovať si v tento deň kvety, pochádza pravdepodobne z anglosaskej oblasti. –zg-
Bertone: Niet konca aféry ‚vatileaks‘?
Vatikán, 7.2.2014 (kath.net/KNA) 016 735 – Aj jeden a pol roka po afére «vatileaks» by mohli podľa názoru bývalého vatikánskeho štátneho sekretára Tarcisia Bertoneho (79) preniknúť na verejnosť ďalšie dôverné dokumenty.
«Dúfam, že táto kapitola je uzavretá», povedal Bertone pre taliansky súkromný vysielač tgcom24. Je však možné, že «stále sa ešte zadržiavajú dokumenty, aby sa neskôr vydali», povedal Bertone. Dodal, však, že «doba, atmosféra a sieť vzťahov sa už veľmi zmenili». Interview uverejnil televízny vysielač na webovej stránke v piatok.
V októbri 2012 bol bývalý komorník pápeža Benedikta XVI. (2005-2013), Paolo Gabriele, odsúdený vatikánskym súdom za krádež dokumentov. Pápež ho o dva mesiace omilostil. Pozadie a pôvodcovia tzv. aféry „vatileaks“ sú dodnes neznámi. Správa komisie kardinálov, ktorú ustanovil Benedikt XVI. zostala tajná. –zg-
Patrí aj pedofília k ‚sexuálnej mnohorakosti‘?
Stuttgart/Lörzweiler, 7.2.2014 (kath.net/idea) 016 734 – O „sexuálnej mnohorakosti“ sa v nemeckej spolkovej krajine Baden-Württembersko stále prudko diskutuje. No čo pod tým chápať? Podľa zeleno-červenej vlády „prijímanie sexuálnej mnohorakosti“ má byť prierezovou témou v pláne vzdelávania na všeobecnovzdelávacích školách v r. 2015 a to vo všetkých ročníkoch. Od 1. až do 12. ročníka sa majú školáci učiť, že popri manželstve muža a ženy existujú aj iné formy spolunažívania. Pritom ide o záujmy ľudí LGBTI (lesieb, gejov, bisexuálov).
No niektorí prívrženci tohto plánu chcú do toho zahrnúť ešte ďalšie skupiny. Keď 1. februára 600 občanov v Stuttgarte protestovalo proti tomuto plánu, niektorí proti-demonštranti vyhlásili, že aj pedofília je sexuálny variant, ktorý treba chrániť zákonom.
Po televíznej diskusii „Nachtcafé“ 24. januára kresťanské internetové fórum Medrum (Lörzweiler pri Mainzi) robilo prieskum medzi svojimi užívateľmi, či majú jasnú predstavu o tom, čo vláda chápe pod pojmom „sexuálna mnohorakosť“. V televíznej relácii totiž minister kultúry tejto spolkovej krajiny Andreas Stoch (SPD) odpoveď na túto otázku ľuďom zostal dlžný.
Výsledok prieskumu: 65 percent užívateľov je toho názoru, že vláda má nejasné predstavy. Až 71 percent považuje za neprípustné robiť sexuálnu mnohorakosť cieľom školskej výchovy. Celých 80 percent označilo postup vlády ako nedemokratický. Zo vzorky 1000 respondentov 95 percent sa označilo, že sú heterosexuáli, tri percentá boli homosexuáli a jedno percento bisexuáli. Tri štvrtiny sú podľa vlastných údajov evanjelici či katolíci, ostatní sú príslušníci iných náboženstiev, alebo bez vyznania.
Zelení: Kritici plánu vzdelávania nemajú v tolerantnej spoločnosti miesto
Premiér Winfried Kretschman (Koalícia 90/Zelení) kritiku plánu odmietol ako „nábožensky impregnovanú“. Podpredsedníčka parlamentu, Brigitte Löschová (Zelení) v parlamentnej diskusii vyhlásila, že iniciátor petície na zmenu plánu vzdelávania „v našej osvietenej tolerantnej spoločnosti nemá čo robiť“. Je hovorkyňou svojej frakcie za požiadavky ľudí LGBTTI a do württemberského parlamentu ju zvolili ako členku ľavicovo-liberálneho kruhu „Otvorená cirkev“. –zg-
Pápež František povzbudil poľských biskupov k jednote
Vatikán, 7.2.2014 (RV) 016 733 – Stretnutie „v predvečer” kanonizácie Jána Pavla II. – takto označil Svätý Otec audienciu, na ktorej 7. februára v Klementínskej sále prijal vyše stočlennú skupinu biskupov Poľska v rámci ich končiacej sa návštevy Ad limina apostolorum, konanej vo Vatikáne od 1. do 8. februára. Text pripraveného príhovoru im rozdal na preštudovanie so slovami:
„Dostali ste prejav, ktorý by som tu musel čítať majestátne, bol však odovzdaný pokorne, prečítajte si ho teda v pokoji. Ďakujem predsedovi konferencie za slová, ktorými sa na mňa obrátil, ďakujem vám všetkým za tieto dni návštevy, ktoré boli krásne. Pre mňa boli krásne! Veľmi vám ďakujem! Prosím vás, aby ste nezabúdali modliť sa za mňa, aby som mohol pomáhať Cirkvi tak, ako to chce Boh. A napredujme! Ďakujem vám! Teraz vám udelím požehnanie.“
V texte pápež František biskupom kladie na srdce pestovanie ich vzájomnej jednoty a venuje sa najmä témam pastorácie rodín, mládeže a univerzitnej pastorácii. Dôraz kladie aj na starostlivosť o kňazské a rehoľné povolania a na pomoc chudobným. Z príhovoru Svätého Otca vyberáme:
„Drahí bratia v biskupskej službe, srdečne pozdravujem každého z vás a miestne cirkvi, ktoré Pán zveril do vášho otcovského sprevádzania. Ďakujem arcibiskupovi Józefovi Michalikovi za jeho slová, najmä za ubezpečenie, že cirkev v Poľsku sa za mňa a moju službu modlí.
Stretávame sa, môžeme povedať, v predvečer svätorečenia blahoslaveného Jána Pavla II. Všetci máme v srdci tohto veľkého pastiera, ktorý vo všetkých fázach svojho poslania – ako kňaz , biskup a pápež – nám dal žiarivý príklad úplného odovzdania sa Bohu a jeho Matke a úplnej oddanosti Cirkvi a človeku. Sprevádza nás z neba a pripomína, aké dôležité je duchovné a pastoračné spoločenstvo medzi biskupmi. Jednota pastierov vo viere, v láske, v učení a starostlivosti o spoločné dobro veriacich je referenčným bodom pre celé cirkevné spoločenstvo a pre každého, kto hľadá bezpečnú orientáciu pre každodenné kráčanie Pánovými cestami. Nič a nikto nemôže vniesť rozpory medzi vás, drahí bratia! Ste povolaní budovať spoločenstvo a pokoj, zakorenené v bratskej láske a dať tak každému povzbudivý príklad. A taký postoj bude určite plodný a dá vášmu veriacemu ľudu silu nádeje. Pri našich stretnutiach v týchto dňoch sa potvrdilo, že cirkev v Poľsku má veľký potenciál viery, modlitby, lásky a praktizovaného kresťanstva.
Vďaka Bohu je v Poľsku dobrá účasť na sviatostiach, existujú účinné iniciatívy v oblasti novej evanjelizácie a katechézy, jestvuje rozsiahla charitatívna a sociálna činnosť a uspokojivý stav kňazských povolaní. To všetko podporuje kresťanskú formáciu ľudí, motivuje k presvedčivému praktizovaniu viery, disponovanosti laikov a rehoľníkov k aktívnej spolupráci s cirkevnými a sociálnymi štruktúrami. Pokiaľ ide o skutočnosť istého poklesu v rôznych oblastiach kresťanského života, toto si vyžaduje rozlišovanie, skúmanie príčin a spôsobov, ako sa vysporiadať s novými výzvami, ako je napríklad neobmedzená sloboda, tolerancia nepriateľská alebo nedôverčivá voči pravde, alebo podráždené reakcie na oprávnené postoje Cirkvi proti natláčajúcemu sa relativizmu.
V prvom rade v oblasti riadnej pastoračnej starostlivosti by som rád zameral svoju pozornosť na rodinu, «základnú jednotku spoločnosti», miesto, kde sa učíme spolunažívať v rozdielnostiach a patriť k ostatným; miesto, kde môžu rodičia odovzdávať vieru svojim deťom»Evangelii gaudium, 66). Dnes je však manželstvo často považované za formu vzájomného citového uspokojenia, ktorá sa môže zakladať hocakým spôsobom a každý si ju môže modifikovať ako sám cíti (porov. tamtiež). Žiaľ tento pohľad tiež ovplyvňuje mentalitu kresťanov, čo má za následok istú ľahkosť v rozhodnutí sa pre rozvod alebo faktické odlúčenie sa manželov. Pastieri sú povolaní pýtať sa, ako pomôcť tým, ktorí žijú v tejto situácii, aby sa nemuseli cítiť vylúčení z Božieho milosrdenstva, bratskej lásky iných kresťanov a starosti Cirkvi o ich spásu; ako im pomôcť, aby nezanechali vieru a vychovávali svoje deti v plnosti kresťanskej skúsenosti.
Na druhej strane sa musíme pýtať, ako zlepšiť prípravu mladých ľudí na manželstvo, aby mohli stále viac objavovať krásu tohto zväzku, pevne založeného na láske a zodpovednosti, a aby boli schopní prekonať skúšky, ťažkosti, prejavy sebectva vzájomným odpustením, nápravy tam, kde hrozí narušenie, aby nepadli do pasce mentality odhadzovania. Musíme sa pýtať, ako pomôcť rodinám žiť tak, aby oceňovali okamihy radosti, ale aj bolesti a slabosti.
Cirkevné komunity by mali byť miestom počúvania, dialógu, povzbudenia a podpory pre manželov na ich spoločnej ceste a v ich výchovnom poslaní. Nech vždy nájdu u pastierov podporu ozajstných otcov a duchovných vodcov, ktorí ich chránia pred hrozbami negatívnych ideológií a pomáhajú im, aby sa stali silnými v Bohu a vo svojej láske.
Vyhliadka na nasledujúce Svetové dni mládeže, ktoré sa budú konať v Krakove v roku 2016, ma núti premýšľať o mladých, ktorí sú spolu so staršími ľuďmi nádejou Cirkvi. Dnešný svet, bohatý na informačné prostriedky, im poskytuje nové možnosti pre komunikáciu, ale zároveň ochudobňuje medziľudské vzťahy o priamy kontakt, výmenu hodnôt a zdieľanie skúseností. Avšak v srdciach mladých ľudí je smäd po niečom hlbšom, čo naplno rozvinie ich osobnosť. Tejto túžbe je potrebné vychádzať v ústrety.
V tomto zmysle ponúka dostatok príležitostí katechéza. Viem, že v Poľsku ju navštevuje väčšina žiakov v školách, kde môžu dosiahnuť dobré poznanie právd viery. Kresťanské náboženstvo však nie je abstraktná veda, ale existenciálne poznanie Krista, osobný vzťah s Bohom, ktorý je láska. Mali by sme snáď viac dbať o formáciu viery, prežívanej ako vzťah, v ktorom sa prežíva radosť z toho, že sme milovaní a môžeme milovať. Mali by sme zlepšiť starostlivosť o katechétov a pastierov, aby mohli nové generácie objaviť plnú hodnotu sviatostí ako privilegovaného prostriedku na stretnutie so živým Kristom a zdrojom milosti. Mladých treba povzbudzovať, aby boli súčasťou hnutí a združení, ktorých spiritualita je založená na Božom slove, liturgii, komunitnom živote a misijnom svedectve. Aby tiež našli príležitosti pre vyjadrenie svojej odhodlanosti a mladíckeho nadšenia v charitatívnych dielach, podporovaných farskými alebo školskými skupinami Charity alebo v iných formách dobrovoľníckej činnosti a misionárskeho poslania. Aby ich viera, ich láska a ich nádej mocneli a rozvinuli sa v konkrétnom úsilí v mene Ježiša Krista.
Tretia vec, ktorú by som vám odporučil, je zameranie sa na povolania ku kňazstvu a k zasvätenému životu. Ďakujem spolu s vami Pánovi, že v posledných desaťročiach povolal na poľskej pôde veľa robotníkov na svoju žatvu. Veľa dobrých a svätých poľských kňazov si vykonáva odhodlane svoju službu v miestnych cirkvách, ako aj v zahraničí a v misiách. Nech sa však cirkev v Poľsku neustále modlí za nové povolania ku kňazstvu! Na vás, drahí biskupi, je úloha dbať o túto modlitbu, aby sa premenila na konkrétny záväzok v pastorácii povolaní a dobrej príprave kandidátov na kňazstvo v seminároch.
(…) Nezabudnime, drahí bratia, na povolania k zasvätenému životu, najmä ženské. Ako ste poznamenali, sú obavy z poklesu členstva v rehoľných kongregáciách v Poľsku: komplexný jav, ktorého príčiny sú mnohopočetné. Dúfam, že ženské rehole budú aj naďalej spôsobom zodpovedajúcim našim časom, mimoriadnymi miestami pre potvrdenie a ľudský i duchovný rast žien. Sestry sú odhodlané zastať úlohy a misie veľmi zložité a náročné, ktoré oceňujú ich intelektuálne, citové a duchovné potreby, ich talenty a osobné charizmy. Modlime sa za ženské povolania a sprevádzajme s úctou naše sestry, ktoré často v tichosti a bez povšimnutia stravujú svoj život pre Pána a pre Cirkev v modlitbe, pastoračne a charitatívne.
Uzatváram tým, aby som vás povzbudil k starostlivosti o chudobných. Aj v Poľsku, napriek súčasnému hospodárskemu rozvoju krajiny, je veľa núdznych, nezamestnaných, bezdomovcov, chorých, opustených, rovnako ako mnoho rodín – najmä tých mnohopočetných – bez dostatočných prostriedkov k životu a výchove svojich detí. Buďte im nablízku! Viem, koľko robí cirkev v Poľsku v tejto oblasti, preukazujúc veľkú veľkorysosť a to nielen doma, ale aj v ďalších krajinách po celom svete. Ďakujem vám a vašim komunitám za túto prácu. Pokračujte v povzbudzovaní vašich kňazov, rehoľníkov a všetkých veriacich, aby mali „vynaliezavosť v láske“ a stále ju praktizovali. A nezabudnite na tých, ktorí z rôznych dôvodov opustili krajinu a snažia sa budovať nový život v zahraničí. Ich rastúci počet a ich potreby vyžadujú väčšiu pozornosť zo strany biskupskej konferencie. Sprevádzajte ich zodpovedajúcou pastoračnou starostlivosťou, aby si mohli udržať vieru a náboženské tradície poľského národa. -jk-
* * * * * * * * * *
Sv. Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen. Sláva Otcu …
Nekonečný Bože, ty obdivuhodne určuješ úlohy anjelom i ľuďom. Prosíme ťa, pošli svojich anjelov, ktorí ti ustavične slúžia v nebi, aby nás ochraňovali v pozemskom živote. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen. Svätý archanjel Rafael oroduj za nás! (Rímsky misál)
Modlitba za Svätého Otca
Pane, prameň všetkého dobra a všetkej pravdy, daj nášmu pastierovi Františkovi ducha múdrosti a rozumu, sily a pravého rozlišovania. On verne vedie stádo, ktoré si mu zveril, a preto ako nástupca sv. Petra nech buduje tvoju Cirkev ako sviatosť jednoty pre celé ľudské pokolenie. Nech ho Pán chráni, nech mu dá život, nech ho požehnáva na tejto zemi a nech ho nevydá do rúk jeho nepriateľov.
