Vypočujem každú tvoju modlitbu…

støední škola výuka žák tøída vzdìlání únava vyèerpání stresV jedno ráno som sa prebudila, pozrela na hodinky a vravím si „ To je tak málo hodín? To mám ešte čas..“ A tak som si späť ľahla a zaspala…Zrazu som sa strhla. Koľko je hodín? Bolo 6:50. O desať minút som mala byť pred intrákom odkiaľ sme každé ráno šli pol hodinu do školy . Ponáhľala som sa, prezliekla, rýchlo nahádzala veci do tašky, umyla zuby a šla. Bola to posledná prednáška z Geovied tento semester a na jej konci nám mal vyučujúci zapísať známku z predmetu. Ako vždy polka študentov vôbec ešte nevnímala, kde je. Ja som medzi nich samozrejme patrila a tak som miesto počúvania rozmýšľala, čo dnes ešte musím spraviť a čo z časom po škole. Zrazu som zamrzla. Na ďalšiu prednášku sme mali priniesť zošit z cvičení, ktorý bol hodnotený známkou a ja som ho v tom rannom zhone nechala na izbe. Okolo sediacim kamarátkam som to povedala. Mala som si vybrať. Buď si nechám zapísať známku a nestihnem ísť pre zošit, alebo mať známku nebudem a zošit idem vziať. Nevedela som čo mám urobiť. Len som zamyslene sedela a hľadala riešenie…“No taak. Mysli, mysli…“ Nič mi však nenapadalo. Pozrela som na hodinky. Ochvíľu bude polovica prednášky za nami. Keby som teraz šla stihla by som priniesť zošit. Zrak mi ostal na ružencovom prsteni, ktorý som mala zavesený na retiazke na ruke. Začala som teda prosiť…“Pane, prosím potrebujem Ťa. Ja nemám ako vyriešiť svoj problém. Viem, že ty to dokážeš tak Ťa prosím, urob niečo. Nenechaj ma v tom. Povedal si, že vždy vypočuješ moju modlitbu, tak prosím..“ Začala som sa modliť Otčenáš. Každé slovo som vnímala a dúfala, verila, že mi pomôže, aj keď som netušila ako to urobí. „..zbav nás zlého. Amen.“ V tom zhaslo svetlo v celej budove školy. Bola tma v učebni. Všetci sa obzerali čo sa stalo a ja som s nemým úžasom sedela. Povedala som kamarátkam, že to určite On. Oni na mňa nechápavo pozerali, tak som im vysvetlila že som ho poprosila aby dačo urobil.. O minútu zasvietili. Prednášajúci teda znovu zapol prezentáciu a pokračoval. Ja som sa začala modliť druhý Otčenáš a kamarátky si to všimli. „…a zbav nás zlého. Amen.“ Na moje prekvapenie sa znovu vypli všetky svetlá. Opäť bola tma. Začala som sa usmievať a kamarátky tiež. Vedeli, že som sa za to modlila a svetlo sa znova vyplo. O minútku opäť zaplo. Vyučujúci poznamenal „Ak vypne ešte raz zapíšem vám všetkým známky a pustím vás domov.“ Mne sa rozžiarili oči…všetko by som stihla. Tak som s nádejou a očakávaním začala tretí Otčenáš. „….a zbav nás zlého. Amen.“  Svetlo sa opäť vyplo!!! Vždy keď som povedala „Amen.“ A neuveriteľné je, že aj teraz, keď píšem tento príbeh sa zhaslo pri napísaní posledného Amen. J Opäť sa mi pripomenul Pán a potvrdil mi, že to nebola náhoda J ….vyučujúci nám zapísal známky a ja som mala ešte hodinu a pol na to, aby som šla pre zošit. S úsmevom a ďakovnými modlitbami som preň šla. Stihla som sa ešte aj naraňajkovať. J Bol to jeden z tých momentov v mojom živote, kedy mi Pán dokázal, že mi naozaj pomôže, ak ho budem úprimne prosiť a veriť mu.

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *