Päť vecí, ktoré zomierajúci ľutujú

Alexandria, 28.10.2013 (kath.net/jg) 016 431 – Austrálčanka Bronnie Ware pracovala mnohé roky v oblasti paliatívnej medicíny a starala sa o zomierajúcich pacientov. V blogu informuje o tom, čo v spätnom pohľade na svoj život ľudia najviac ľutujú.

  1. Kiež by som bol mal odvahu viesť život podľa svojich predstáv a nie podľa očakávaní iných. To bol najčastejšie uvádzaný bod. Keď sa ľudia na konci života zahľadia naspäť, vidia, že mnohé ich sny sa nenaplnili. To bol aj výsledok ich vlastných rozhodnutí.
  2. Kiež by som nebol tak ťažko pracoval. To vyslovovali najmä muži. Ľutovali, že nestrávili viac času so svojimi deťmi a manželkami.
  3. Kiež by som bol mal odvahu vysloviť svoje city. Mnohí svoje city potláčali, aby sa vyhli konfliktom s inými. Z toho sa vyvinula zatrpknutosť a nevraživosť.
  4. Kiež by som bol zostal v kontakte so svojimi priateľmi.

Význam priateľstva si mnohí ľudia uvedomia, až keď sa ich život chýli ku koncu. Boli príliš zamestnaní vlastnými problémami, aby mali čas na pestovanie priateľstiev. Každému chýbajú jeho priatelia, keď to speje ku koncu.

Kiež by som si bol dovolil byť šťastnejším.

Táto veta padla prekvapujúco často. Až na konci života mnohí ľudia spoznali, že aj byť šťastným je životný postoj. Mnohí zostali v starých vzoroch správania a sebe aj iným nahovárali, akí sú spokojní. –zg-

 

 

9 thoughts on “Päť vecí, ktoré zomierajúci ľutujú

  • 4. januára 2017 at 22:23
    Permalink

    Spomínam si na koniec života mojich drahých vyše 80-ročných rodičov. Boli to nádherní „premodlení“ ľudia, ktorí celý život myslím, ako väčšina ostatných, ťažko pracovali, žili v pokore, láske a vďake k Pánu Bohu. Ich časté slová v živote boli „ale nám je dobre, máme všetko, sme zdraví…“ Dokázali aj z mála peňazí neustále posielať na misie /ani o tom nechceli hovoriť, že to hlavne vidí Pán Boh/ a stále mali aj na rozdávanie nám deťom, nikdy nespomínali, že máme málo peňazí, skutočne vždy boli na tom dobre. No, keď sme boli všetci deťmi, bolo nás sedem, vtedy aj museli dosť uťahovať korunky, ale dalo sa.
    A ich koniec života? Nekonečná trpezlivosť počas choroby, milý láskavý humor ako aj predtým, múdre slová, ba i posila pre nás ostatných aj v ich ťažkých chvíľach. Nespomínam si vôbec na nič, žeby ľutovali…, skôr bolo cítiť spokojnosť… Povedali často aj „pekný život sme mali…“ a pritom myslím, veľmi, veľmi ťažký… Mnohokrát si prajem, aby podobný koniec života sme mali aj my – ich deti. Zanechali v nás kus lásky a štedrosti navzájom medzi nami súrodencami… Ale určite to má spoločný menovateľ: ŽIVOT NEUSTÁLE SPOJENÝ S PÁNOM BOHOM! Šťastní to ľudia…

    Reply
  • 6. novembra 2013 at 14:27
    Permalink

    snažme sa žiť viac podľa Božej vôle a potom príde aj rovnováha v láske k blížnemu s láskou k sebe samému
    kým nedáme Boha na prvé miesto, nebude v našom srdci pokoj, ani v našich rodinách a ani vo vzťahu k blížnym
    nebudeme schopný sa zriekať seba svojich túžob,
    všetky médiá nás presviedčajú a my to už prijímame bez zamyslenia – vy ste jedinečný, ty si dôležitý, tvoje „JA“ je nadovšetko….
    NIE, Boh je nadovšetko a on nám pridá všetko ostatné, čo potrebujeme

    Reply
  • 4. novembra 2013 at 18:19
    Permalink

    Najťažšie je uvedomiť si tie najjednoduchšie veci, a v tomto prípade to, že život máme len jeden…

    Reply
  • 4. novembra 2013 at 15:03
    Permalink

    … a chcela som dodať, že až príliš často nežijeme podľa svojich túžob alebo volaní srdca čo intuície:-)Tie potláčame a oni sa prihlásia, keď je zvyčajne neskoro a to vo forme ľútosti a smútku

    Reply
  • 4. novembra 2013 at 14:53
    Permalink

    nie je to o new age – je to o jednoduchej ľudskosti a to má s Bohom viac ako si vieme predstaviť. Miluj iných ako seba samého. My totiž nemilujeme seba – a dokonca tí starší k tomu boli aj vychovávaní.
    Keď sa nemilujeme, nevieme si odpúšťať a sme sebe tvrdými sudcami, sme vo vzťahu k ostatným rovnako ako k sebe. A hlavne žijeme život podľa predstáv, ktoré sme sa naučili – čo od nás chcú rodičia, škola, spoločnosť, strana, náboženstvo, sused odvedľa a pod.

    Reply
  • 2. novembra 2013 at 12:21
    Permalink

    Všetko je to len o odpúštani lebo Boh je láska aje na čase sazmierovat urovnávat znovu vztahy s praitelmi rodinou medziludske vztahy zavladnu už aj medzi krajinami ,ktorí so sebou veidli vojny to Satan tu chcel na zemi spravit peklo no nepodarilo samu to všetko je odstránen pracovalo sa3 roky samé ritualy už len Egypt okolité štatypresvetlit preto tam pojdeme 37 jasnovidcov z celej Zeme už v novembri.zem je zachránena ale,duchovná očista triedenie je v božom zámere Amen

    Reply
  • 1. novembra 2013 at 17:37
    Permalink

    Reakcie ku komentáru: Súhlasím akurát by som povedal, že mysliťe tak ako vás vidí boh nádherných a jedinečných ?

    Doverujte viac Bohu ako ľudom.

    +++

    požehnané sviatky prajem

    Reply
  • 1. novembra 2013 at 16:50
    Permalink

    Celé je to v duchu NewAge. Žiaden Boh, len JAJAJAJA.
    Z piatich bodov JEDEN spomína deti a manželku, JEDEN priateľov a ostatné tri sú čisto egocentrické. A aj tie dva body sú len o tom, že JA som s nimi viac nebol.
    Ja mám inú skúsenosť. V posledných chvíľach ľudia práve Boha spomínajú. Dokonca aj tí, čo na neho predtým nemysleli. A mrzí ich, že Ho zanedbali, že sa proti Nemu previnili. Tam sa práve vo väčšine prípadov tie sebecké formulácie strácajú.
    Posolstvo uvedeného článku je presne opačné: hľadať SVOJE šťastie, vysloviť SVOJE city, žiť podľa SVOJICH predstáv.
    Presne podľa NewAge: spása je vraj v tebe a Boha nepotrebuješ.

    Reply
  • 31. októbra 2013 at 11:25
    Permalink

    No tak, ľudia, poučme sa, pokiaľ máme ešte koľko-toľko času: Buďme láskaví k svojim najbližším, stále opakujme manželovi, manželke i deťom ako veľmi ich ľúbime, pracujme tak akurát, pestujme priateľstvá a trávme so svojimi priateľmi čo najviac času pri spoločných aktivitách, svoje city otvorene dávajme najavo aj cudzím ľuďom a preboha Vás prosím, už konečne sa vykašlime na to, čo si o nás kto myslí, nech je pre nás smerodajné iba to, čo si myslíme o sebe my sami. Majme sa radi, majme radi svojich blízkych, priateľov, známych=blížnych. Vtedy najlepšie spoznáme a precítime aj Božiu lásku k nám-ľuďom!!!

    Reply

Napísať odpoveď pre Terezia Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *