1. pôstna nedeľa C

Kňaz vezme kôš z tvojich rúk, položí ho na oltár Pána, tvojho Boha, a ty povieš pred tvárou Pána, svojho Boha: „Môj otec bol blúdiaci Aramejčan, potom v malom počte zostúpil do Egypta a býval tam; a vzrástol na veľmi veľký, silný a početný národ. Ale Egypťania nás trápili, prenasledovali a kládli na nás ťažké bremená. My sme volali k Pánovi, Bohu našich otcov, ktorý nás vypočul a obrátil svoj zrak na naše poníženie, na náš trud a na našu úzkosť, Pán nás silnou rukou a vystretým ramenom za veľkého strachu, znamení a zázrakov vyviedol z Egypta a voviedol nás na toto miesto a dal nám krajinu, oplývajúcu mliekom a medom. Preto teraz obetujem prvotiny plodov zeme, ktorú mi dal Pán.“ A necháš to pred Pánom, svojím Bohom, a budeš sa klaňať Pánovi, svojmu Bohu.

Dt 26,4-10

 

Prvé čítanie na prvú pôstnu nedeľu cyklu C je v kontexte celej knihy Deuteronómium súčasťou takzvanej „Druhej Mojžišovej reči“ (Dt 4,44 – 28,68). Krátky úryvok vybratý do prvého čítania sa týka židovského vďakyvzdania za prvotiny úrody.
Vo chvíli, keď kňaz prevezme kôš s plodmi zeme, však nenasleduje poďakovanie, ako by mohol očakávať uponáhľaný Európan 21. storočia, ktorý je i pri ďakovaní Bohu zvyknutý čo najrýchlejšie odrecitovať svoju vďaku, aby sa mohol čo najskôr pustiť do užívania prijatého daru. Namiesto slov vďaky nasleduje vyznanie viery. Je vlastne popisom udalosti, na nej je postavená identita celého vyvoleného národa i každého jeho jednotlivého člena. Je to exodus, čiže vyslobodenie z egyptského otroctva.
Až po vyznaní viery, ktoré je živou pripomienkou všetkého, čo živý Boh v dejinách urobil pre život svojho vyvoleného ľudu, Izrael opäť obracia pohľad k predkladaným prvotinám úrody: „Preto teraz obetujem prvotiny plodov zeme, ktorú mi dal Pán.“
Na začiatku pôstneho obdobia tak zaznieva tiché, ale naliehavé pozvanie k tomu, aby sme neprežívali pôst ako čas samoúčelného zriekania sa dobier, ale predovšetkým ako príležitosť obdivovať, čo všetko od Pána dostávame… a ďakovať… Vyznanie viery obsiahnuté v židovskej liturgii vďakyvzdania za prvotiny úrody priam ukazuje, že Boh nie je neznáma vzdialená bytosť. Je stále prítomný v zdanlivej všednosti ľudských dejín.

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *