5. nedeľa cez rok A
Vy ste soľ zeme.
[…]
Vy ste svetlo sveta.
Viď Mt 5,13-16
Evanjeliový úryvok 5. nedele cez rok je súčasťou takzvanej Ježišovej reči na vrchu (Mt 5,1 – 7,29). Je to prvá (a zároveň najdlhšia) z piatich veľkých Ježišových rečí v Matúšovom evanjeliu. Na jej začiatku zaznievajú blahoslavenstvá (viď Mt 5,1-12a, evanjelium 4. nedele cez rok) a hneď po nich Ježiš pokračuje prirovnaním o soli a svetle. Určite stojí za povšimnutie, že Ježiš nezačína svoje učenie imperatívmi. Nehovorí: „Buďte chudobní a tichí, buďte milosrdní, majte čisté srdce, snažte sa šíriť pokoj!“ Neprikazuje: „Dávajte dobrý príklad! Snažte sa! Buďte soľou zeme. Buďte svetlom sveta!“ Ježišovo hlásanie sa začína indikatívom: „Blahoslavení chudobní, plačúci, tichí… tí, čo šíria pokoj… Blahoslavení ste…“ Aj v dnešnom evanjeliu Ježiš pokračuje v oznamovacích vetách: „Vy ste soľ zeme. Vy ste svetlo sveta.“ V Ježišovom učení nie je na prvom mieste príkaz. Na prvom mieste je dobrá zvesť (gr. euangelion), t.j. evanjelium o tom, že s príchodom Božieho Syna pre človeka nastáva nová skutočnosť. Človek je novým stvorením. Je Božím synom (dcérou). A táto skutočnosť je základom, z ktorého nutne vychádza nový spôsob života. Imperatív preto prichádza až ako dôsledok indikatívu. Akýkoľvek príkaz je až dôsledkom novej skutočnosti, ktorá už nastala. Medzi blahoslavenstvami zaznieva len jedna rozkazovacia veta: „Radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi“ (Mt 5,12). Aj v prirovnaní o soli a svetle je iba jedna rozkazovacia veta: „Nech svieti vaše svetlo pred ľuďmi!“ Nie je pritom na prvom mieste. Na prvom mieste je konštatovanie skutočnosti: „Vy ste soľ zeme a svetlo sveta.“ Príkaz svietiť a soliť je však jej nutným dôsledkom. Indikatív a imperatív sú vzájomne veľmi úzko spojené. Nie je možné oddeliť jedno od druhého. Kto zostáva iba pri indikatíve a zabúda na imperatív, je ako soľ, ktorá stratila chuť. Nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali. Kto sa naopak sústredí iba na imperatív a popiera základ, z ktorého musí nutne vychádzať, je pokrytec, ktorý robí všetko iba preto, aby ho ľudia videli (viď Mt 6,1-18). V živote toho, kto spája obe skutočnosti (indikatív aj imperatív), sa rodí nová spravodlivosť, ktorá je väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov (viď Mt 5,20). Len taký človek dokáže pochopiť a uviesť do života aj tie najnáročnejšie požiadavky, ktoré Ježiš uvádza slovami: „Počuli ste, že otcom bolo povedané, no ja vám hovorím…“ (viď Mt 5,17-48, evanjelium 6. a 7. nedele cez rok).
BUONA DOMENICA!
Andrea, sr. Carolina, sr. Silvia, sr. Anna
FSP