28. nedeľa cez rok C

Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha.
Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán.
Viď Lk 17,11-19

 

Nebolo by spravodlivé len tak ľahkovážne obviňovať deviatich uzdravených malomocných z nevďačnosti. Povinnosť malomocných ukázať sa po svojom uzdravení kňazom bola zakotvená v podrobných predpisoch, pričom k záväznému rituálu patrila i presne stanovená obeta (viď Lv 14,1-32). Ak sa teda malomocní mužovia naozaj išli ukázať kňazom, čo bolo nevyhnutné k ich opätovnému začleneniu do spoločnosti, znamená to, že priniesli aj predpísanú obetu, čím bezpochyby vyjadrili Bohu svoju vďačnosť. Určite teda poďakovali Bohu aj oni a vzdali mu slávu. Prečo je nám teda daný za vzor práve tento jeden Samaritán? Azda preto, že neľutoval námahu, vrátil sa a poďakoval skôr než ostatní deviati? Alebo preto, že velebil Boha veľkým hlasom a padol na tvár? Asi sotva išlo Ježišovi o tieto vonkajšie prejavy vďačnosti. Veď on sám inokedy chváli nenápadnú a tichú modlitbu v skrytosti (porov. Mt 6,5-7).
Ak pozorne čítame originálny grécky text, zistíme, že do dvoch viet rozdelené verše 15 a 16a tvoria jedno súvetie, ktoré doslovne znie: „Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa, veľkým hlasom velebil Boha a padol na tvár k jeho nohám a ďakoval mu.“ Grécky text nehovorí, že Samaritán padol k nohám a ďakoval Ježišovi. Meno Ježiš sa vyskytuje až v 17. verši, kde evanjelista uvádza Ježišovu reakciu. V oboch prípadoch stoja iba zámená „jeho“ a „mu“. Komu teda Samaritán padol k nohám a komu ďakoval? Ježišovi? Bohu? Zdá sa, že odpoveď na obe otázky môže byť kladná. A práve tu tkvie rozdiel medzi Samaritánom a ostatnými deviatimi malomocnými, ktorí boli tiež očistení. Aj oni pravdepodobne ďakovali Bohu a velebili ho ako svojho spasiteľa. Samaritán však na rozdiel od nich spoznal svojho Boha a Spasiteľa v Ježišovi. A práve toto je viera, ktorá uzdravuje.
Uzdravený Samaritán je nám daný za vzor, nielen preto, aby sme nezabudli Bohu ďakovať za život, za zdravie, za blízkych, za prácu, za všetky dary… atď. To už obvykle zvládame už od detstva. Vďačný Samaritán nám tiež pripomína, aby sme neprehliadali svojho Boha v osobe Ježiša Krista. Malomocný Samaritán a jeho deviati „kolegovia“ stretli Ježiša, keď na svojej ceste do Jeruzalema prechádzal pomedzi zaznávanú Samáriu (porov. Jn 4,9) a pohanskú Galielu (porov. Mt 4,15). My ho môžeme stretnúť napríklad v spoločenstve „cudzích“ ľudí zhromaždených na nedeľnej bohoslužbe, alebo vo sviatostiach, ktoré vysluhuje nesympatický farár, alebo…

 

 

BUONA DOMENICA!
Andrea, sr. Carolina, sr. Silvia, sr. Anna
FSP

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *