Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi

Deň sa začal schyľovať. Tu pristúpili Dvanásti a povedali mu: „Rozpusť zástup, nech sa rozídu do okolitých dedín a osád pohľadať si nocľah a jedlo, lebo tu sme na pustom mieste.“ On im povedal: „Vy im dajte jesť!“ Oni vraveli: „Nemáme viac ako päť chlebov a dve ryby; ibaže by sme šli a nakúpili jedlo pre celý tento zástup.“

[…]

Ale on povedal svojim učeníkom: „Usaďte ich…“

Viď Lk 9,12-17

 

K zázračnému nasýteniu zástupu piatimi chlebami a dvomi rybami dochádza v Lukášovom evanjelium po tom, čo sa dvanásti apoštoli vrátili z cesty, na ktorú ich poslal Ježiš, aby hlásali Božie kráľovstvo a uzdravovali chorých (viď Lk 9,1-6). Dvanásti sa práve vrátili a mali byť sami s Ježišom (viď Lk 9,10), ale zhromaždili sa zástupy (viď Lk 9,11) a Ježiš sa venuje im. Vo chvíli, keď sa namáhavý deň začína schyľovať ku koncu, práve títo Dvanásti upozorňujú Ježiša, že už je neskoro a zástup potrebuje nocľah a jedlo. Ježiš im hovorí:
„Vy im dajte jesť!“ Avšak tí istí Dvanásti, ktorí ešte pred krátkym časom rozprávali, ako hlásali evanjelium a uzdravovali a čo všetko robili (viď Lk 9,6.10), teraz odpovedajú zdráhavo: „Nemáme viac ako päť chlebov a dve ryby…“ Je jasné, že nápad ísť nakúpiť jedlo pre celý zástup je absurdný. Až doteraz iniciatívni Dvanásti zisťujú, že ich vlastné možnosti im dostačujú akurát na to, aby rozpačito pokrčili ramenami. V nasledujúcich veršoch iniciatívu preberá Ježiš a evanjelista už nehovorí o Dvanástich, ale o učeníkoch: Ježiš povedal svojim učeníkom, aby usadili zástup, a jeho učeníci predkladali zástupu chleby a ryby, ktoré im dával Ježiš. Bolo by zbytočné lámať si hlavu nad tým, či evanjelista pojmami Dvanásti a učeníci myslel stále tých istých ľudí. Je samozrejmé, že aj keď nie všetci učeníci patrili medzi Dvanástich, všetci Dvanásti boli zároveň Ježišovými učeníkmi.
Preto mohol evanjelista pokojne použiť tieto dve slová ako synonymá.
Napriek tomu je zaujímavé, že Lukáš zamieňa slovo Dvanásti za označenie učeníci práve vo chvíli, keď im Ježiš pokynul, aby usadili zástup. Pokiaľ si Dvanásti myslia, že majú situáciu v rukách oni, pretože sú Ježišovi Dvanásti, môžu akurát konštatovať: „Nemáme…, rozpusť zástup“. Keď si však uvedomia, že sú Ježišovými Dvanástimi práve preto, že sú jeho učeníkmi, a oni ako prví počúvajú jeho slovo a uskutočňujú ho (porov. Lk 6,47-48; Lk 8,15; Lk 8,21; Lk 11,28), stávajú sa nástrojmi, prostredníctvom ktorých môže Ježiš všetkých nasýtiť a ešte aj zostane.

© E-nedeľa
BUONA DOMENICA!
Andrea, sr. Carolina, sr. Silvia, sr. Anna
FSP

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *