7. Veľkonočná nedeľa C
Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja…
Viď Jn 17,20-26
Štefana kameňovali a on sa modlil: „Pane Ježišu, prijmi môjho ducha.“
Potom si kľakol a zvolal veľkým hlasom: „Pane, nezapočítaj im tento hriech.“ A len čo to povedal, zomrel.
Viď Sk 7,55-60
K čomu je nám dobré počúvať úryvok o Štefanovej smrti? K žiadnemu víťazstvu dobra nad zlom nedošlo. Dobrý Boh nezasiahol v prospech človeka, ktorý mu dôveroval. Štefan, ktorý uveril, že zmŕtvychvstalý Ježiš stojí po pravici Boha, nakoniec aj tak zomrel zasiahnutý kameňmi svojich odporcov. Neboli náhle oslovení jeho svedectvom, že by sa hromadne obracali a konali pokánie. Naopak, v ďalších veršoch nás Skutky apoštolov informujú o tom, že „v ten deň sa začalo veľké prenasledovanie cirkvi v Jeruzaleme a všetci sa okrem apoštolov rozpŕchli po krajoch Judey a Samárie“ (Sk 8,1). Jediné, čo po Štefanovi zostalo, bol akurát tak plač bohabojných mužov (viď Sk 8,2). Je to ale naozaj všetko?
V popise Štefanovej smrti je veľmi nápadná jedna skutočnosť. Autor Skutkov apoštolov prestavuje Štefanovu smrť veľmi podobne, ako je v evanjeliu predstavovaná smrť Ježišova. Aj keď sú spôsoby Ježišovho a Štefanovho umučenia navonok odlišné, ich vnútorné postoje sú takmer totožné. Navyše ak vezmeme do úvahy, že za autora Skutkov apoštolov je považovaný evanjelista Lukáš, podobnosť medzi Ježišovým ukrižovaním a Štefanovým ukameňovaním je naozaj zásadná.
Ježiš umiera v plnej odovzdanosti do Otcových rúk: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ (Lk 23,46). Veľmi podobný je postoj Štefanov: „Pane Ježišu, prijmi môjho ducha.“
Ježiš prosí za svojich mučiteľov: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia“ (Lk 23,33). Podobne prosí i Štefan: „Pane, nezapočítaj im tento hriech.“
Pri Štefanovom umieraní teda vidíme, že to, o čo prosí Ježiš v dnešnom úryvku z Jánovho evanjelia (Jn 17,20-26), sa v Štefanovom živote sa naozaj plne uskutočnilo. U Jána čítame, že Ježiš prosil: „Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja“. Tu vidíme, že Štefan bol vo svojom živote (a teda aj vo svojom umieraní) skutočne tam, kde Ježiš. Okrem toho nie je náhoda, že Štefan sa vo svojich prosbách obracia na Ježiša, zatiaľ čo Ježiš sa na kríži obracal na svojho Otca. Je evidentné, že tajomstvo jednoty medzi Otcom a Synom, o ktorom sa Ježiš vo svojej modlitbe zmieňuje („Otče ty si vo mne a ja v tebe“, Jn 17,21), vôbec nebolo v Štefanovom živote prázdnou poučkou.
© E-nedeľa
BUONA DOMENICA!
Andrea, sr. Carolina, sr. Silvia, sr. Anna
FSP