Nanebovstúpenie Pána

Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema. Stále boli v chráme a velebili Boha.

Viď Lk 24,46-53

Lukášovo evanjelium sa začína aj končí v Jeruzaleme, v chráme. Na začiatku nám evanjelista predstavuje Zachariáša, keď v chráme prináša kadidlovú obetu, ako mu bolo určené lósom (viď Lk 1,9). V závere počujeme o apoštoloch, ako sa po Ježišovom nanebovstúpení vrátili do Jeruzalema a stále boli v chráme. Keď Zachariáš po skončení svojej služby vyšiel z chrámu, nemohol prehovoriť a zostal nemý (Lk 1,20.22), lebo neuveril Pánovým slovám, ktoré sa mali splniť v svojom čase (Lk 1,20). Ježišovi apoštoli s veľkou radosťou velebili Boha, lebo už sa splnilo to, čo bolo predpovedané Zachariášovi, i to, čo bolo napísané dávno pred ním.
Na začiatku nám evanjelista predstavuje Zachariáša v pokročilom veku, ktorý už nemohol mať potomka, nemohol uveriť anjelovým slovám o tom, že mu manželka porodí syna, a nakoniec pre svoj nedostatok viery nemohol prehovoriť. Teraz nám predstavuje apoštolov, ktorí budú zanedlho vystrojení mocou z výsosti. Pretože uverili Kristovi, ktorý sa pre nás stal bezmocným a slabým (porov. Flp 2,5-8; 2 Kor 13,4), a nasledovali ho, dostanú moc odvážne o ňom hovoriť a byť jeho svedkami nielen v Jeruzaleme, ale aj medzi všetkými národmi. Tak budú mať nespočetné množstvo duchovných potomkov – budú sa k nim počítať všetci tí, ktorých získajú pre Krista.
Zachariáš vchádzal do chrámu (t.j. do veľsvätyne) na základe toho, ako mu to podľa zvyku kňazského úradu určil lós (Lk 1,9) a po skončení svojej služby z chrámu vychádzal. Ježišovi apoštoli sú teraz stále v chráme, ba viac, oni sami sa stávajú chrámom, v ktorom prebýva Boží Duch (viď 1 Kor 3,16; 1 Kor 6,19 2 Kor 6,16). Oni sami sú živými kameňmi duchovného domu vybudovaného na Kristovi a skrze Krista prinášajú Bohu príjemné duchovné obety (viď 1 Pt 2,4-6).
Posun od Zachariáša k apoštolom, vzdialenosť medzi prvou a poslednou stránkou Lukášovho evanjelia predstavuje cestu, ktorú je pozvaný prejsť každý, kto sa stretol s Kristom. Nemusí sa báť, že po nej pôjde sám a zronený (porov. Lk 24,17). Ježiš, ktorý „sa pevne rozhodol ísť do Jeruzalema“ (viď Lk 9,51), aby tam trpel a tretieho dňa vstal z mŕtvych, a aby nám tak získal odpustenie hriechov, sa aj dnes približuje ku každému a ide s každým (viď Lk 24,15), kto chce kráčať po jeho ceste.

 

© E-nedeľa
BUONA DOMENICA!
Andrea, sr. Carolina, sr. Silvia, sr. Anna
FSP

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *