1. pôstna nedeľa C
Ježiš sa vrátil od Jordánu plný Ducha Svätého. Duch ho vodil štyridsať dní po púšti a diabol ho pokúšal.
Viď Lk 4,1-13
Púšť nie je len suché a nehostinné územie kdesi na Blízkom východe, ale každý „priestor“, ktorým sa vinie naša cesta z otroctva hriechu k slobode Božích detí. Túto púšť netreba hľadať ktoviekde na mape. Je v nás, v našom srdci. Je u nás doma, v práci, vo vzťahoch, skrátka všade tam, kde sa život niekedy stáva suchým, kde to škrípe ako piesok, všade tam, kde blúdime za neexistujúcimi oázami. Je to priestor, kde sme pozvaní uvažovať o svojich rozhodnutiach a postojoch, hodnotiť ich a naprávať.
– „Ak si Boží Syn, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom.“
– „Napísané je: »Nielen z chleba žije človek.«“
Ježišovo víťazstvo nad prvým pokušením nespočíva v tom, že zvládol svoj hlad a ešte chvíľu vydržal bez jedla. Podstata tohto pokušenia spočíva v zaujímavej ponuke zredukovať Boha na úžitkovú bytosť, ktorá spoľahlivo zabezpečí uspokojenie všetkých základných potrieb svojho stvorenia. Takáto spása by spočívala v odstránení všetkého hladu, biedy a nedostatku na zemi. Keby Ježiš zjavil ľuďom takéhoto Boha, určite by neskončil na kríži. Naopak, všade by zožal uznanie a slávu. Boh, ktorého zjavuje Ježiš, však neodstraňuje všetku ľudskú biedu, ale v osobe svojho Syna ju prijíma sám na seba. Naše víťazstvo nad pokušeniami tohto druhu nespočíva v tom, že si z náboženských dôvodov dokážeme odopierať rôzne pokrmy, ale v tom, že v našom živote je vždy na prvom mieste Boh, a to aj vtedy, keď sa nám ako alternatíva ponúkajú i veľmi ušľachtilé humánne záujmy.
– „Dám ti všetku ich moc a slávu, lebo som ju dostal a dám ju komu chcem. Ak sa mi teda budeš klaňať, všetka bude tvoja.“
– „Je napísané: »Pánovi, svojmu Bohu sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.«“
Ježišovo víťazstvo nad druhým pokušením nespočíva v tom, že nepokľakol pred akousi pekelnou bytosťou s rohami a chvostom. Podstata tohto pokušenia spočíva v možnosti zabezpečiť si vládu nad svetom evidentnými prejavmi moci a slávy. Takáto spása by znamenala razantné nastolenie všeobecnej svetovlády podľa pravidiel evanjelia, ktorým by nikto nemohol odporovať. Keby Ježiš priniesol takúto spásu, určite by sa zavďačil nemalému zástupu svojich rodákov, ktorí ťažko niesli rímsku nadvládu. Spása, ktorú prináša Ježiš, však paradoxne spočíva v jeho slabosti a bezmocnosti. Ani naše pokušenia z tejto kategórie neprichádzajú v podobe čerta z rozprávky, ktorý by si vynucoval naše poklony. Týmto pokušením je akákoľvek (aj tá najsubtílnejšia) túžba po moci, sláve a uznaní. K nášmu víťazstvu nad týmto pokušením dochádza vtedy, keď sa dokážeme vzdať vlády päsťou a zdvihnutým ukazovákom a „vládneme“ tak, ako vládne Kristus – z kríža a s pribitými rukami.
– „Ak si Boží syn, vrhni sa stadeto dolu, veď je napísané: »Svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ťa chránili,« a »vezmú ťa na ruky, aby si si neuderil nohu o kameň.«“
– „Je povedané: »Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.«“
Ježišovo víťazstvo nad tretím pokušením nespočíva v tom, že sa správal slušne a nedal sa nahovoriť na nejaké „kúzelné kúsky“, ktoré by ako Boží Syn hravo zvládol. Podstata tohto pokušenia spočíva v ponuke podložiť ľudskú dôveru v Boha nepopierateľnými dôkazmi o jeho starostlivosti. Spása by spočívala v pevnej záruke, že nikomu, kto skutočne verí v Boha, sa nikdy nemôže prihodiť nič zlého. Ježiš však priniesol spásu práve tak, že dobrovoľne a s láskou prijal to najhoršie, čo si vôbec človek môže predstaviť – smrť.
My nad podobnými pokušeniami víťazíme vtedy, keď dokážeme Bohu zverovať všetky (aj tie najbanálnejšie) záležitosti svojho života, no zároveň mu nedirigujeme, kedy a ako má naše prosby vyslyšať.
© E-nedeľa
BUONA DOMENICA!
Andrea, sr. Carolina, sr. Silvia, sr. Anna
FSP