Sv. František Saleský – september

1. Každý má svoje biedy, trápenia a trpkosti. Spôsob ako ich necítiť spočíva v tom, že sa úplne zveríme do rúk božej prozreteľnosti.

2. Aká strašná je smrť! A aký krásny je na druhom svete život, ku ktorému nás Boh volá!

3. Veľkou pomocou proti pokušeniam je úprimne o nich informovať spovedníka. Prvá vec, ktorou diabol škodí duši, je to, že je odrádza od spovede.

4. Dušu, ktorá opravdivo miluje Boha, poznať podľa toho, že všetko robí na jeho slávu a z lásky k nemu.

5. V prácach, ktoré sú proti našej chuti a sklonom, má Boh väčšie zaľúbenie a získavajú nám aj väčšie zásluhy.

6. Často nevedieť dačo a spraví za hodinu viac zla ako nevôľa za celý rok.

7. Keby sme sa pri páde neznechutili a nestrácali odvahu, ale pozdvihli si srdce, aby malo viac viery, veľmi by sme pokročili na božej ceste.

8. Počínanie svojho blížneho sme povinní súdiť čo najlepšie.

9. Keď nás ovláda dajaká vášeň, usilujme sa ju potlačiť opačnými prostriedkami, márnivosť tým, že zámerne myslíme na biedy tohto života, hnev tým, že uznávame výhody miernosti, a podobne.

10. Ten, kto je poverený viesť iných, môže posvätiť seba i všetkých, ktorých vedie.

11. Tu je poučenie, ktoré treba dobre pochopiť: tento život sme dostali na to, aby sme si získali život večný. Väčšina ľudí na to nemyslí.

12. Keby svet nemal dačo proti nám, neboli by sme praví boží služobníci.

13. Ak chcete ostať čistý, vyhýbajte sa každej príležitosti k opačnej neresti. Táto neresť vedie z maličkostí k žalostným pádom.

14. Dobré skutky, ktoré konáme na radu spovedníka okrem svojej vnútornej hodnoty majú aj zásluhu poslušnosti.

15. Nedivme sa, keď sa v zachovávaní čnosti vyskytne dajaká nedokonalosť. Aj čnosti svätých boli dakedy takto poznačené.

16. Pokorou sa stávame lepšími pred Bohom a láskavosťou pred ľuďmi.

17. Je síce pravda, že náklonnosť k malým hriechom nezabíja lásku, ale tak ju sputnáva, že jej odníma slobodu a nedá jej pôsobiť.

18. Boh iste nie je hrozný voči tomu, kto ho miluje. Uspokojí sa aj s málom, lebo veľmi dobre vie, že mnoho dať nemôžeme.

19. Ak milujete Boha, budete o ňom často hovoriť.

20. Duchovné záhrady sa líšia od záhrad pozemských. Tu tŕne ostávajú a ruže vädnú. Tam tŕne miznú a ruže ostávajú večne.

21. Neplytvajte slovami, ak nemáte nádej, že z nich budete mať nejaký úžitok.

22. Ľudský duch chce vždy preniknúť do tajomných myšlienok Boha a jeho svätej vôle skúma, prečo robí tak, alebo onak.

23. Myslite často na Boha krátkymi, ale láskyplnými prejavmi svojho srdca.

24. Vaša skromnosť nech je známa všetkým ľuďom a usilujte sa, nakoľko je to len možné, byť vždy úprimní.

25. Kroťte postupne činnosť svojho ducha, aby ste sa naučili pracovať s miernosťou a pokojom.

26. Niekto aj pri najmenšej chorobe užíva liek a skazí si zdravie, ktoré si chcel zachovať. Tak aj márnivci a namyslenci dávajú na každom kroku najavo, že sú v vrtošiví a neznesiteľní.

27. Pokušenie je najsilnejšie vtedy, keď nás nájde v nečinnosti.

28. Kto chce slúžiť Bohu, nech sa pripraví na pokušenia. Najlepšou prípravou je dodať si odvahu.

29. Ak duša nepozná svoje biedy a svoju ničotu, nemôže mať pravú dôveru v Boha.

30. Drobných čnostných úkonov – a sú ľahké a pre všetkých, a máme na ne príležitosť na každom kroku – je na tisíce, napríklad znášať urážky, ovládnuť hnev, byť priateľský, prepáčiť indiskrétnosť, vzdať sa vrtochu . . .

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *