5. pôstna rok A
Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie.
A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?“
Povedala mu: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.“
Jn 11,1-45
Zatiaľ čo minulú nedeľu evanjeliový úryvok slepca nijako bližšie neurčoval, aby sa v ňom mohol spoznať každý z nás, v dnešnom úryvku evanjelista podáva veľmi presné popisy totožnosti niektorých „účinkujúcich“. Avšak opäť preto, aby sme sa v nich našli aj my. Istý Lazár… ten, ktorého Pán miluje a Mária, tá, ktorá pomazala Pána voňavým olejom…(t.j. tá, ktorá miluje Pána) – tie najkrajšie určenia totožnosti, aké si len možno predstaviť. „Identity cards“, ktorých držiteľmi však nie sú iba Lazár a Marta, lebo aj ty si ten, ktorého Pán miluje a aj ty si tá, ktorá je povolaná mazať ho olejom svojej lásky.
Ďalšou z postáv je napríklad i Tomáš, zvaný Didymus (t.j. Dvojča), ktorý vraví: „Poďme… a umrime s ním.“ Áno, „všetci, čo sme boli pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme boli pokrstení“ (Rim 6,3) a teda už sme umreli s ním. Spolu s Tomášom, sa však musíme ešte naučiť, že „umrieť s ním“, znamená každý deň umierať svojim žiadostiam a dávať život za bratov. Len tak sa stávame naozaj podobní Pánovi – jeho „dvojčatami“.
Ďalej Ján veľmi presne popisuje, kto kde je a kam ide: Marta išla Ježišovi naproti… Mária zostala doma… Židia boli s ňou v dome… Marta odišla, zavolala Máriu… Mária prišla na miesto, kde bol Ježiš… „Kde ste ho uložili?“… Pristúpil k hrobu… A naša pozornosť sa (logicky) sústreďuje na hrob, odkiaľ mŕtvy Lazár vychádza. Skutočný hrob, pri ktorom treba plakať, však nie je miesto, odkiaľ vyšiel Lazár, a smrť, nad ktorou treba nariekať, nie je smrť Lazárova. Tak ako Lazárov hrob, každý podobný hrob sa raz otvorí, a tak, ako mŕtvemu Lazárovi, každému zaznie: „Poď von!“ Pohyby postáv z úryvku a miesta, kde sa nachádzajú, sú však veľmi dôležité. Upozorňujú nás, že existujú ešte horšie hroby než hrob Lazárov.
Napríklad tí, ktorí boli s Máriou v dome a potešovali ju. Mnohí z nich videli…. a uverili. No niektorí odišli k farizejom… (viď Jn 11, 46)! Tu je skutočný hrob! Naozaj smutný a páchnuci hrob nemusí byť iba za mestom. V hrobe je ten, kto si zapcháva uši pred pozvaním: „Učiteľ je tu a volá ťa!“ Už páchne ten, kto odmieta ísť k Ježišovi a miesto toho ide k farizejom. Kto však poslúchne a ako Mária padne Ježišovi k nohám, pre toho sa každé miesto, kde sa nachádza (hoci aj hrob), stane miestom, kde uvidí Božiu slávu, lebo je tu Pán.
© E-nedeľa
BUONA DOMENICA!
Andrea, sr. Carolina, sr. Silvia, sr. Anna FSP
www.paulinky.cz
