Sv. Matka Terézia z Kalkaty

Matka-Tereza-3

Ak ľudia príjmu Boha do vlastného srdca, stávajú sa jeho spolupracovníkmi. Ak ho neprijmú, aj to je odpoveď Bohu.

Ak práca nie je pretkaná láskou, je zbytočná.

Boh je priateľom mlčania. Všimnite si, že príroda, stromy, rastliny a kvety rastú v tichu. Všimnite si, ako sa nebo, slnko a mesiac nečujne pohybujú. Aj my potrebujeme byť ticho, aby sme sa mohli dotknúť duše.

Chudobní sú úžasní. Raz prišiel k nám jeden z nich aby nám poďakoval a povedal: Od vás, ktoré ste sľúbili čistotu, sa môžeme najlepšie naučiť ako plánovať rodinu. Veď tu sa nejedná o nič iné, než o sebaovládanie pre vzájomnú lásku. Zdá sa mi, že povedal čosi veľmi krásne. Títo ľudia možno nemajú čo jesť, ale sú to veľkí ľudia

Ja nie som nič iné, iba malá ceruza v Božích rukách. To on ňou píše. To on myslí. To on rozhoduje.

Ježiš chce teba a nie tvoju prácu.

Ježiš na vás stále čaká v tichu.

Láska obráti, koho chce…

Máme moc byť v raji s Bohom už teraz, byť šťastní s Ním aj v tejto chvíli ak milujeme ako On miluje, ak pomáhame ako On pomáha, ak dávame ako On dáva, ak slúžime ako On slúži.

Mlčanie nám umožňuje vidieť všetko v inom svetle. Len ten, kto sa naučil mlčať, bude schopný dotknúť sa srdca blížneho.

My, ženy, môžeme sa vyrovnať mužom, ak máme prostriedky a rozum.

Nazdávam sa, že politici strávia málo času na kolenách. Som si istá, že by boli lepšími politikmi, keby to robili…

Nedávajte to, čo vám zvyšuje. Musíte dať to, čo vás stojí urobiť obetu, zrieknuť sa toho, čo vás priťahuje tak, že váš dar má v Božích očiach cenu.

Nič nevravím, keď ma kritizujú. Snažíme sa konať čo najlepšie a nechávame za nás hovoriť našu prácu.

O čo viac prijmeme v mlčaní, o to viac budeme môcť rozdávať v každodennom živote.


Otec a matka majú mnoho práce a nemajú na dieťa čas … toto sú veci, ktoré ničia mier.


Ovocím lásky je služba.


Poznanie seba samých nás stavia na vlastné nohy; to je pre lásku veľmi dôležité, lebo poznanie Boha dáva lásku a poznanie seba, robí nás pokornými.


Večer pred spaním, jednoducho spýtajte sa: Čo som dnes urobil pre Ježiša, a čo som dnes urobil s Ježišom? Pozrite sa na svoje ruky. To je najlepšie spytovanie svedomia.


Vložte svoju ruku do Máriinej a dajte sa ňou viesť ku Kristovi.


Z počiatku som si myslela, že je potrebné obracať ľudí na vieru. Dnes viem, že mojou úlohou je milovať.


Nehanbím sa povedať, že milujem Ježiša. On mi je všetkým. Vy máte možno iný vzor vo svojom živote. A obrátenie sa musí chápať takto: ľudia si myslia, že obrátenie sa môže udiať cez noc. To sa nedá. Nik, ani otec, ani matka, ba ani všemohúci Boh nemôže nikoho prinútiť. Ani Ježiš, hoci bol Boh, nemohol obrátiť srdcia ľudí, ak mu to nedovolili.


Chcela by som, aby čo najviac ľudí poznalo Boha, aby ho milovali, aby sa naučili slúžiť mu, pretože to je pravé šťastie. A chcela by som, aby to, čo mám ja, mal celý svet. To však záleží od ľudí. Keď vidia svetlo, môžu ho nasledovať. Ja im nemôžem dať svetlo, iba ukázať im cestu


Ak sa nemilujete navzájom, ako môžete milovať Krista? Ako možno potom vo vás vidieť Ježiša? Musíme mať čisté srdce, aby sme videli Ježiša.


Láska začína priamo v našich srdciach. Musíme vedieť, že sme stvorení pre väčšie veci, ako byť iba číslom na svete, nie sme tu pre diplomy a tituly, pre tú či onú prácu. Boli sme stvorení, aby sme milovali a boli milovaní.


Láska sa môže zneužiť na sebecké ciele. Milujem niekoho, ale zároveň by som chcel od neho veľa, dokonca veci, ktoré mi nepatria. To nie je pravá láska. Pravá láska bolí. Vždy musí bolieť. Musí byť bolestné niekoho milovať, niekoho opustiť. Pre milovaného možno zomrieť. Keď sa ľudia berú, musia sa všetkého vzdať, aby milovali jeden druhého. Matka, ktorá dáva život dieťaťu, veľa trpí. Podobne je to v náboženskom živote. Ak chceme patriť Bohu, musíme sa všetkého zriecť. Len tak možno skutočne milovať.


Milujme sa navzájom, ako nás miloval Ježiš. Dal za nás svoj život. Aj my máme dávať to, čo je pre nás najdrahšie.


Ľudstvo umiera na nedostatok lásky a vzájomnej úcty. Nikto nemá na nikoho čas, iba na seba.

… o duchovnom živote, modlitbe, kontemplácii a svätosti
Nehľadajte Ježiša v ďalekých krajinách – nie je tam. Je celkom blízko vás, je s vami. Len udržiavajte svetlo v lampe a budete ho stále vidieť. Stále dopĺňajte lampu všetkými tými drobnými kvapkami oleja lásky a uvidíte, aký sladký je Pán, ktorého milujete.

Vždy pamätajte na to, že Ježišovo utrpenie končí radosťou jeho vzkriesenia. Keď teda cítite vo svojom srdci Kristovo utrpenie, nezabúdajte, že musí prísť i vzkriesenie, že musí zasvietiť radosť Veľkej noci, a teda nedopustite, aby vás hocičo naplnilo smútkom, pre ktorý by ste zabudli na radosť zmŕtvychvstalého Krista.

Každý deň si musíme obnovovať svoje rozhodnutie a povzbudzovať sa k horlivosti, ako keby to bol prvý deň nášho obrátenia. Prosíme: „Pomáhaj mi, Pane Bože, v mojom dobrom predsavzatí a vo svätej službe a daj mi milosť, aby som začala tento deň skutočne verne, pretože to, čo som doteraz urobila je ničím.“

Pracuj pre Ježiša a Ježiš bude pracovať s tebou, modli sa s Ježišom a Ježiš sa bude modliť s tebou. Čím viac zabudneš na seba, tým viac bude Ježiš myslieť na teba. Čím viac budeš opúšťať seba, tým viac sa bude Ježiš približovať k tebe.

Modlitba sa nedá vysvetliť, treba ju prežiť. Až vtedy ju človek pochopí, až potom nájde pokoj. Lebo pokoj nenájdete tým, že sa sťahujete z miesta na miesto, ani tým, že meníte zamestnanie, alebo že hľadáte nových priateľov. To je iba blúdenie. Aby sme našli pokoj, na to stačí otvoriť si srdce. Iba tí ľudia, čo sa naučili modliť, vedia, aký je to dar. Človek, ktorý sa modlí, nikdy nie je opustený.

Čo je kontemplácia? Žiť Ježišov život. Tým chcem povedať: milovať Ježiša tak, že žijeme v ňom a on v nás. To je kontemplácia. Aby sme mohli vidieť Boha, musíme mať čisté srdce: nijaká žiarlivosť, hnev, hádky a vôbec nijaká nešľachetnosť!… Kontemplácia znamená dovoliť Ježišovi, aby v nás prežíval svoje utrpenie, svoju lásku, svoju pokoru, aby sa s nami modlil, bol medzi nami a prostredníctvom nás viedol ľudí k svätosti.

Svojím utrpením nás Ježiš naučil, ako máme z lásky odpúšťať a v pokore zabúdať. Starostlivo teda skúmajme naše srdcia, aby sme spoznali, či v ňom nie je neodpustená urážka alebo nezabudnutá trpkosť.
… o povolaní, rehoľnom živote, chudobe, čistote, poslušnosti a pokore
Na začiatku som si myslela, že musím obracať ľudí na vieru. Medzičasom som sa naučila, že mojou úlohou je milovať. A láska obráti toho, koho chce.

Ako Ježiš patril a patrí všetkým ľuďom, tak aj my im máme patriť. Teda nežijeme pre seba, ale tiež pre blížneho a pre svet, do ktorého nás Boh usadil.

Aké budú naše kláštory krásne, keď sa všetci budú úprimne starať jeden o druhého. Najrýchlejšou a najbezpečnejšou cestou k tomu je váš jazyk: používajte ho pre dobro druhého. Ak o druhom zmýšľaš dobre, potom budeš o ňom aj dobre hovoriť. Z plnosti srdca hovoria ústa. Ak je tvoje srdce plné lásky, potom budeš hovoriť z lásky.

Nech nás neprekvapia chyby druhých a ani sa nimi priveľmi nezaoberajme. Radšej sa snažme vidieť a nachádzať v druhých to dobré, veď každý z nás je stvorený na Boží obraz.

Chudobu prijímajme nie preto, že by nás k nej niekto nútil, ale chudobu si volíme z lásky k Ježišovi, lebo on, hoci bol bohatý, stal sa pre nás chudobný.

Ako sa môžeme cvičiť v pokore: Čo najmenej o sebe hovoriť. Nezaoberať sa sám sebou. Nechcieť usmerňovať záležitosti druhých ľudí. Vyhýbať sa zvláštnostiam. Radostne prijímať opačné názory a napomenutia. Nevšímať si chyby druhých. Prijímať urážky a príkoria. Prijímať nevšímavosť a nevraživosť druhých. Netúžiť po láske a obdive. Byť láskavá a milá, aj keď ma niekto pobúri. Nikdy si nezakladať na svojej dôstojnosti. Ustúpiť v diskusii, aj keď mám pravdu. Vybrať si vždy to, čo je ťažšie.

Pokora je matkou všetkých čností: čistoty, dobroty, poslušnosti… Dobrota a pýcha sa neznášajú, lebo pýcha chce mať všetko pre seba a dobrota sa túži rozdávať. Pokorné sestry sú najobľúbenejšie. Sebapoznanie nás núti na kolená, a to je pre lásku veľmi dôležité. Lebo poznanie Boha napĺňa láskou – a sebapoznanie napĺňa pokorou.
… o práci, službe a rodine
Už len skutočnosť, že nám Boh poslal do cesty určitú dušu, je známkou, že Boh chce pre ňu niečo urobiť. Nie je to náhoda, bol to Boží úmysel. Vo svojom svedomí sme zaviazaní pomôcť. Ak nejaká duša túži po Bohu, má právo, aby dostala prostriedky na to, aby mohla k nemu prísť. Nikto nemá právo prekážať jej v tom. Pozri sa na kríž a pochopíš, čo pre Ježiša znamená jediná duša.

V poslednej hodine sa nás nebudú pýtať, akí sme boli slávni, koľko diplomatov sme hostili, koľkých prezidentov či kráľov postretali… Bude sa rátať, čo sme dali, a nie, čo sme dostali.

Čo vy robíte, nemôžem robiť ja. Čo ja robím, nemôžete robiť vy. Všetci však robíme to, čo nám Boh uložil. Len na to niekedy zabúdame a trávime svoj čas tým, že hľadíme na iných a želáme si robiť niečo iné.

Keďže Krista nemôžeme vidieť, nemôžeme mu vyjadriť svoju lásku. V našich blížnych ho však vidíme a pre nich môžeme urobiť to, čo by sme tak radi urobili pre Krista, keby sme ho videli.

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Po celom svete je hrozné utrpenie, obrovský hlad po láske. Vnesme teda modlitbu do svojich rodín, prineste ju svojim malým deťom. Naučte ich modliť sa. Dieťa, ktoré sa modlí, je šťastným dieťaťom. Rodina, ktorá sa modlí, je zjednotenou rodinou. Počujem o toľkých rozpadnutých rodinách a pýtam sa ich: „Prečo prišlo k rozpadu?“ Myslím si, že preto, lebo sa nikdy spoločne nemodlili. Nie sú jedno v modlitbe pred Pánom.

Ak budeme našim deťom od ich najútlejšieho veku vlievať do sŕdc ducha veľkodušnosti a sebazriekania, pomôžeme im dožiť sa radosti, ktorú prináša sebadarovanie. Vychováme ich takto aj pre najväčší dar – sebadarovanie.
… o hriechu, utrpení, hlade a chudobe
Nesprávame sa k chudobným ako k našim košom na odpadky, kam dávame všetko, čo nepotrebujeme alebo nemôžeme zjesť? Nemôžem jesť toto jedlo, dám ho teda chudobným! Nepotrebujem už túto vec, tieto šaty, dám to chudobným. Stotožňujem sa potom s chudobou chudobných?

Kalkatu nájdeš na celom svete. Potrebuješ na to len oči, aby si videl. Všade sú ľudia, ktorí nie sú milovaní, ktorých nikto nechce, ktorým nikto nepomôže, ktorí sú odstrčení alebo zabudnutí. To je najväčšia chudoba.

Najväčším zlom je nedostatok lásky: lásky k blížnym, strašná ľahostajnosť k susedovi, k tým, čo žijú na okraji spoločnosti, k vykorisťovaným, chudobným a starým.

Chudobní sú tí, ktorým chýbajú materiálne a duchovné hodnoty. Chudobní sú hladní a smädní. Chudobní sú bezdomovci, vykorenení, postihnutí, chorí. Chudobní sú osamelí. Chudobní sú nevedomí a zúfajúci. Chudobní sú bez potechy. Chudobní sú surovci. Chudobní sú znechutení, hriešnici, posmeškári. Chudobní sú nežiaduci, tí, čo stoja na okraji spoločnosti. Chudobní sme určitým spôsobom aj my sami.

Stále sa pýtam sama seba, čím by sa stal svet, keby nemuseli nevinní ľudia toľko trpieť. Sú to oni, ktorí celému svetu vyprosujú po celý čas milosť. Ich nevinnosť sa páči Bohu a keď prijmú svoje utrpenie, orodujú tým za nás.

Za tragédie dnešného storočia sme všetci zodpovední. Hladomoru nepomôžete tým, že sa zrieknete večere, ale že sa nezrieknete myslieť na hladných. Len to vo vás pohne svedomie.

Potrat je hrozný hriech. Nielenže ním človek zabíja život, ale sám seba stavia pred Boha. Ľudia rozhodujú o tom, kto má žiť a kto má zomrieť. Ľudia chcú byť všemohúcim Bohom. Chcú vziať do svojich rúk Božiu moc. Ako keby chceli povedať: „Zaobídem sa bez Boha. Ja sám rozhodujem.“ Je to najdiabolskejšie, čo môže ľudská ruka vykonať. Preto platíme najhroznejšími pohromami, ktoré sa na svete dejú. Je to trest, je to výkrik tých nevinných detí, ktorí ustavične vystupuje pred Boha.
… o dôvere, pokoji, radosti a úsmeve
Veľkodušne milujte Ježiša, bez obzerania sa späť, bez strachu. Úplne sa mu odovzdajte – ak budete väčšmi veriť v jeho lásku ako vo svoju slabosť, použije vás na veľké veci. Verte mu, dôverujte mu slepou a úplnou dôverou, pretože on je Ježiš.

Hľadajte Ježiša a nájdete pokoj!

Radosť musí byť základnou črtou nášho života. Radostná sestra pôsobí v spoločenstve ako slnko. Prečo Boh požehnal prácu v barakových štvrtiach? Nie pre osobné kvality, ale pre radosť, ktorú sestry vyžarujú.

Naša radosť je dielom našej šľachetnosti, nesebeckosti a telesného spojenia s Bohom. Ten, kto dáva s radosťou, najviac dáva, a Boh miluje radostného darcu.

Možno nebudeme mať čo dať, ale vždy budeme schopné darovať radosť, čo prúdi zo srdca, ktoré miluje Boha. Radosť je veľmi nákazlivá. Vždy, keď pôjdete k chudobným, buďte plné radosti.

Radosť je modlitbou, radosť je silou, radosť je láskou. Je sieťou lásky, do ktorej môžete loviť duše… Ak máte v práci problémy a prijímate ich s radosťou, so širokým úsmevom – tak ako každú príjemnú udalosť – budú vidieť vaše dobré skutky a velebiť Otca. Najlepším spôsobom, ako ukázať Bohu i ľuďom svoju vďačnosť, je prijímať všetko s radosťou. Srdce naplnené radosťou je prirodzeným plodom srdca horiaceho láskou.

Nedovoľ, aby sa v tvojom živote tak rozmnožili starosti, že pre ne zabudneš na radosť, ktorú dáva zmŕtvychvstalý Kristus.

Stále majme úsmev na perách – pre každé dieťa, ktorému pomáhame, pre každého, komu podávame liek. Veľkou chybou by bolo rozdávať iba lieky, musíme dávať aj naše srdce.

Ježiš je slovo, ktorým chcem hovoriť, pravda, ktorú chcem hlásať, cesta, ktorou chcem kráčať, svetlo, ktoré chcem zapáliť, láska, ktorú chcem vyžarovať…

Pre mňa je Ježiš mojím Bohom, mojím ženíchom, mojou jedinou láskou, vo všetkom moje všetko. Milujem ho celým svojím srdcom, celým bytím.

Nie ja som musela nájsť Ježiša, ale Ježiš si našiel mňa. Svätými sa máme stať nie preto, aby sme sa cítili svätými, ale aby v nás mohol naplno žiť Kristus.

Áno, prijímam všetko, čo dávaš a dávam Ti všetko, čo si berieš. Môžeš ma postaviť sem, postaviť tam, môžeš so mnou robiť, čo chceš…

Musíme upriamiť svoj pohľad na Ježiša a ak budem pracovať s ním, dokážeme omnoho viac. Máme strach, stále sa ponáhľame, lebo sa snažíme pracovať sami, bez Ježiša.

Ľudia nehľadajú v kňazoch ich talenty, ale hľadajú v nich Boha. Veďte ich k Bohu, nie k sebe samým… Nedopustite, aby vás uspokojilo niečo iné ako Boh!

Kontemplácia znamená dovoliť Ježišovi, aby v nás prežíval svoje utrpenie, svoju lásku, svoju pokoru, aby sa s nami modlil, bol medzi nami a cez nás viedol k svätosti iných.

Na začiatku som si myslela, že musím obracať ľudí na vieru. Medzičasom som sa naučila, že mojou úlohou je milovať. A láska obráti, koho chce…

Nenechávajte drobné obety dňa bez povšimnutia. Prijímajte ich s radosťou, sú to totiž veľmi vzácne dary pre vás a pre druhých…

Svojím utrpením nás Ježiš naučil, ako máme z lásky odpúšťať a v pokore zabúdať. Skúmajme starostlivo naše srdcia, či v nich nie je neodpustená urážka…

Miluj – čokoľvek robíš, aj keď niekoho vedieš cez ulicu, robíš to pre Ježiša, keď dávaš pohár vody, robíš to pre Ježiša. Je to jednoduché poučenie, ale dôležité.

Kde získame radosť z lásky? V Eucharistii. Ježiš sa stal chlebom života, aby nám dal život. Ak chcete rásť v láske, vráťte sa k Eucharistii, vráťte sa k adorácii.

Nestrácajme čas hľadaním mimoriadnych zážitkov. Žime životom čistej viery, deň za dňom si plňme povinnosti s mimoriadnou láskou a oddanosťou.

Ak sa chceme modliť lepšie, musíme sa modliť viac! Modlitba rozširuje srdce, až sa stane schopné prijať Boží dar, ktorým je on sám.

Naše slová musia byť ovocím našich modlitieb, plodom nášho pokánia a vrcholom našej adorácie. Čas strávený pri Bohu je najvýznamnejším okamihom dňa.

Pravá svätosť spočíva v tom, že robíme s úsmevom to, čo Boh chce. Niekedy sa mi ťažko na Ježiša usmieva, lebo žiada odo mňa veľmi veľa.

Mali by sme byť s Ním sami, nie s našimi knihami, myšlienkami a spomienkami. Mali by sme sa zbaviť všetkého a naplniť sa láskou: tichí, vyprázdnení, v očakávaní.

Želám si, aby sa dary, či pomoc biednym dávali s citom. Nech človek pomáha bedárovi najprv ako človeku – a až potom ako chudobnému.

Chudobu nestvoril Boh, vytvorili sme ju my, ja a ty, naším sebectvom.

Každý človek je pre mňa Kristus. A keďže existuje len jeden Kristus, osoba, ktorú práve stretávam, je pre mňa jedinou osobou na svete.

Pokoj nenájdete tým, že meníte zamestnanie, alebo že hľadáte nových priateľov. Stačí si otvoriť srdce. Človek, ktorý sa modlí, nikdy nie je opustený a nájde pokoj.

Čím tesnejšie sme zjednotení s Bohom, tým väčšia je naša láska a služba. Mladí to začínajú chápať. Chcú slúžiť rukami a milovať srdcom. Naplno, nie povrchne.

Ľahšie je utíšiť materiálny hlad človeka, poskytnúť chudobným odev a bývanie, omnoho ťažšie je nájsť odpoveď na obrovskú osamotenosť a núdzu srdca.

Kalkatu nájdeš na celom svete. Potrebuješ na to len oči, aby si videl. Všade sú ľudia, ktorí nie sú milovaní, ktorých nikto nechce, ktorým nikto nepomôže, ktorí sú odstrčení alebo zabudnutí. To je najväčšia chudoba. Až v nebi sa dozvieme, čo sme dlžní chudobným za to, že nám pomohli lepšie milovať Boha.

Chudobní sú skvelí, sú veľkí. Keby ste ich poznali, nemohli by ste ich nemilovať… Len vy a ja spoločne môžeme uhasiť smäd toľkých ľudí po láske!

Utrpenie je Božím darom. Je to tajomstvo, ktoré sa týka iba Ježiša a teba.

Môže sa stať, že sa ti nepodarí zachrániť manželstvo alebo obrátiť hriešnika. Nebuď smutná. Ak si sklamaná, je to znakom pýchy. Svedčí to o tom, že sa ešte stále spoliehaš na svoje sily. Nikdy sa netráp pre ľudské ohľady! Buď pokorná a nikdy sa nebudeš znepokojovať, lebo z pokory vyžaruje Božia veľkosť a sláva.

Najväčším zlom je nedostatok lásky: lásky k blížnym, strašná ľahostajnosť k susedovi, k tým, čo žijú na okraji spoločnosti, k vykorisťovaným, chudobným, starým.

Stále sa pýtam sama seba, prečo musia nevinní trpieť. Celému svetu totiž vyprosujú celý čas milosť. Ich nevinnosť sa páči Bohu a svojím utrpením orodujú za nás.

V posledných rokoch som zistila, že najväčšou ľudskou biedou je pocit opustenosti.

Hlad sa netýka iba chleba. Existuje aj hlad po láske. Nahota sa netýka iba šiat, ale je aj nedostatkom úcty jedného k druhému. Byť bez domova je aj byť odmietaný, nemilovaný.

Buďte verní v malých veciach, lebo v tom je naša sila. Pre Boha nič nie je malé. Musíme pracovať s veľkou láskou a radosťou, bez toho by to bola iba práca otroka prísnemu pánovi.

Bez Ježiša by sme pracovali 2-3 roky, nie celý život bez známky vďačnosti a čakania niečoho dobrého. Bez Ježiša by bol náš život nepochopiteľný. Len on ho robí zrozumiteľným.

Slová, ktoré neprinášajú Kristovo svetlo, len zväčšujú temnotu. Nie je dôležité, čo robíme, ale koľko lásky do toho vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Čo robíte vy, nemôžem robiť ja, čo robím ja, nemôžete vy. Všetci však robíme to, čo nám Boh uložil. Na to zabúdame a strácame svoj čas tým, že hľadíme na iných a chceme robiť niečo iné.

Ako sa môžeme cvičiť v pokore: Čo najmenej o sebe hovoriť. Nezaoberať sa sám sebou. Nechcieť usmerňovať záležitosti iných. Radostne prijímať opačné názory a napomenutia. Nevšímať si chyby iných. Ustúpiť v diskusii, aj keď mám pravdu. Byť láskavý a milý, aj keď ma niekto pobúri. Prijímať nevšímavosť. Vybrať si vždy to, čo je ťažšie. Vyhýbať sa zvláštnostiam.

Ako sa staneš pokorným? Cez pokorenia, čo prichádzajú, prijímaním seba takého, aký si a radosťou zo svojej slabosti. Boh potrebuje našu prázdnotu a poníženosť, nie našu skvelosť.

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *