22. nedeľa cez rok A

Od tej chvíle začal Ježiš svojim učeníkom vyjavovať, že musí ísť do Jeruzalema a mnoho trpieť od starších, veľkňazov a zákonníkov, že ho zabijú, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych. (…)
Potom Ježiš povedal svojim učeníkom: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.
Mt 16,21-27
Bratia, pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú, svätú, Bohu milú obetu, ako svoju duchovnú bohoslužbu. A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé.
Rim 12,1-2

 

Len vtedy, keď vyznáme, že Ježiš je Kristus, Syn živého Boha, staneme sa jeho učeníkmi a dovolíme mu, aby nám on kládol otázky (viď Mt 16,13-20 – evanjelium minulej nedele), môže nám začať vysvetľovať podstatu svojho poslania. A Ježiš hrá otvorenú hru. Kristus, Syn živého Boha, nie je taký, ako by sme si ho predstavovali my. Spása, ktorú prináša, neprichádza cez úspech, uspokojenie, pohodlie, moc a slávu. Syn živého Boha musí mnoho trpieť… Toto je cesta, ktorou musí prejsť Božia láska, aby premohla ľudské zlo. Musí? Všemohúci Boh nič nemusí. Je však láska sama a láska „musí“ ísť všade tam, kam ide milovaná bytosť. Musí teda podstúpiť smrť, do ktorej sa človek (ktorého tak veľmi miluje), svojim hriechom „namočil“.
V Petrovej reakcii sa zrkadlí, ako ďaleko je ľudské zmýšľanie od zmýšľania Božieho. Peter má síce rád Ježiša, ale na svoj spôsob – trochu obmedzene. Považuje za dobré to, čo sa jemu pozdáva, nie to, čo je skutočným dobrom. Pokušeniu vziať si nabok svojho Pána a dohovárať mu, aby uskutočňoval naše predstavy, však nepodlieha iba Peter. Nestáva sa aj nám, že síce chceme ísť za Kristom, ale „nech nám je milostivý Boh“, keď náhodou treba vziať na seba kríž? Ježiš učí Petra milovať ináč. Učí ho mať zmysel pre Božie veci, nie pre ľudské. Učí ho skutočnému dobru, nie tomu, čo sa ako dobro iba tvári. A skutočné dobro môže niekedy zabolieť: „Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi…“ Avšak len Ježišovo evanjelium obnovuje naše zmýšľanie, aby sme vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé (viď Rim 12,1-2). Ježiš totiž neposiela Petra preč. Výraz, ktorý prekladáme „choď mi z cesty“ v origináli znamená: „Choď za mňa/choď za mnou!“ Teda: „Nasleduj mňa, kráčaj v mojich šľapajach. Len v mojich stopách sa naučíš, čo ti naozaj osoží. Len v mojich stopách sa naučíš prinášať ako svätú a Bohu milú obetu svoj vlastný život, seba samého“ (viď Rim 12,1-2).

 

 

© E-nedeľa
BUONA DOMENICA!
Andrea, sr. Carolina, sr. Silvia, sr. Anna
FSP

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *