Tichá pošta

Tvoje oči sú ako holubice
a Tvoja hlava ako púpava.
Vetrovka ako kôra z borovice
a Tvoja ruka pevná, žeravá.

Kde si sa tu vzal?
A kam Ťa nohy nesú?
Na koho myslíš, keď si sám?
Prečo sa smeješ, keď ma stretneš?
Prečo sa ja tak
usmievam?
Na koho myslím, keď som sama?
Potajomky,
len pred Pánom.
Jemu to dýchnem do uška
On počuje aj bez slov
Vie, čo bude.
On Ti to možno
pošušká…

Naďa Mitanová

One thought on “Tichá pošta

Napísať odpoveď pre rachel Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *