LÁSKA NEUMIERA

Boli si blízki, mali sa radi.
Nepremohli ich žiadne pády.
Opora bola silná ich mena,
nenaštrbila ju ani ťažká zmena.

Každý deň kráčali spolu.
S radosťou, láskou hrali
svoju manželskú rolu.
Keď prišli bolesti, smútok a sklamania,
verili Bohu, aj keď ich porania.

Trpezlivo čakali.
Veď On má svoje plány.
Nikdy ich neopustí,
v zúfalstve zacelí všetky rany.

Kvitnúci život priniesol plody,
v jeseni hojnosť – bohatstvo úrody.
Vyrástli plody ich lásky,
z kláskov stali sa klasy.

Čas spravodlivo kráčal dopredu.
Meral im radosť, nádej i prehru.
I prišiel deň, keď tíško dohorel jej plameň
a zostal z nich už iba jeden.

Odísť navždy, raz bude musieť každý.
Láska však neumiera,
mení sa len jej sféra.
Aj keď ju bolesť raní
ostáva stále s nami.

Vzácne sú chvíle s tými,
ktorých máme radi.
Vzácny je čas,
pre nich nám darovaný.

Čo bolo už nevráti sa späť.
Život je jedinečný,
stále ide vpred.

Dáva nám šancu milovať
a byť milovaným,
odpúšťať, byť milosrdným.
Dáva nám šancu k svätosti dospieť.

G.G.

One thought on “LÁSKA NEUMIERA

  • 3. augusta 2016 at 6:13
    Permalink

    Nádherné a tak pravdivé.

    Reply

Napísať odpoveď pre Adriana Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *