NESÚĎME !

Spútané krídla dobroty
ponárajúce sa do víru rozbitého sveta.
V kŕdloch slabosti hrdo ponúka životu
svoj rozsudok studená ľudská veta.

Odsúdiť človeka
poznačiť jeho dušu.
Zaradiť, označiť, roztriediť,
dať punc podľa vlastného vkusu.

Zaviati nánosmi ľudskej biedy,
na prahu života zaspali sme dobu.
Zanikla sila ľudskosti,
bo stratili sme cit rozlíšiť zlobu.

Hmatajúc k ceste múdrosti,
zabudli sme na teplo Božej lásky
a ľahostajnosťou idúcou vpred
míľovými krokmi,
zaostali sme za nádejou prežitými rokmi.

Odsúdiť človeka,
aj keď pravda môže byť iná.
A to, čo zlé ponúka sa,
nie je jeho vina.

Duša od bolesti stene – kríva.
Do srdca úzkosť i beznádej sa vrýva.
Darmo sa púšťaš vpred,
cítiš len bolesť a jed.

Chceš utiahnuť sa a veriť,
že všetko sa ešte zmení.
No nádej je hlboko zakopaná v zemi.
Pochovaná, zdráha sa vstať.

Odsúdiť človeka,
aké ľahké je to.
Možno už nebude času
na obranu – veto.

Spravodlivosť zbavená je práva,
jej obhajoba ruší sa.
Zanikla i vrava,
čo lásku našepkáva.

Rany sú zo dňa na deň väčšie
a zlo stále za tebou sa vlečie.
Škripot kolies dejín času
zaniká volaním Božieho hlasu.

Byť sudcom iných ľahké zdá sa.
Len v Božej moci to je,
len On je náš život,
večnosť i naša spása.

Ťažký je život,
ktorý vkráda sa k nám.
Dáva nám pocítiť,
že najvyššia hodnota
je Láska Boh, Boh Láska Sám.

Do ticha vkráda sa Jeho nádej, čas.
Ponúka lásku, radosť, pokoj, jas.
On zmyje všetky bolesti a rany,
ak Mu ich dáš,
stanú sa pre nás požehnaním.

On života dotkne sa z každej strany.
Ak Mu dáš šancu,
opäť vybuduje spálené mosty,
otvorí zamknuté brány.

Každý deň zvážiť,
čo vypovieme.
Neubližovať, strážiť
a nevynášať na druhých ortiele.

Možno iba náhoda chcela,
aby sa opäť skúsila tvoja viera.
Nevieme, ktorý deň bude náš posledný,
či zajtra sa ešte v srdci rozvidní.
Preto NESÚĎME !!!

G.G.

 

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *