Stromček – neba darček

Stromček – to je darček.
Zrodí sa bratček,
Ježiš, Boh a chlapček.
Zeleň – ten deň
svätej nádeje
po zemi sa rozleje.
Tôňa – je vôňa
čnosti a sviatostí,
oni vedú k radosti.
Večera – to je nádhera,
ona život zachová
a privedie do neba.

2 thoughts on “Stromček – neba darček

  • 4. decembra 2013 at 20:23
    Permalink

    ehmmm jasne ja som to nepisala viem rymovat

    Kde rastú stromy, kde padá dážď
    ľudia v duši nosia ten svoj čierny plášť
    v očiach smútok na perách žiaľ
    vietor slzu z oka zvial.
    vidite este mam jednu v hlave … pockajte piste ja vam odpoviem chcete basen povedzte slova ja len poviem sum a fuk a basnicka je uz na svete mam plnu hlavu basniciek …
    Smútok

    Kde rastú stromy, kde padá dážď
    ľudia v duši nosia ten svoj čierny plášť
    v očiach smútok na perách žiaľ
    vietor slzu z oka zvial.

    Sady pusté, srdcia prázdne
    v kostoloch však počuť kázne
    víno je krvou, chleba telom
    čo je vlastne naším cieľom?

    Láska – nenávisť, pravda, či lož
    svoje zbrane k nohám zlož
    vinu nosí každý v srdci
    kňazi a či bezbožníci.

    Nie je človeka takého
    kto zatratí seba samého
    v rieke utop ten svoj hnev
    nech ozve sa jasný duše spev.
    Skús…

    Skús kričať po tichu
    skús žiť bez dychu
    skús sa dotknúť hviezd
    skús zabudnúť na lásky ciest.

    Skús cítiť bez srdca
    skús oklamať pokrytca
    skús nájsť čiernu v bielom snehu
    skús zatajiť skrytú nehu.

    Skús milovať bez lásky
    skús žiť bez nadsázky
    skús raz zostať láske verný
    skús nezničiť zväzok pevný.

    Skús zaceliť rany času
    skús zožať lásky klasu
    skús nájsť v sebe zmilovanie
    hriešnikovi dať odpustenie.
    Prekliatie

    Úzkosť v srdi,
    na perách slová nevypovedané
    v tmavom kúte prísediaci
    city, myšlienky hanbou prekárané.
    Nenávisť tlie v žilách
    vzdor a snaha k revolte
    odporné, hnusné klamstvá
    volám Jehovah
    na Teba buď prekliate
    ty stvorenie nevinné
    Bohom stvorené…Človek
    Znova

    Nemôžeš súdiť nemáš síl
    odhoďme súmrak tmavých chvíl
    vyjasnime hviezdy na nebi
    rozdúchajme lásky pahreby.

    Kde stratili sa slová, dotyky
    kam podeli sa lásky slabiky
    zabudnime na rany bolestné
    vykročme vpred a radostne.

    Nech opäť kvitne ruža voňavá
    nech naberie spád rieka belavá
    nech koleso lásky môžme roztočiť
    a spoločne na dúhu lásky vykročiť.
    Sklamaná

    Z mesta kde leží Pavlova mohyla
    pochádza dievča, ktoré v láske sa ranila
    naslúchaj teraz príbehu jej
    smutnej mojej premilej.

    Bola si krásna, nežná, spanilá
    zakrátko láskou opilá
    ja zbadal ťa v kolobehu času
    šiel za láskou hlasu.

    Trvalo krátko, kratúčko
    boli sme si blízko, blizúčko
    aj svet sa točil okolo nás
    žili sme život plný krás.

    Mňa však v duši oheň pálil
    sám sebe som si hanil
    inej som myšlienky venoval
    inú ženu som ja miloval.

    Odišla noc prišiel deň
    ja uvedomil si, čo všetko smiem
    bola si bábkou v rukách mojich
    plakala si do dlaní svojich.

    Ty čakala si lásky ozvenu
    ja dával ti len chabú odmenu
    za lásku, túžby po citu
    len rána bez slnka úsvitu.

    Mala si so mnou pevnú vôľu
    ja dával ti len rany srdca bôľu
    zažila si si so mnou smútku
    a vtom tvojom duše kútku.

    Verila si láske mojej
    klamal som ti klamal inej,
    že jediná si v mojom srdci
    hriešnikovi niet pomoci.

    Nechal som ťa v chvíľach stonu
    nečuť viacej lásky tónu
    samú, krehkú bez pomoci
    zažni svetlo tmavej noci.

    Výčitky mi blúdia hlavou
    zo sna kričím nocou tmavou
    moje odpusť vietor nesie
    nech ti modré z neba znesie.

    Zaslúžiš si lásky nití
    v celom tvojom ďalšom žití
    odpustenie prosím daj mi
    vykroč nohou nahej panny.
    Potok

    Tiekol čistý potok mladý
    rokmi silu naberal
    pri cestách mu mesiac bledý
    na dno lásky nazeral.
    Padal sneh a padal dážď
    potok farby menil jas
    niesol listy osudu
    nahý, chladný bez studu.
    Potok v rieku zmenil sa
    jed však s vodou spojil sa
    už nie je čistý priezračný
    pre tento svet však senzačný.
    Tečie rieka do neba
    za mňa a či za teba
    nesie sebou život náš,
    čo nám pán Boh zaňho dáš?
    Rieka ústi v more slávy
    zatvára však srdcia brány
    obzor v diaľke nevídať
    na svete len prebývať.
    Skús sa napiť vody slanej
    neuhasíš ňou svoj smäd
    piť z potoka vody kalnej
    lepšie by bolo pre tento svet.
    Epilog

    Ruka stisne svetlo nehy
    objímeš ňou celé brehy
    prijímaš svetlo, jagot hviezd
    ako rosu z ranných ciest.

    Prikrývka biela ako sneh
    zakryla život márnych nieh
    život ženiem do záhuby
    smrť máme za zásluhy.

    Ruka klesá chladná nadol
    smutný dážď na lúky sadol
    svet sa jasný so mnou lúči
    v poslednom slnečnom lúči.

    Dym sa dvíha z temných jám
    a v nich ležím na dne sám
    počuť chmúrne slová chvál
    tóny tmavých katedrál.

    Už len buchot mokrej hliny
    človek vníma svoje viny
    niet už cesty, návratu
    ani cesty k životu.
    Otázka

    Čierna tma prikryla lásku
    studený závoj noci dostala
    márne v snoch si kričala
    odpovedz mi na otázku!

    Máš na tvári malú vrásku,
    keď slnko na obzor vyšlo
    nad snom definitívne svitlo
    stále nevieš odpoveď na otázku.

    Noc s dňom si miesto mení
    v hlave ti tisíc otázok zvoní
    život nie je farba na obrázku
    aká je odpoveď na otázku…

    Stále ma miluješ?
    21.storočie

    Nedokonalosť tohto sveta mučí
    nič nové vás nenaučí.
    Oči hľadia, nevidia nič
    srdce káže krásu, či gýč.
    Pretvárka je naším krédom
    ústa mazať cudzím medom.
    Nevídať ľudí pri pomoci
    báť sa chodiť po ulici.
    Mať strach so seba samého
    nehájiť záujmy druhého.
    Byť otrokom spoločnosti
    každému byť proti srsti.
    Brať do úst cudzie slová
    opakovať to stále znova,
    aký je tento svet úžasný
    neslaný ani nemastný.
    Každému sa v ňom dobre žije
    znovu mi klamstvo do očí bije.
    Kde je pomoc bez peňazí?
    Na chrbte ma z toho mrazí.
    Ľudí je tisícok okolo
    na chvíľu sa mi zazdalo,
    že stojím v dave sám
    podlieham panike a hrám,
    že raz budem ako vy
    žiť v kľude a bez obavy.
    Niekto to za nás, neboj zmení
    to hovoríte vy, ale tak to neni.
    Ja zmením vodu na víno
    a život premením na kino,
    to bude zrkadlo vašej duše,
    to bude voda vašej súše.
    Uvidíte sa v jasnom svetle
    bez pozlátka prvýkrát
    tomu verte na stokrát…
    Krajina ľadu

    Krajina ľadu bez života
    krehká a nádherná, zdorovitá
    všetko je zo skla, srdcia tiež
    tu veru lásky nenájdeš.
    Krajina ľadu večného ticha
    všade ju cítiť ako dýcha
    je tu pokoj ako v nebi
    keby sme tam boli keby,
    nebo má byť trochu iné
    cítiť tu chlad a nič iné.
    Krajina ľadu ma volá k sebe
    na zem ma to ťahá k tebe
    ešte neprišiel ten správny čas
    rozlúčim sa prídem zas.
    SEN

    Noc a samota s večerom sa spája
    myšlienky moje sen mi ich krája.
    Oči zavieram do tmy sa ponáram
    srdce aj dušu pred tebou zatváram.

    Slzy sa tlačia do zavretých očí
    krv v žilách tuhne život sa končí.
    Prestáva vchádzať hlasný zvuk do uší
    prečo život so snom končí nikto netuší.

    Tvoja vôňa sa stráca ako na oblohe dym
    duša telo opúšťa bude to tým,
    že nebol to sen, život skončil tak,
    že odletela duša ako na zimu vták.

    vidite viem rymovat ked napisem dajuku hovadinu ignorujte to lebo opavane viem rymovat …

    Reply
  • 4. decembra 2013 at 20:16
    Permalink

    stromcek je ten zeleny pod nim su vraj darceky nebud zly inac budes mat … takze to je basnicka hotova je za rychla
    alebo este tu z vas kazdy pozna strc prst skrk skrs

    Reply

Napísať odpoveď pre lucia Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *