Keby som mal ešte čas

Keby mi Boh daroval ešte odrobinku života, využil by som ten čas najlepšie ako len dokážem.

Pravdepodobne by som nepovedal všetko, nad čím premýšľam, ale určite by som si premyslel všetko, čo poviem. Hodnotil by som veci nie podľa ceny, ale podľa významu. Spal by som málo a viac sníval, pretože viem, že každú minútu so zatvorenými očami strácame šesťdesiat sekúnd svetla. Vstával by som, keď iní idú spať, kráčal by som ďalej, keď sa iní zastavujú, pokračoval by som tam, kde to druhí vzdávajú.

 

Keby mi Boh ešte daroval odrobinku života, jednoducho by som sa obliekol a kráčal k slnku a objavoval by som nielen svoje telo, ale aj svoju dušu. Presviedčal by som ľudí, ako veľmi sa mýlia, ak si myslia, že je nevhodné zamilovať sa, keď je už človek starý. Nevedia totiž, že starnú práve preto, lebo utekajú pred láskou.

 

Dieťaťu by som pripravil krídla, ale dal by som mu ich, až keď sa naučí lietať. Rodičom by som pripomenul, že honba za úspechom a peniaze nenaplnia ich život. Ľuďom vo vyššom veku by som pripomenul, že smrť neprichádza so starobou, ale so zabudnutím a opustenosťou.

 

Toľko vecí som sa naučil…Naučil som sa, že všetci chcú žiť na vrchole hory, avšak zabúdajú, že naozajstné šťastie sa skrýva v spôsobe, akým naň vystupujeme. Naučil som sa, že keď novorodenec po prvý raz chytí rúčkou prst svojho otca, drží ho už navždy. Naučil som sa, že lepšie je dávať ako brať. Naučil som sa, že človek sa môže pozerať na druhého zhora iba vtedy, keď mu chce pomôcť vstať…

 

Keby som vedel, že ťa dnes posledný raz uvidím spať, silno by som ťa objal a povedal by som: „Mám ťa rád!“ A nepredpokladal by som hlúpo, že to predsa dávno vieš. Vždy je nejaké ráno a život nám vždy dáva možnosť urobiť niečo dobré. Ale pokiaľ sa mýlim a dnešok je všetkým, čo mi ostáva, chcel by som Ti povedať ako veľmi mi na Tebe záleží.

 

Ráno nie je zaručené nikomu, ani mladému ani starému. Možno, že dnes sa posledný raz pozeráš na tých, ktorých miluješ. Preto sa nezdržuj a urob dnes to, čo môžeš. Lebo ak sa ukáže, že sa nedočkáš rána, budeš ľutovať deň, v ktorom si nemal čas na jeden úsmev, či na jeden bozk. Budeš ľutovať, že si bol príliš zaujatý iným a nemyslel si na to, čo práve potrebujú. Neodkladaj to!

Buď vždy nablízku tým, ktorých miluješ. Buď na nich láskavý a nájdi si čas, aby si im taktiež povedal: „Je mi ťažko. Pomôž mi. Prepáč. Prosím. Ďakujem…“ a všetky tie láskavé slová, ktoré poznáš a predsa tak málo používaš. Nikto si ťa nebude pamätať pre Tvoje utajené myšlienky a nikomu nepomôžeš svojou láskou, ak ju nedokážeš a neprejavíš. Dokáž svojim priateľom a blízkym ako veľmi ich potrebuješ a miluješ.

 

Tieto slová adresuj komu len chceš. Pokiaľ to neurobíš dnes, tvoje ráno a nový deň budú také isté ako tie včerajšie.

 

Krásny deň

 

Nie je isté či tento nádherný a múdry text je od spisovateľa Gabriel García Marquéza; ale určite je napísaný v  milosti Božej. Ďakujem tomu, kto mi ho poslal.

krasna krajina

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *