Svätý ruženec radostný – Advent

Úvod: Bratia a sestry apoštol Pavol majúc na pamäti Ježišov misijný príkaz nám v liste Rimanom píše o dôležitosti ohlasovania Evanjelia všetkým národom. Musíme si však uvedomiť, že Kristus sa nedá ohlasovať, pokiaľ ho neprijmeme do svojho vlastného srdca. Preto obetujme tento radostný svätý ruženec za ……………………., aby sme dokázali v tomto nastávajúcom adventnom čase pripraviť Bohu cestu do nášho srdca a ním naplnený ho aj svojím životom dokázali ohlasovať.

1. „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“

Mária otvorila Bohu svoje srdce na ktoré klopal a dovolila, aby v ňom pôsobil.

Brat, sestra. Spýtajme sa sami seba: „Dokážem aj ja otvoriť bránu svojho srdca Bohu, ktorý na ňu vytrvalo klope?“

2. „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone.“

Mária je tá, ktorá si uvedomovala dôležitosť úprimného a hlbokého vzťahu k Bohu a k blížnemu.

Snažím sa aj ja budovať takýto osobný vzťah?

3. Jozef a Mária prišli do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem. Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasiel.

Každý malý novonarodený človiečik postupne rastie a vyvíja sa. Tak ako Máriu, aj nás každé osobné stretnutie s Kristom mení. Rastieme a stávame sa podobný Kristovi.

Brat, sestra. Som ten, alebo tá o kom môže druhý povedať, že vidia vo mne Krista?

4. Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, Jozef a Mária priniesli Ježiša do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“ a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky.

Všetci mi dáte za pravdu, že tak ako Mária, aj ostatné matky ktoré sa s láskou starajú o svoje deti musia priniesť v živote nie malú obetu. Podobne je to aj v duchovnom živote. Nie každé skutky, modlitby sú pre nás ľahké.

Dokážem ako Mária prekonať svoj tieň a vykonávať s láskou dobré skutky, modlitby i predsavzatia, aj keď je to pre mňa veľmi ťažké?

5. Ježiš ako dvanásťročný navštívil s rodičmi Jeruzalem. V chráme udivil všetkých učiteľov svojimi otázkami, ale aj odpoveďami. Márii a Jozefovi, ktorí ho s bolesťou v srdci hľadali povedal: „Nevedeli ste, že mám byť tam kde ide o môjho Otca?“

Brat, sestra! Čo máme z toho, keď si svoju vieru nechávame pre seba? Uveriť v Krista predsa znamená zobrať na seba aj zodpovednosť svedčiť o Kristovi. Veď ako uveria v toho, o ktorom nikto nesvedčil? Preto je dôležité nielen veriť, ale aj ohlasovať Krista svojimi ústami a životom.

Pamätáme na to, že keď druhí neuvidia a nebudú počuť svedectvá viery, nespoznajú Pána?

Modlime sa na úmysel svätého otca.

Otče náš…, Zdravas Mária…, Sláva Otcu…

Bože, správca a pastier všetkých veriacich,
milostivo zhliadni
na svojho služobníka, nášho pápeža M.,
ktorého si ustanovil za pastiera svojej Cirkvi;
daj, aby slovom i príkladom napomáhal
spásu tvojho ľudu,
a priveď ho spolu s jemu zverenými ovečkami
do večného života.
Skrze Krista, nášho Pána.

R. Amen.

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *