UZOBRANÁ MYSEĽ, MLČANIE – Bolestný ruženec
1. desiatok
Posilňujúca samota
Ježiša Krista čaká toľko telesných aj duševných útrap, že ich prorok nazval morom. Ježiš vo svojej tiesni hľadá samotu v Getsemanskej záhrade. Chce byť sám so svojim Otcom, aby načerpal silu pre svoje utrpenie.
Kristova samota nás učí, ako si máme počínať v ťažkostiach a krížoch. Ísť do tichej samoty, do samoty, ktorá je svätá. Samotu prirodzene hľadá i zviera – tá však nie je hodná a dôstojná kresťana. Ani samota, ktorú vyhľadáva nezdravý melancholizmus – tá zas oslabuje a ničí.
Kresťan v ťažkostiach a žiali hľadá Kristovu samotu. Tú, ktorá umožňuje s väčšou dôverou zložiť hlavu na Božie Otcovské Srdce.
2. desiatok
Umenie, ako zachovať rovnováhu
Ježiš je priviazaný o stĺp a bičovaný. Rany biča sa sypú jedna za druhou a každá ďalšia je hroznejšia ako predošlá, pretože bije čoraz viac rozdrásané telo. Vykupiteľ prijíma každú túto ranu bez náreku, ticho a pokorne.
Človek skutočne sústredený na Boha, nestráca v neho dôveru ani v ťažkostiach a nepríjemnostiach života, ktoré mu spôsobujú blížni. Myšlienky na Boha ho robia silným a trpezlivým.
Keď strácam pokoj a rovnováhu v utrpení, keď sa neviem od rán zlých ľudí povzniesť k Bohu, tak je to známkou toho, že sa mi ešte nestala zvykom častá myšlienka na Boha.
3. desiatok
Dva protiklady
Okolo Krista tŕním korunovaného stojí čata vojakov. Sú sústredený na Ježiša, smejú sa jeho mukám, plní krutosti a zloby.
Týmto otupeným pohanom je cudzia myšlienka na Boha, preto tak vyvádzajú, hnaní vášňou a neskrotnou zlobou. Kristus sedí ticho na potupnom tróne. Napriek tomu všetkému myslí na nebeského Otca, na jeho česť, ktorej je hoden a nedostáva ju a na ľudí, ktorí ho nepoznajú a nectia si ho. Táto bolesť je pre Ježišovo Srdce väčšia ako jeho telesné muky, a preto všetky svoje bolesti sústreďuje na oslavu Boha.
Často sa opakujú tieto dva obrazy: svet tančiaci, hýriaci, spôsobujúci druhým bolesť a duše tiché v utrpení, prácou posilňované a vedené Ježišovou myšlienkou na Božiu oslavu. A takúto dušu chcem mať aj ja.
4. desiatok
Duša obrazom Krista
Pomaly sa ulicami Jeruzalema pohybuje sprievod na Golgotu s odsúdeným Ježišom. Ježiš pod krížom ťažko dýcha a kráča s veľkým vypätím síl. Po tvári mu steká krv a pot, takže takmer nevidí na cestu. Zo zástupu odhodlane vystupuje Veronika, strháva si z hlavy šatku a podáva ju Spasiteľovi, aby si utrel svoju skrvavenú, upotenú a zaprášenú tvár. Spasiteľ ju vďačne prijíma a vracia ju Veronike s odtlačkom svojej tváre.
Tou Veronikou si i ty, keď máš do pamäti vtlačenú častú spomienku na umučeného Ježiša.
Preto pros so svätou Cirkvou Pannu Máriu, aby každá jeho rana sa zaryla i do tvojej duše.
5. desiatok
Falošná zbožnosť
Ježišovi na kríži po kvapkách steká krv a plní bolestí skonáva. Jeho nepriatelia pod krížom sú hrdí a ešte strpčujú jeho posledné chvíle tým, že sú hluční a vystatujú sa. Tí, ktorí sa vystatujú pod krížom, majú ústa plné zlých slov, nadávok a nepravdivých pokrikov a pritom hovoria, že sú ctiteľmi pravého Boha a horlitelia jeho zákona.
Kristus je opakom týchto ľudí a neodpovedá im, ale hovorí o nich s Bohom: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia. “ (Lk 23,34)
Týmto nám dáva Kalvária dve poučenia, ktoré sú predmetom rozjímania:
1. Snaž sa, aby si nepatril medzi tých, ktorí si myslia o sebe, že sú zbožní a blízki Bohu, ale nie je v nich zbožnosť, pretože jazykom ubližujú svojim blížnym. A ich úsudky sú rýchle, nepravdivé a neláskavé.
2. Ďalej si zas uvedom, že na Kristovi vidíš, ako pamätá na Boha, keď ho urážajú a preto aj my sa nemáme za zlé odplácať zlým, ale modlitbou.
S láskavým dovolením Inštitútu Nepoškvrneného Srdca Panny Márie
www.maria.sk