Bolestný ruženec III.

1. Ochota ducha a slabosť tela

Duch je ochotný, ale telo nevládne. V najtrpkejšej chvíli ospravedlňovať ľahostajnosť najvernejších, hľadať, či na tej zrade je dajaké miestečko, na ktorom by sa mohlo zachytiť milosrdenstvo, to môže len Boh.
Teda nie duch, ale slabosť tela zradila. Ale aj pri tomto rozpore medzi ochotou ducha a slabosťou tela mám vybudovať svoju svätosť. Dobre, že Pán pri posudzovaní mojej viny počíta so slabosťou tela. Ale tak isto počíta aj s ochotou ducha. A to veľké slovo milosrdenstva nemieni zakryť skutočnú slabosť tela iba domnelou ochotou ducha.
Šimon spíš? Pozri, zradca Judáš nespí, ale obozretne vedie bandu žoldnierov a chystá znesväcujúci bozk. Prečo musí byť zrada bdelejšia ako láska?

2. Výčitka zbičovaného Ježiša

Dal ho zbičovať. Tie tri slová jemne zakrývajú zohavenie, ktoré zanechalo na zovňajšku zbičovanie. Predpoveď Izaiáša a Turínske plátno sú výrečnejšie. Ježiš Kristus obetuje svoj vonkajší vzhľad. Ostáva len vznešený majestát utrpenia.
Zbičovaním znetvorená Ježišova podoba je trpkou výčitkou ľudskej márnivosti. Počítame s tým, čo ľudia vidia na prvý pohľad, počítame menej s tým, čo vidí Boh a naše svedomie. Dávame si väčšmi záležať na obale, ako na obsahu. Kozmetika vytláča etiku. Aký klam! Krása človeka je predsa hlbšia a trvanlivejšia, menej zraniteľná ako krása tváre a odevu. Nič nepomáha obielenie. Hrob ostáva hrobom plným hniloby.
Netreba znetvorovať svoj zovňajšok, treba len okrášliť svoje vnútro, aby neprotirečilo zovňajšku. Na svoju krásu sa treba viac pýtať svojho svedomia, ako zrkadla.

3. Kristova tvár

Hádaj, Kriste, kto ťa uderil! Pohanská surovosť a hlúposť v žoldnierskej uniforme vymyslela túto barbarskú hru zaviazať oči, biť po tvári a pýtať sa: Hádaj, kto to bol.
Nehádal. Vedel a videl aj so zaviazanými očami a iste už tu sa modlil: „Odpusť im, lebo nevedia, čo robia. “ Kristove oči vidia. Kto by mal odvahu zaviazať tie oči a udrieť? Kristove oči vidia a predsa ho občas udrieme po tvári. Áno, pomenujme to tak. Hriech je úder do Kristovej tváre. Na to treba väčšiu odvahu a väčšiu zaslepenosť, ako mali žoldnieri. Aká vie byť ľudská slabosť surová!
Pane Ježišu Kriste, daj aby som si lepšie všímal tie tvoje vidiace smutné oči. A keď ťa toľkí bijú, aby som počul tichú výčitku: Aj ty, môj syn?

4. Kristus s krížom vedľa nás

Prinútili Šimona Cyrénskeho. Tisícročia žil vyvolený národ v očakávaní Mesiáša. A keď prišiel a chcel ich spasiť cestou bolesti, opustili ho. Bolo treba donútiť neznámeho, aby mu pomohol. A z toho donútenia sa zrodila viera, spása. Šimon nevedel, komu to má pomôcť. Ja viem a predsa nemám dosť odvahy ponúknuť Kristovi svoje plecia. Ako by bolo treba človeka takmer prinútiť k vlastnej spáse. Takí sme neochotní k dobrému skutku. A keď už nás dajaké okolnosti prinútia robiť niečo dobrého, robíme to neradi, bez zásluhy, robíme len fyzický skutok, na ktorom srdce odoprelo účasť. Nie je to škoda?
Kristus kráča okolo s krížom v toľkých bratoch. Nepomôžeš mu? Čakáš, aby ťa prinútili? A keď ťa už prinútia, nezabudni k skutku pridať aj srdce. Pochop a uver a uvidíš, že to vlastne Kristus pomáha tebe.

5. Mysli na iných

Ak mňa hľadáte, nechajte týchto odísť. Veľrade šlo o Pána Ježiša, nie o apoštolov. Stačí sa zmocniť pastiera. Stádo sa rozpŕchne. Zo stáda nemá strach ani peklo.
A ovce sa rozpŕchli. „Ak mňa hľadáte, nechajte týchto odísť. “ Je to skoro ako uľahčenie zrady. Toto veľkodušné gesto, stojace medzi nenávisťou a zradou, toto poučenie pohrúžené do temnej noci, nedovolilo ustrašeným apoštolom utiecť ďaleko. Vrátili sa. Ako sa to líši od navyknutých ľudských spôsobov! Človek v nebezpečenstve obyčajne myslí na seba a na druhých zabúda. Kresťanovi ponúka Pán Ježiš iný zákon. Zabúdaj na seba, mysli na iných.
Ako by asi vyzeral svet, keby sme sa všetci riadili týmto zákonom! Znie to trocha ináč ako zákon o boji a víťazstve silnejšieho, ukradnutý z neslobodnej ríše prírody, aby si mal ľudský egoizmus kde umyť ruky.
Aspoň trocha menej myslieť na seba a viac na druhých. Inak túto Ježišovu veľkodušnosť pohltí noc nášho zabudnutia.

S láskavým dovolením Inštitútu Nepoškvrneného Srdca Panny Márie
www.maria.sk

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *