Krížová cesta „Svoj pokoj“

Úvodná modlitba

Pane Ježišu, Ty si povedal: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, ale ja vám nedávam, ako vám svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje.“ (Jn 14,27) Daj nám poznať, že i na krížovej ceste, o ktorej budeme teraz rozjímať, Ty zostávaš Pánom, kniežaťom pokoja, a že svojím pokojom môžeš naplniť i naše srdce, keď na nás prichádzajú skúšky.

I. Pán Ježiš je odsúdený na smrť

Ježiš bol poslaný vykúpiť svet obetovaním vlastného života. Pilát je súčasťou tohto plánu, jeho rozsudok nie je víťazstvom diabla, ale služba ľudstvu. Nevedomky pomáha Kristovmu víťazstvu.
Dokážeme prijať ťažké chvíle vo svojom živote ako súčasť víťazstva Božieho kráľovstva v nás? Ako niečo, s čím má Boh svoj plán?
Odpusť, že sa búrime a nemáme v srdci pokoj.

II. Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia

Prijíma kríž, nie z rúk ľudí, ale z rúk Otca. Vidí ďalej! My sa nedokážeme pozerať za udalosti, za skúšky, za utrpenia… Toľkokrát sme reptali, bránili sa a robili všetko pre to, aby sme nemuseli prijať ťažkosti, nešli sme Kristovou cestou. A zatiaľ nám Kristus i v týchto situáciách vraví:„Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ (Jn 20,21)
Neboj sa, že sme tomu nerozumeli.

III. Pán Ježiš padá prvý raz pod krížom

Prežili sme už toľko bohatých chvíľ. Toľkokrát nám bolo jasné, čo od nás Boh chce, toľkokrát sme mu dali súhlas, lenže nás odradil prvý pád. Ako nám vadia naše prehry! Ako strácame chuť začínať znovu! Ježiš nám ukazuje, že je to ľudské klesnúť a nevydržať.
Odovzdávame Ti všetky naše prehry, Pane, zahrň ich do svojho pádu, vykúp nás z malomyseľnosti a daj nám svoj pokoj i vo chvíli, keď prehrávame. Pomôž, nech dokážeme prosiť o odpustenie, byť si istí Tvojou láskou a znovu pokojne pokračovať v ceste.

IV. Pán Ježiš sa stretá so svojou Matkou

Na nič nie sme sami, máme Tvoju matku. Tentoraz to nemala ľahké. Vie, čo je bolesť, cit, čo je slabosť, videla pády svojho Syna i jeho bezmocnosť. Má teda pochopenie aj pre nás.
Odpusť, že sme si sťažovali na opustenosť, že sme hľadali oporu u ľudí a nie u Matky a Otca.

V. Šimon Cyrenejský pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž

Niekedy čakáme na pomoc od konkrétneho človeka. Kristus mal svojich apoštolov. Tri roky s nimi chodil, zjavoval im najvnútornejší život, dal im moc uzdravovať a vyháňať zlých duchov – a oni ho nakoniec nechajú samého. Ale Otec mal v pláne niekoho iného – Šimona.
Môžeme sa spoľahnúť, že i nám včas pošle niekoho, kto nám pomôže, a nemusíme sa teda vopred znervózňovať. Odpusť, že stále plánujeme sami, nauč nás veriť, že Ty do dokážeš lepšie.

VI. Veronika podáva Pánu Ježišovi šatku

Nejde len o to, aby sme verili, že nám pomôžeš v našich situáciách a vo svetových krízach a že už teraz poznáš riešenie neriešiteľných problémov, ale ide o to, aby sme verili, že nám povieš, čo máme konať. Robíme si starosti, ale Ty chceš, aby sme mali svoj pokoj.
Veronika dopredu neplánovala, nešla z domu s pripravenou šatkou, aby ju Kristovi podala v tej a v tej ulici, jednoducho jej to napadlo v pravý čas. Kedy je ten pravý čas, to nám povie Duch Svätý. Môžeme sa na to spoľahnúť a môžeme teda mať v sebe pokoj a dôveru.

VII. Pán Ježiš padá druhý raz pod krížom

Je jednoduché mať v srdci pokoj, keď nám všetci pomáhajú, zvládame i náročné veci, horšie je, keď sa nám nič nedarí. Kristov opakovaný pád nás má povzbudiť. Nezáleží tak na počte pádov, ako na túžbe nepadnúť. Boh niekedy potrebuje aj našu prehru, aby nás udržal v pokore.
Ďakujeme za všetku svoju nedostatočnosť, za všetky svoje chyby, pretože nás privádzajú do Božej náruče, do jeho milosrdenstva. Ďakujeme – potom nás nebude slabosť poburovať, ale zachováme si v srdci pokoj.

VIII. Pán Ježiš napomína plačúce ženy

Spôsob, akým žijeme, nie je naša súkromná záležitosť, pokiaľ máme poslanie šíriť radostnú zvesť o Božom kráľovstve. Potom všetko, čo robíme, i najbežnejšie práce denného všedného života, i choroba a utrpenie sú súčasťou apoštolátu.
Ježiša sledoval dav. Ženy reagovali súcitom. Videli osobnosť! Aj v nás okolie vidí vždy osobnosť? Vidí na nás Kristov pokoj a radosť? Sme nositeľmi pokoja? Vždy? – Pane Ježišu, odpusť!

IX. Pán Ježiš padá tretí raz pod krížom

Odpusť i našu neschopnosť udržať si pokoj, odpusť našu malú dôveru, naše opakované pády do strachu. Báť sa choroby a smrti, to sa dá ešte pochopiť, ale my sa bojíme toľkých hlúpostí: čo povedia ľudia, čo by si mysleli, čo by si mohli myslieť. Bojíme sa povinností i toho, že po nás nič nechceš, bojíme sa samoty i toho, že od nás ľudia budú chcieť priveľa, keď im podáme pomocnú ruku. Bojíme sa i Teba, že budeš od nás chcieť veľa, keď sa Ti dáme k dispozícii. A keď sa Ti nedáme, bojíme sa, že sme niečo premárnili, že sme inde, ako nás chceš mať. Denne nás napadá strach a znova a znova strácame svoj pokoj. Odpusť nám to a nauč nás vždy znova a znova o pokoj bojovať a vyprosovať si ho.

X. Pánu Ježišovi zvliekajú šaty

Keby sme sa dokázali úplne vložiť do Božích rúk, nič by nás nemohlo obrať o pokoj. Ale keďže si stále niečo nechávame, zostáva v nás strach, že to stratíme. Kristus nám vybojoval slobodu od vlastnenia čohokoľvek vyzlečením sa zo všetkého. On to urobil za nás.
Chceme Ti teraz dať všetko, Pane, svoj život výmenou za radosť zo slobody, z chudoby, z Tvojej lásky, Tvojej blízkosti. Výmenou za Tvoj pokoj.

XI. Pána Ježiša pribíjajú na kríž

Vybral si Kristus svoju smrť, vybral by si niekto takýto spôsob smrti, zomierania v nemohúcnosti, zomierania na obdiv zástupov bezcitných ľudí, ktorí si aj v tejto situácii budú robiť posmech: „zostúp z kríža“? Kto z nás by to chcel prežiť? Aj Kristus sa toho bál. Stratil svoj pokoj? Preto teda vravel noc predtým, chcem „aby vo vás bola moja radosť“ ? (Jn 15,11) Mohol mať radosť v predvečer takého pribíjania na kríž?
Sme s ním spojení. V nás koluje jeho krv, jeho život. Je v nás teda aj možnosť prežívať takéto ťažké chvíle v pokoji, s istotou, že s každým spôsobom našej smrti má Boh krásny plán.
Pre utrpenie Tvojho Syna Ťa prosíme, Bože, Otče náš, aby si nám dal dar sily prijať akýkoľvek spôsob ukončenia pozemského života. Posilni našu vieru, že nám nedáš prežiť nič, čo by sme nezvládli.

XII. Pán Ježiš na kríži zomiera

Bola Kristova smrť triumfom? Bola posledným záverečným akordom? Ako znel ten akord? Chrámová opona sa roztrhla, skaly pukali. To bolo to vonkajšie, ale vo vnútri to neviditeľné bolo silnejšie. Bol to vrchol Ježišovej lásky k nevďačnému ľudstvu, vrchol Ježišovej poslušnosti Otcovej vôli. Dodnes každý kríž v poli i každé prežehnanie nám pripomínajú najväčšiu udalosť v dejinách.
Stali sme sa slobodnými. Zostali sme slobodnými? Radujeme sa z Kristovho víťazstva v nás, z jeho víťazstva vo svete? Dôverujeme sile jeho vykupiteľskej moci aj v súčasnej dobe?
A naša smrť bude tiež súčasťou jeho vykupiteľského plánu. Nebude to len zánik tela, ale i začiatok silnejšej a účinnejšej činnosti. Odpusť, Pane, že na to nemyslíme.

XIII. Pána Ježiša skladajú z kríža

Mať v náručí mŕtve telo a vedieť, že človek žije ďalej, to chce silu viery. Daj nám ju, Pane, keď budú naši blízki mŕtvi, nech sme si istí, že sú v Božom náručí a v náručí Panny Márie.
Nech nás netrápi ich odchod a nepremáha opustenosť, ale nech sa naučíme využívať ich blízkosť pri Bohu, nech u nich hľadáme pomoc príhovoru a prežívame spoločenstvo svätých.
Nech si viac uvedomujeme neviditeľnú, a predsa reálnu existenciu Božieho kráľovstva a existenciu víťaznej cirkvi. Nech z toho čerpáme pokoj.

XIV. Pána Ježiša pochovávajú

Víťazstvo je aj tak na strane Božej. To si neuvedomili vtedajší Kristovi nepriatelia, to nechápu ani súčasní protivníci cirkvi, ale bohužiaľ ani mnohí kresťania a častokrát ani my.
Sme malomyseľní, znepokojujeme sa, bojíme sa. Víťazstvo je vždy na strane Božej. Nech na to nezabúdame a za všetkých okolností veríme v Božiu pomoc, v Božiu lásku a uchováme si v srdci z toho prameniaci pokoj.

Záverečná modlitba

Ďakujeme Ti, Pane Ježišu, že sme mohli prežiť bolestnú cestu, ktorú si na Veľký piatok tak bolestne prežíval Ty sám. Počuli sme toho dosť i pre náš život. Prosím ťa, pomôž nám, aby sme na to nezabudli a aby sme sa podľa toho riadili v živote a s Tebou mohli dôjsť do kráľovstva Tvojho Otca, s ktorým žiješ a kraľuješ naveky vekov. Amen.

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *