Krížová cesta „Plody Ducha Svätého“

Úvod

Pane, chceme Ťa sprevádzať na krížovej ceste a všímať si pri nej ovocie Tvojho Ducha, ktoré si nám získal.
„Z pňa Jesseho vypučí ratolesť a z jeho koreňov výhonok vykvitne. A spočinie na ňom duch Pánov: duch múdrosti a rozumu, duch rady a sily, duch poznania a bohabojnosti; a naplní ho bázeň pred Pánom. “ (Iz 11,1-3)
„Ale ak vás vedie Duch, nie ste pod zákonom. A skutky tela sú zjavné: je to smilstvo, nečistota chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. O tomto vám vopred hovorím, ako som už povedal, že tí, čo robia takéto veci, nedosiahnu Božie kráľovstvo. Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. Proti tomuto zákona niet.
Tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami. Ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme. Nepachtime po márnej sláve, nedráždime sa navzájom, nezáviďme jeden druhému.“ 
(Gal 5,18-25)

I. Zastavenie vernosti

Všetkých si sklamal, Ježišu: Herodesa, Piláta, predstaviteľov svojho národa a nakoniec apoštolov. Všetci čakali iného Mesiáša a jeho pôsobenie si tiež inak predstavovali. Ty si zostal verný poslaniu od svojho Otca a za to si sa dostal k súdu! I pre mňa je niekedy ťažké veriť, že si vo mne prítomný, že si vo mne autorom každej chvíle môjho života. Je pre mňa ťažké veriť, že si prítomný v mojich blížnych, že si môj brat.
Prosím Ťa o vieru v Teba a vernosť Tebe. „Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti.“ (1Jn 1,9)

II. Zastavenie prezieravosti

„Slovo kríža je bláznovstvom pre tých, čo idú do záhuby.“ (1Kor 1,18)
Pane, Ty si na začiatku krížovej cesty a ničíš tu “múdrosť múdrych“ a “rozumnosť rozumných“, aby si nás priviedol k pravému prameňu múdrosti – bázni Božej. Hľadanie Tvojej vôle – to je prezieravosť.
„Lebo tí, čo žijú podľa tela, zmýšľajú telesne, ale tí, čo žijú podľa Ducha, zmýšľajú duchovne.“ (Rim 8,5)

III. Zastavenie pokoja

Verím, že sa dá s pokojom zniesť aj ťažká situácia, pokiaľ nie je komplikovaná. Dokážem ešte pochopiť, Pane, že aj kríž možno niesť, keď to ide bez problémov. Udivuje ma však, že si zostal taký pokojný aj pri páde, a to hneď na začiatku cesty. Mňa by to prinajmenšom rozčúlilo a riadne by som vynadal tomu, kto mi nastavil nohu. Alebo by som sa hneval aspoň sám na seba, že som si nedal väčší pozor, a to si myslím, že som plný Tvojho pokoja.
„A vo vašich srdciach nech vládne Kristov pokoj. Preň ste aj povolaní v jednom tele.“ (Kol 3,15)

IV. Zastavenie tichosti

Ovocím Božieho Ducha je tiež tichosť, veď čo je spojené s večnosťou, nemožno vystihnúť v čase. Tak ako žiariš v temnote nevedomosti svetlom viery, tak vedieš s Máriou rozhovor v tichosti. Nerozprávate, ste len plne prítomní. Často sa stretávame s utrpením druhých a nemôžeme k tomu nič povedať – ani nemáme! Naša úloha je byť prítomný. Ľudským hnevom Božiu spravodlivosť nepresadíš.
„Preto odložte všetku nečistotu a akúkoľvek zlobu a v tichosti prijmite zasiate slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše.“ (Jak 1,21)

V. Zastavenie trpezlivosti

Pane, vyzerá to, akoby Šimon musel mať trpezlivosť s Tebou. Vojaci ho síce prinútili, aby Ti pomohol, ale on kvôli tomu musel zmeniť svoj plán a snáď i smer svojej cesty. Stratil aj dobrú povesť – on “dobrý človek“, má pomáhať nejakému “zločincovi“. Je to však Tvoja trpezlivosť so Šimonom a so všetkými jemu podobnými, pretože Ty, Ježišu, na každého z nás už od večnosti trpezlivo čakáš.
„Neluhajte si navzájom vy, čo ste si vyzliekli starého človeka s jeho skutkami a obliekli ste si nového, toho, čo sa obnovuje, aby mal pravé poznanie podľa obrazu toho, ktorý ho stvoril.“ (Kol 3,9-10)

VI. Zastavenie vďačnosti

Pane, Ty neprehliadneš žiadne dobro, pretože je príležitosťou pre hlboké zjednotenie v Bohu, ktorý je dobrý. Každý dobrý skutok je priznaním sa k Tebe, preto mu vtláčaš svoju pečať – svoju tvár.
„A vo vašich srdciach nech vládne Kristov pokoj. Preň ste aj povolaní v jednom tele. A buďte vďační!“ (Kol 3,15)

VII. Zastavenie pokory

Pane, po prekonaní počiatočných ťažkostí začala Tvoja cesta sľubne ubiehať. Zrazu však znova padáš. Tým si sa dostal do pozície, ktorú Ti prisúdil Satan a z jeho pokúšania aj prví ľudia. Človek chce byť ako Boh, a Ty – Boh – sa vo svojom páde stotožňuješ s prachom zeme. Je pre mňa tvrdé a nepríjemné opakovať v živote pokorujúcu situáciu, ale predsa je to potrebné. Nesmiem a ani nechcem si vysnívať pokoru, naopak chcem prijímať skutočnosť takú, aká je.
„Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu.“ (Mt 11,29)

VIII. Zastavenie opatrnosti

Aký dobrý je ľudský súcit, veď Ty, Pane, si ho sám chcel a stvoril; aký je dobrý, ale zároveň i nebezpečný, lebo môže odvrátiť náš pohľad upretý na Teba. Daj nám opatrnosť v blížiacich sa nebezpečenstvách, aby sme sa nimi približovali k Tebe.
„Hľa, posielam vás ako ovce medzi vlkov. Buďte teda opatrní ako hady a jednoduchí ako holubice.“ (Mt 10,16)

IX. Zastavenie vytrvalosti

Aký by malo význam, Ježišu, keby si spásu sveta začal, šiel vytrvalo, pokorne a pokojne, ale keby si ju nedokončil. A čo by to bolo platné, keby som ja svoju cestu k dokonalosti dobre začal, nadšene v nej pokračoval, ale keby som ju nedokončil. Treba povstať i z posledného pádu a vytrvať! Prosím Ťa o milosť, aby som bol vytrvalý v uskutočňovaní dobrých predsavzatí na ceste za Tebou.
„Preto zhoďme všetku príťaž a hriech, ktorý nás opantáva, a vytrvalo bežme v závode, ktorý máme pred sebou, s očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery.“ 
(Hebr 12,1-2)

X. Zastavenie čistoty

„On im povedal: “Nie všetci pochopia toto slovo, iba tí, ktorým je to dané. Lebo sú ľudia neschopní manželstva, pretože sa takí narodili zo života matky, iných takými urobili ľudia a   iní sa takými urobili sami pre nebeské kráľovstvo. Kto to môže pochopiť, nech pochopí.“ (Mt 19,11-12)
Pane, ďakujem Ti, že si nás stvoril normálnych, že Ti máme čo dať. Jediný dôvod celibátu je Ježiš Kristus. A predsa sa na kňaza pozerajú ako na blázna alebo pochybujú o jeho čistote. „Kto to môže pochopiť, nech pochopí.“ (Mt 19,12)
„Potom hodili lós a rozdelili si jeho šaty. Ľud tam stál a díval sa. “ (Lk 23,34-35)

XI. Zastavenie statočnosti

Žiaden človek by nebol schopný za svoje urážky uzmieriť Boha, to mohol jedine Bohočlovek Ježiš Kristus, ktorý sa pre našu spásu rozhodol. Tu na Kalvárii si na jednej strane Ty, Ježišu, odhodlaný k tej najpotupnejšej smrti, a na druhej strane človek – ja, ktorý Ťa chce mučiť. Tu dokonávaš svoje dielo. Chcem, Pane, nasledovať Tvoju statočnosť a statočnosť všetkých Tvojich svedkov krvi – mučeníkov a mučeníc. Dávam Ti svoje ruky a nohy, seba celého, ukrižuj ma láskou, aby som Ťa ja znova neukrižoval svojím zlom.
„Hoden si vziať knihu a otvoriť jej pečate, lebo si bol zabitý a svojou krvou si Bohu vykúpil ľudí z každého kmeňa, jazyka, ľudu a národa a urobil si ich kráľovstvom a kňazmi nášmu Bohu; a budú kraľovať na zemi.“ (Zjv 5,9-10)

XII. Zastavenie poslušnosti

Kristova moc spasiť ľudí pramení z poslušnosti Bohu. Všetka Kristova moc na nebi i na zemi je založená na poslušnosti. Každá moc na zemi má základ v poslušnosti. I moc kňaza odpúšťať hriechy je ukotvená v poslušnosti.
„A hoci bol Synom, z toho, čo vytrpel, naučil sa poslušnosti.“ (Hebr 5,8)

XIII. Zastavenie spravodlivosti

Tvoje mŕtve telo, Kriste, zložili z kríža a položili do lona Panny Márie. Svojou smrťou si nekonečne uzmieril Božiu spravodlivosť. Tu pod krížom končí i Máriina bolestná cesta. Napĺňajú sa slová, ktoré jej predpovedal starý Simeon v chráme: „Tvoju vlastnú dušu prenikne meč.“ (Lk 2,35) Mária má účasť vykupiteľskom diele svojho Syna. Spolu s Máriou, Pane, obetujem nebeskému Otcovi Tvoje telo, spolu s Máriou obetujem sám seba a prosím, nech sa stanem Tvojím nástrojom.
„Po útrapách sa jeho duša nahľadí dosýta. Môj spravodlivý služobník svojou vedomosťou ospravedlní mnohých a on ponesie ich hriechy.“ (Iz 53,11)

XIV. Zastavenie pokoja

Ľudský pokoj je pasívny. Hovoríme: Daj mi pokoj! Boží pokoj je naopak aktívny.
„Preto vás prosím ja, väzeň v Pánovi, aby ste žili dôstojne podľa povolania, ktorého sa vám dostalo, so všetkou pokorou, miernosťou a zhovievavosťou. Znášajte sa navzájom v láske a   usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja.“ (Ef 4,1-3)

Záver

Pane, ďakujeme Ti za Tvoju krížovú cestu. Chceme z nej čerpať milosti pre našu každodennú cestu. Amen.

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *