Pane, rozmnož nám vieru

(Krížová cesta Edwarda Stanieka) 

Pane, stojíme na ceste, ktorá vedie na Golgotu. Túžime spoznávať, čo napĺňalo tvoje srdce v posledných chvíľach pred smrťou. Prichádzame s prosbou o upevnenie našej viery aj viery našich blížnych. Daj, aby súčasne s našou prosbou došla k Otcovi aj naša modlitba.

I. Tvárou v tvár nespravodlivosti

Pane, bol si nevinný, a predsa si bez slova odporu prijal výrok smrti. Pre nás je takáto situácia vždy spojená s pokušením položiť otázku: „Kde je Boh, obranca nevinných?“ Alebo: „Aký je to Boh, ktorý nebráni svojich vyvolených?“ Pane, nauč nás tvárou v tvár nespravodlivosti upevňovať svoju vieru. Daj, nech pochopíme, že tvoj Otec dokáže napriek nespravodlivosti a krivde zrealizovať svoje spásne plány.

II. Viera vo vzťahu k povinnosti

Drevo kríža je znakom všetkého, čo si musel znášať od Nazaretu. Je to znak povinností, ktoré na tvoje plecia vložil milujúci Otec. Pane Ježišu, stáva sa, že naše povinnosti v nás vyvolávajú vzburu, sú ťažké, je ich priveľa. Vtedy sa objavuje pokušenie odhodiť ich a utiecť. Je nám ľahostajné kde, len nech to je ďaleko od toho, čo je povinnosťou. Nauč nás, Pane, očami viery spoznať zmysel našich každodenných povinností, najmä vtedy, keď sme nimi veľmi zaťažení.

III. Viera v hodine skleslosti

Sú situácie, v ktorých človeku všetko padá z rúk, rozbíja sa, rozsýpa a on nevládze vstať vlastnými silami. Vtedy sa objavuje pokušenie rezignácie. Zdá sa, že nič nemá zmysel. Ako ťažko je v hodinách skleslosti nájsť zmysel námahy, práce a života. Pane, ty vstávaš z prvého pádu. Nauč nás prežívať chvíle sklamania tak, aby sme posilnení vierou v teba vstali.

IV. Uveriť Bohu

Bolestné stretnutie Matky a Syna. Syn poznal zmysel svojho utrpenia. Matka hoci nerozumela, verila, že takáto je cesta k víťazstvu. Tejto viere sa učila celý život. Čakala na meč bolesti, ktorý mal preniknúť jej srdce. Teraz spoznala, aký je ostrý a ako hlboko raní jeho bodnutie. Bolestná Matka, buď nám sprievodkyňou na ceste našej viery.

V. Viera v cenu dobroty

Šimon bol prinútený zapojiť sa do spásneho diela, ktoré otvára bránu sveta viery. Urobil to z donútenia, a predsa jeho dobrý skutok priniesol ovocie. Synovia Alexander a Rúfus vošli do sveta viery. Ktokoľvek nezištne koná dobro, hoci aj z donútenia, dostane jeho ovocie. Skutočné dobro vždy prinesie ovocie. Šimon, spolu so svojimi synmi vypros nám milosť uveriť, že vždy má cenu byť dobrým.

VI. Spolupráca s milosťou

Veronika nemala veľa času zastavovať sa. Bol to iba moment. Ocitla sa blízko a uzrela znetvorenú tvár Spasiteľa. Pristúpila celkom blízko a utrela mu ju. Pane Ježišu, každý, kto chce vstúpiť na cestu zdokonaľovania viery, musí využiť milosť prítomného okamihu. Veronika to urobila dokonale. Využila neopakovateľnú chvíľu, využila možnosť vykonať dobrý skutok. O minútu by už bolo neskoro. Jej dielo trvalo iba niekoľko sekúnd, ale jeho ovocie bude trvať večne. Tak je to pri každom skutku, v ktorom človek spolupracuje s milosťou. Veronika, nauč nás využiť každú príležitosť na konanie dobra. Nauč nás spolupracovať s milosťou prítomnej chvíle.

VII. Premôcť znechutenie

Znechutenie – jedno z veľkých pokušení na ceste viery. Zaútočí na človeka, keď je ešte cieľ ďaleko. Cesta je veľmi namáhavá a jej ovocie ešte nevidieť. Vtedy sa vynára otázka: „Či má cenu ďalej sa namáhať? Možno ani nikdy nedôjdem do cieľa. Či to stojí za to? Pane, ty si povedal: „Kto vytrvá do konca, bude spasený.“A teraz nám ukazuješ, čo to znamená vytrvať až do konca. Unavený, vyčerpaný do krajnosti, vstávaš, aby si šiel ďalej. Pane, nauč nás prekonávať každé pokušenie k znechuteniu.

VIII. Hodnota napomenutia

Pane Ježišu, napomínaš plačúce ženy. Či využijú toto napomenutie? Či má vôbec význam napomínať? Išlo ti o to, aby nastúpili na cestu viery. Či im tvoje napomenutie pomohlo urobiť tento krok? Nevieme, Pane, či tvoje slová zasiahli ich srdcia. Chceme sa však pri tomto zastavení učiť prijímať tvoje napomenutia vtedy, keď sa dopustíme chýb a keď nám chýba odvaha. Prosíme ťa, Pane, nikdy sa nevzdaj napomenutia, ktoré budeme potrebovať

IX. Pokušenie pochybovať

Najťažším hriechom je pochybnosť, ktorá sa často mení na zúfalstvo. Človek sa odvrhuje od Boha. Pochybnosť sa objavuje vtedy, keď človek hľadiac na ťažkosti, ktoré ho prerastajú, neverí v Božiu pomoc. Objavuje sa vtedy, keď človek zabúda, že ty, Pane, si Sprievodcom. Ty vyberáš cestu a pomáhaš prekonávať ťažkosti a rozličné prekážky, ktoré sa na tejto ceste vyskytnú. Pane Ježišu, osloboď nás od pochybností.

X. Poníženie – skúška viery

Potupa ničí dobré meno. Pane, ľudia ťa zobliekajú zo šiat. Tvoj Otec aj to používa na obohatenie sveta. V našom živote sa tiež objavujú chvíle poníženia, potupy. Aby sme mohli cez ne víťazne prejsť, treba sa pevne chytiť tvojej ruky. Vtedy desiate zastavenie nášho života obohatí naše srdce a cez nás obohatí iných. Pane Ježišu, ty stojíš nahý pred zástupom ľudí. Veď nás cez ťažké hodiny potupenia a daj, aby sme ti aj v takejto situácii dokázali veriť.

XI. Viera zoči-voči utrpeniu

Utrpenie je vždy skúškou viery. Ďakujeme ti, Pane, za príklad tvojho utrpenia. Nikdy by sme neverili, že nám rozumieš v hodine nášho utrpenia, keby nebolo klincov, ktoré ti prerazili ruky a nohy. Spolu s tebou nám je ľahšie znášať utrpenie. Ty si ho posvätil. Spôsobil si, že hodiny utrpenia môžu veľmi prispieť k posilneniu našej viery. Pane, buď s nami v hodinách nášho utrpenia.

XII. Smrť skutkom viery v Boha

„Otče, do tvojich rúk odovzdávam svojho ducha.“ Tvoja smrť, Pane, sa stáva skutkom viery v Otca. Celý náš život má byť neustálym zdokonaľovaním viery, aby sme v poslednom momente života dokázali urobiť ten rozhodný krok a uverili Otcovi. Je to vstup do tajomstva, ktoré je pre nás úplne neznáme. Viera nám hovorí, že v tomto tajomstve nás očakáva náruč milujúceho Otca.

XIII. Viera v tajomstvo smrti

Kriste, keď tvoja Matka pod krížom držala tvoje zmučené telo, zdokonalila svoju vieru. Každé stretnutie so smrťou blízkych osôb môže a má zdokonaliť našu vieru. Iba viera dokáže objaviť v smrti začiatok nového života. Bolestná Matka, nauč nás využiť bolesťou naplnenú rozlúčku s blízkymi na obohatenie našej viery v Boha.

XIV. Viera v zmŕtvychvstanie

Pane, tvoj hrob je nádejou sveta. Na tomto prázdnom hrobe, ktorý svedčí o tvojom zmŕtvychvstaní, buduje Cirkev celú svoju vieru. Nauč nás, Pane, neustále zdokonaľovať vieru v tvoje zmŕtvychvstanie, lebo v ňom je ukryté aj naše zmŕtvychvstanie.

Pre súkromnú pobožnosť z poľštiny preložila sr. Alžbeta

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *