Krížová cesta so sv. sestrou Faustínou

Úvodná modlitba

Milosrdný Pane, moj pastier, chcem verne ísť za tebou, chcem ťa nasledovať v mojom živote čoraz dokonalejším spôsobom, preto prosím, aby si mi prostredníctvom rozjímania nad tvojím utrpením udelil milosť čoraz lepšie chápať tajomstvá duchovného života. Mária, Matka milosrdenstva, vždy verná Kristovi, veď ma po stopách bolestného utrpenia svojho Syna a vypros mi potrebné milosti k plodnému prežívaniu tejto krížovej cesty. Obetujem ju na úmysel: (napr. kňazov, rehoľných osôb a všetkých, ktorí túžia po dokonalosti).

1. zastavenie – Pán Ježiš je odsúdený na smrť

„Veľkňazi a celá veľrada zháňali krivé svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť. Ale nenašli, hoci vystúpilo mnoho falošných svedkov.“ (Mt 26, 59-60)

Ježiš: Nečuduj sa, keď ťa často bez príčiny posudzujú. Ja som z lásky k tebe ako prvý vypil tento kalich nevinného utrpenia (Dn. 289). Dcéra moja, keď som bol pred Herodesom, vyprosoval som ti milosť, aby si sa dokázala povzniesť ponad ľudské pohŕdanie a verne kráčala v mojich šľapajach. (Dn. 1 164)

s. F.: Ježiš, sme citliví na slová a hneď chceme odpovedať. Neberieme do úvahy, či je to Božia vôľa, aby sme hovorili. Duša, ktorá mlčí je silná. Nijaké protivenstvá jej neuškodia, ak vytrvá v mlčaní. Duša, ktorá mlčí, je schopná najhlbšieho zjednotenia s Bohom (Porov. Dn. 477).

Milosrdný Ježiš, pomôž mi, aby som dokázal prijať každý ľudský súd a nedopusť, aby som vyslovil odsudzujúci výrok o tebe v mojich blížnych.

2. zastavenie – Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia

„Vtedy Pilát Ježiša vzal a dal ho zbičovať. Vojaci uplietli z tŕnia korunu, položili mu ju na hlavu a odeli ho do purpurového plášťa. Prichádzali k nemu, a hovorili: „Buď pozdravený, židovský kráľ! A bili ho po tvári. Ježiš vyšiel von s tŕňovou korunou a v purpurovom plášti. Pilát im povedal: „Hľa, človek! Len čo ho zazreli veľkňazi a ich sluhovia kričali: „Ukrižuj! Ukrižuj ho!“ (Jn 19, 1-3. 5-6)

Ježiš: Neboj sa utrpenia, dcéra moja, ja som s tebou (Dn. 151). Čím väčšmi si zamiluješ utrpenie, tým bude tvoja láska ku mne čistejšia (Por. Dn. 279).

s. F.: Ježiš, ďakujem ti za každodenné malé kríže, za protivenstvá v mojich zámeroch, za ťažkosti spoločného života, za zlé vysvetľovanie si mojich úmyslov, za ponižovanie, za zlé zaobchádzanie, za nevinné odsudzovnie, za slabé zdravie a vyčerpanie síl, za vzdávanie sa svojej vôle, za obetovanie svojho ja, za neuznanie v ničom, za skríženie všetkých plánov (Porov. Dn. 343)

Milosrdný Ježišu, nauč ma vážiť si ťažkosti života, každé utrpenie a s láskou dvíhať tento každodenný kríž.

3. zastavenie – Pán Ježiš prvý raz padá pod krížom

„Všetci sme blúdili ako ovce, išli sme, každý vlastnou cestou, a Pán na neho uvalil neprávosť všetkých nás. On však niesol hriechy mnohých a za zločincov sa prihováral.“ (Iz 53, 6.12).

Ježiš: Neúmyselné previnenia duší nezadržiavajú moju lásku k nim ani mi neprekážajú zjednocovať sa s nimi, ale poklesky, hoci najmenšie, ale dobrovoľné, prekážajú mojej milosti a také duše nemôžem zahŕňať svojimi darmi (Dn. 1 641).

s. F.: Ó, Ježišu môj, ako veľmi som náchylná k zlému. To ma núti ustavične nad sebou bdieť. Ničímk sa však nedám odradiť, dôverujem Božej milosti, ktorá je štedrá voči najväčšej úbohosti (Dn. 606).

Milosrdný Pane, ochráň ma pred každou, hoc aj najmenšou, no dobrovoľnou a vedomou nevernosťou.

4. zastavenie – Pán Ježiš sa stretáva so svojou Matkou

„Hľa, tento je ustanovený na pád a na povstanie mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať. A tvoju vlastnú dušu prenikne meč.“ (Lk 2, 34-35).

Ježiš: Hoci všetky diela, ktoré vznikajú z mojej vôle, sú vystavené veľlkým ťažkostiam, jednako sa zamysli nad tým, či bolo niektoré z nich vystavené väčším ťažkostiam ako dielo bezprostredne moje – dielo vykúpenia. Nesmieš sa príliš zaoberať protivenstvami (Porov. Dn. 1 643).

s. F.: Uzrela som najsvätejšiu Pannu, ktorá sa ku mne priblížila a privinula ma k sebe. Povedala mi tieto slová: Buď odvážna, neboj sa zdanlivých prekážok, ale upieraj svoj zrak na utrpenie môjho Syna, a takto zvíťazíš (Porov. Dn. 449).

Mária, Matka milosrdenstva, buď vždy pri mne, zvlášť v utrpení, akému si bola vystavená na krížovej ceste svojho Syna.

5. zastavenie – Šimon Cyrenejský pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž

„Ako ho viedli, chytili istého Šimona z Cyrény, ktorý sa vracal z poľa, a položili naň kríž, aby ho niesol za Ježišom.“ (Lk 23, 26).

Ježiš: Dopúšťam ťažkosti, aby som rozmnožil jeho zásluhy. Neodmeňujem ho za úspešný výsledok, ale za trpezlivosť a námahu, na ktoré sa pre mňa podujíma (Porov. Dn. 86).

s.F.: Ó, Ježiš môj, ty neodmieňaš za úspech skutku, ale za úprimnú vôľu a vynaloženú námahu. Preto som úplne spokojná, aj keby všetky moje počínania a námahy boli zničené alebo sa nikdy neuskutočnili. Ak urobím všetko, čo je v mojich silách, ostatné nezávisí odo mňa (Porov. Dn. 952).

Ježišu, môj Pane, nech každá myšlienka, slovo, skutok budú vykonané výlučne z lásky k tebe. Očisťuj moje úmysly.

6. zastavenie – Veronika podáva Pánu Ježišovi ručník

„Nemá podoby ani krásy, aby sme hľadeli na neho, a nemá výzoru, aby sme po ňom túžili. Opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred akým si zakrývajú tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili.“ (Iz 53, 2-3)

Ježiš: Vedz, že všetko dobro, čo urobíš ktorejkoľvek duši, prijímam, akoby si to mne samému urobila (Porov. Dn. 1 768).

s. F.: Učím sa od Ježiša byť dobrá, od toho, ktorý je samou dobrotou, aby som mohla byť nazvaná dcérou nebeského Otca (Porov. Dn. 669). Veľká láska dokáže malé veci premieňať na veľké a len láska dáva našim skutkom hodnotu (Dn. 303).

Pane Ježišu, môj majster, učiň, aby moje oči, ruky, ústa, srdce … boli milosrdné. Premieňaj ma v milosrdenstvo.

7. zastavenie – Pán Ježiš padá druhý raz pod krížom

„Vskutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil, no my sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného.“ (Iz 53, 4).

Ježiš: Príčinou tvojich pádov je v tom, že sa príliš spoliehaš sama na seba a málo sa spoliehaš na mňa (Porov. Dn. 1 488). Vedz, že sama od seba nič nezmôžeš (Porov. Dn. 639). Dokonca ani moje milosti nie si schopná prijať bez mojej zvláštnej pomoci (Porov. Dn. 738).

s. F.: Ježiš nenechávaj ma samotnú. Ty, Pane, vieš, aká som slabá. Som priepasťou biedy, som ničota sama , tak čo bude na tom zvláštne, ak ma necháš samu a padnem (Porov. Dn. 1 489). Ty, Ježišu, musíš byť stále pri mne, ako matka pri slabom dieťati – ba ešte viac (Porov. Dn. 264).

Nech ma dvíha tvoja milosť, Pane, aby som stále neupadal do tých istých chýb, a keď padnem, pomož mi vstať a oslavovať tvoje milosrdenstvo.

8. zastavenie – Pán Ježiš napomína plačúce ženy

„Šiel za ním veľký zástup ľudu a žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali. Ježiš sa k nim obrátil a povedal: „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou.“ (Lk 23, 27-28)

Ježiš: Ó, aká mi je milá živá viera (Porov. Dn. 1 420). Túžim, aby v prítomnej chvíli bolo vo vás viac viery (Porov. Dn. 352).

s. F.: Vrúcne ťa prosím, Pane, aby si posilňoval moju vieru, aby som sa v každodennom a jednotvárnom živote nenechala viesť ľudskou náladou, ale duchom. Ó, ako všetko ťahá človeka k zemi, avšak živá viera drží dušu vo vyšších sférach a vlastnej láske predurčuje jej patričné miesto – čiže posledné (Porov. Dn. 210).

Milosrdný Pane, ďakujem za sviatosť krstu a milosť viery. Neustále znovu volám: „Pane, verím, pomôž mojej viere!“

9. zastavenie – Pán Ježiš tretí raz padá pod krížom

„Obetoval sa, pretože sám chcel, a ústa si neotvoril; ako baránka viedli ho na zabitie a ako ovcu, čo onemie pred svojím strihačom, (a neotvoril ústa). Pánovi sa však páčilo zdrviť ho utrpením (…).“ (Iz 53, 7. 10).

Ježiš: Vedz, že najväčšou prekážkou k svätosti je znechutenie a neodôvodnený nepokoj, on ťa odoberá o možnosť cvičiť sa v cnosti. Ja som vždy pripravený ti odpustiť. Koľkokrát ma o to prosíš, toľkokrát oslavuješ moje milosrdenstvo (Porov. Dn. 1 488).

s. F.: Môj Ježišu, napriek tvojim milostiam, predsa cítim a vidím celú svoju biedu. Deň začínam bojom a bojom ho aj končím. Ledva sa dostanem z jednej ťažkosti, už namiesto nej musím bojovať s desiatimi ďalšími. Ale netrápim sa tým, lebo dobre viem, že to je čas boja a nie pokoja (Porov. Dn. 606).

Milosrdný Pane, dávam ti to, čo je výlučne mojou vlastnosťou – hriech a ľudskú slabosť. Prosím ťa, nech sa moja bieda stratí v tvojom nekonečnom milosrdenstve.

10. zastavenie – Pána Ježiša zvliekajú zo šiat

„Keď vojaci Ježiša ukrižovali, vzali jeho šaty a rozdelili ich na štyri časti, pre každého vojaka jednu. Vzali aj spodný odev. Ale tento odev bol nezošívaný, odhora vcelku utkaný. Preto si medzi sebou povedali: „Netrhajme ho, ale losujme oň, čí bude!“ Aby sa splnilo Písmo…“ (Jn 19, 23-24).

s. F.: Náhle stál Ježiš predo mnou, obnažený zo šiat, po celom tele pokrytý ranami. Oči sa mu topili v slzách a krvi, tvár celá zohyzdená, pokrytá pľuvancami. Tu mi Pán povedal:

Ježiš: Nevesta sa musí podobať svojmu ženíchovi.

s. F.: Pochopila som tie slová úplne. Tu niet žiadnych pochybností. Mám sa podobať Ježišovi v utrpení a pokore (Porov. Dn. 268).

Ježišu tichý a pokorný srdcom, pretvor moje srdce podľa svojho srdca.

11. zastavenie – Pána Ježiša pribíjajú na kríž

„A tí, čo išli okolo, rúhali sa mu: potriasali hlavami a vraveli: „Ty, čo zboríš chrám a za tri dni ho znova postavíš, zachráň sám seba! Ak si Boží Syn, zostúp z kríža!“ Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a staršími: „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Je kráľom Izraela, nech teraz zostúpi z kríža a uveríme v neho! Spoliehal sa na Boha, nech ho teraz vyslobodí, ako ho má rád!“ (Mt 27, 39-43)

Ježiš: Žiačka moja, maj veľkú lásku, k tým, ktorí ti spôsobujú utrpenie, rob dobre tým, ktorí ťa nenávidia. (Porov. Dn. 1 628)

s. F.: Ó, môj Ježišu, ty vieš koľko námahy to vyžaduje, aby sme dokázali úprimne a s jednoduchosťou prebývať s tými, od ktorých naša prirodzenosť uteká, alebo s tými, ktorí nám vedome alebo aj nevedomky spôsobili bolesť. Ľudsky je to nemožné. V takých chvíľach sa snažím viac než inokedy uvidieť v danej osobe teba, môj Ježišu, a pri pohľade na teba, robíť dobre tým osobám. (Porov. Dn. 766)

Ó, Láska najčistejšia, kraľuj v celej plnosti v mojom srdci a pomáhaj milovať to, čo prevyšuje ľudskú mieru (Porov. Dn. 328).

12. zastavenie – Pán Ježiš umiera na kríži

„Bolo už okolo dvanástej hodiny a nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. (…) a Ježiš zvolal mocným hlasom: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha!“ Po tých slovách vydýchol. (Lk 23, 44. 46) No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali, ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda.“ (Jn 19, 33-34)

Ježiš: To všetko pre spásu duší. Porozmýšľaj, čo robíš ty pre ich spásu. (Porov. Dn. 1 184)

s. F.: Uzrela som Pána Ježiša pribitého na kríž. Keď Ježiš na ňom chvíľu visel, uzrela som celý zástup duší ukrižovaných tak ako Ježiš. Videla som aj druhý a tretí zástup duší. Druhý zástup nebol pribitý na kríž, ale duše držali kríž pevne v rukách, tretí zástup duší nebol ani ukrižovaný, ani nedržal kríž pevne v rukách. Tie duše vliekli kríž za sebou a boli nespokojné. Vtom Ježiš povedal:

Ježiš: Vidíš tie duše, ktoré sú mi podobné v utrpení a opovrhnutí, tieto sa mi budú podobať aj v sláve. A tie, ktoré sa mi menej podobajú v utrpení a opovrhovaní, budú sa mi menej podobať aj v sláve. (Porov. Dn. 446)

Ježišu, môj vykupiteľ, skry ma v hĺbke svojho srdca, aby som sa ti, posilnená tvojou milosťou, mohla podobať v láske kríža a mať podiel na tvojej sláve.

13. zastavenie – Pána Ježiša skladajú z kríža

„Keď stotník videl, čo sa stalo, oslavoval Boha, hovoriac: „Tento človek bol naozaj spravodlivý!“ A celé zástupy tých, čo sa zišli na toto divadlo a videli, čo sa deje, bili sa do pŕs a vracali sa domov. Všetci jeho známi stáli obďaleč…“ (Lk 23, 47-49)

Ježiš: Najmilšia mi je duša, ktorá pevne verí v moju dobrotu a vo všetkom sa spoľahne na mňa. Obdarím ju svojou dôverou a dám jej všetko, o čo prosí (Porov. Dn. 453).

s. F.: Utiekam sa k tvojmu milosrdenstvu, láskavý Bože, ktorý si len sám jediný dobrý. Aj keď moja bieda je veľká a previnenia početné, predsa dôverujem tvojmu milosrdenstvu, lebo ty si Boh milosrdenstva a od vekov nebolo počuť, ani nepamätá zem, ani nebo, aby duša dôverujúca tvojmu milosrdenstvu bola sklamaná (Porov. Dn. 1 730).

Milosrdný Ježišu, dennodenne rozmnožuj vo mne dôveru v tvoje milosrdenstvo, aby som vždy a všade vydával svedectvo o tvojej bezhraničnej dobrote a láske.

14. zastavenie – Pána Ježiša pochovávajú

„Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi, ako je u Židov zvykom pochovávať. V tých miestach, kde bol ukrižovaný, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nik neležal. Tam teda uložili Ježiša, lebo bol židovský Prípravný deň a hrob bol blízko.“ (Jn 19, 40-42)

Ježiš: Ešte nie si vo vlasti, tak choď posilnená mojou milosťou a bojuj o moje kráľovstvo v ľudských dušiach. Bojuj ako kráľovské dieťa a pamätaj, že veľmi rýchlo prejdú dni vyhnanstva a s nimi i možnosť zbierania zásluh pre nebo. Očakávam od teba veľké množstvo duší, ktoré budú vo večnosti oslavovať moje milosrdenstvo (Porov. Dn. 1 489).

s. F.: Každej duši, ktorú si mi zveril, Ježišu, sa budem snažiť pomáhať modlitbou a obetou, aby v nej mohla pôsobiť tvoja milosť. Ó, veľký milovník duší, Ježišu môj, ďakujem ti za tú veľkú dôveru, že si dal do našej opatery tieto duše (Porov. Dn. 245).

Daj, milosrdný Pane, aby ani jedna z tých duší, ktoré si mi zveril, nezahynula.

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *