Cirkev je ľudská a Božská

1. Ó, Pane, my sme tvoj ľud: ľud, ktorý si vyvolil a povolal, ktorý si vykúpil a spasil, ktorý buduje tvoje kráľovstvo.
Ó, Pane, my sme tvoj chrám: ako živé kamene staviame duchovnú stavbu založenú na apoštoloch a na prorokoch a ty v nej prebývaš so svojou milosťou.
Ó, Pane, my sme výhonky na tvojom viniči: životodárna voda prúdi v nás prostredníctvom sviatosti, ktoré prijímame a tak spojení v tebe, môžeme priniesť veľa ovocia.
Ó, Pane, my sme údy tvojho tela: sme oživovaní tým istým Duchom, zúčastňujeme sa na tvojom božskom živote a živíme sa tým istým eucharistickým chlebom.
Ó, Pane, sme navzájom medzi sebou bratia a sestry a táto zázračná skutočnosť nás napĺňa pokojom a veľkodušnosťou. Pomáhaj nám, prehlbovať sa v poznaní tvojich tajomstiev a tešiť sa z nich a žiť ich neustále.

2. Božský Spasiteľ, Ty sám najlepšie vieš, že náš každodenný život je často všedný a bezfarebný, pretože je plný návykov. Je to ešte horšie, keď návyk prenikne i do nášho duchovného života a zabraňuje nám začínať každý deň s novým nadšením. Týmto návykom nám môže zovšednieť i Tvoj najvzácnejší dar, ktorým si Ty sám, Eucharistia.
Keď sa nad tým zamyslíme, zdá sa nám skoro neuveriteľným, že nás každý deň čakáš a chceš sa s nami dôverne spojiť.
Tvoji súčasníci ťa tak málo pochopili, že ťa chceli zničiť. Ale tvoja prítomnosť sa rozšírila po všetkých kútoch zemegule, tvoja vyliata krv neustále obmýva každý hriech sveta a tvoje telo dáva život a záruku vzkriesenia každému človeku.
Aby sme pochopili takú veľkú lásku, musíme i sami milovať.
Prvotná Cirkev však hneď pochopila, že Eucharistia symbolizuje a uskutočňuje jednotu medzi kresťanmi. Ako mnohé pšeničné zrnká – hovorilo sa vtedy – vytvárajú jeden chlieb a mnohé zrnká hrozna tvoria jedno víno, tak i my, roztrúsení a oddelení, stávame sa jedným ľudom, jedným telom Kristovým.
Tak je tomu i dnes. Zakaždým, keď prijímame Tvoje Telo, uskutočňuje sa medzi nami jednota. Hlboko nás pretváraš a spájaš, lebo prebývaš v nás a my v tebe. Záleží už iba od nás, či túto jednotu dokážeme potom i prežívať a vnášať do svojho prostredia. Záleží od nás, či neviditeľné putá, ktoré nás v tebe spájajú, stanú sa vďaka našej vzájomnej láske viditeľnými.
Aby si nás mohol znovu a znovu posilniť, čakáš na nás celý deň v tichu našich kostolov. Čakáš aspoň našu krátku návštevu, tichý rozhovor, pobudnutie s tebou ako s dobrým priateľom.

Pieseň:

3. Ježiš v nás a my v ňom. Azda na to málo myslíme. No koľko rodinných kríz sa rozriešilo, koľko duchovných konfliktov sa prekonalo, koľko nepriateľov sa zmierilo, koľkým zločinom sa predišlo, koľko veľkodušných rozhodnutí dozrelo, koľko sebalásky sa rozplynulo a koľko lásky sa každodenne vo svete rozšírilo, práve vďaka účasti na Eucharistii.
Pane Ježišu, ani my sami by sme nevedeli vypovedať, čo veľkého a krásneho sa udialo v našom živote, vďaka tvojej prítomnosti v Eucharistii. Veď v tejto prítomnosti žije celá Cirkev, z tejto prítomnosti sa zrodili a živili rehoľné spoločenstvá, rôzne duchovné komunity a hnutia. Každé Tvoje dielo je zakorenené v Eucharistii.
Sviatostný Spasiteľu, už sme spoznali, že pravý kresťan má v sebe túžbu po tom, aby ťa prijal každý človek, aby sa uskutočnila tvoja prosba, ktorá je súhrnom všetkého: „aby všetci boli jedno“. Kresťan sa cíti ohnivkom jednoty ľudstva, kde všetci sú mu bratmi. Niet bolesti a nešťastia, ktoré by sa ho nedotklo, niet problému, ktorý by ho nechal ľahostajným, niet pokroku, ktorý by ho nezaujímal. Každá nespravodlivosť vo veľkej rodine ľudstva ho raní, každý útlak je mu neznesiteľným a neprijateľným, každé ponižovanie a vykorisťovanie človeka ho bolí a volá po náprave.
Ježišu, Ty nám v evanjeliu stále zdôrazňuješ lásku k blížnemu, teda ku každému človeku, ktorý je v našej blízkosti, s ktorým sa cez deň stretáme, alebo s ktorým žijeme. Vieme, že je pritom možné ľahko sa stratiť vo frázach všeobecnej lásky k ľudstvu a pritom zabudnúť na konkrétneho človeka, ktorý je pri nás a potrebuje nás.
Pomôž nám, Pane, prejavovať lásku naším najbližším a tým, ktorí sú okolo nás, konkrétnymi prejavmi pozornosti a vzájomnej znášanlivosti. Vzdialeným a ďalekým nás nauč pomáhať hlavne modlitbou, obeťou a prácou pre spoločné dobro a pokrok všetkých, celého ľudstva, ktorého sme ohnivkom.

4.

Stáť pred tebou, Pane, to mi stačí. Zavrieť oči tela i duše a zostať bez pohybu, ticho, odovzdať sa ti tak, ako sa ty mne dávaš, a byť v tebe – večná Prítomnosť!
Jednoducho som tu, aby som sa s tebou stretol bez prekážok, v hlbokom tichu viery, pred tebou, Pane. Ale, Pane, už nie som sám. Viac už nemôžem byť sám.
Som tu s druhými ľuďmi Pane.
Stretol som sa s nimi, prenikli do môjho vnútra, udomácnili sa, sužovali ma, znepokojovali, prosili o pomoc, aj o môj čas.
Ja som ich nechal, Pane, aby boli so mnou a odpočinuli si.
Keď ti seba dávam, tebe dávam aj ich.

 

5. Vzdávame ti vďaky, Pane (opakuje sa)

Vzdávame ti vďaky, Pane Ježišu, tu prítomnému v Eucharistii, pretože si nás nazval svojou jedinou a svätou Cirkvou.
Vzdávame ti vďaky, Pane Ježišu, pretože si nás pozbieral z krajín, v ktorých sme boli rozptýlení a zhromaždil si nás vo svojej svätej Cirkvi.
Vzdávame ti vďaky, Pane Ježišu, pretože si nás osvietil svojím slovom.
Vzdávame ti vďaky, Pane Ježišu, pretože si nám vyjavil tajomstvá tvojho kráľovstva.
Vzdávame ti vďaky, Pane Ježišu, pretože si nás pozval na svoju hostinu a živíš nás svojím Telom.
Vzdávame ti vďaky, Pane Ježišu, pretože si predĺžil svoju prítomnosť vo svete prostredníctvom Cirkvi, Tvojho mystického Tela.
Vzdávame ti vďaky, Pane Ježišu, pretože si ustanovil sviatosť kňazstva, prostredníctvom ktorej zostávaš stále medzi nami.
Vzdávame ti vďaky, Pane Ježišu, pretože si nám dal všetkých ľudí za bratov a sestry, v ktorých ti môžeme naďalej slúžiť.

Kňaz:

Bože, Ty si chcel, aby zástup veriacich tvoril tvoju Cirkev, daj, aby kresťanský ľud, ktorý sa zhromažďuje v tvojom mene, klania sa ti, miluje ťa, a nasleduje ťa, dosiahol pod tvojim vedením dobrá, sľúbené od teba. Skrze Krista, nášho Pána.
Amen.

 

 

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *