Pane, dobre je nám tu (Mt 17,4)
Dobrý Ježišu,
dnes by som rád prežil túto chvíľu spolu s apoštolmi v čase, keď si ich vzal so sebou na vysokú horu. Tvoja prítomnosť v Eucharistii je svedectvom, že chceš aj mňa vziať k sebe, že na mňa čakáš, že sa so mnou túžiš stretať, že mi chceš zjaviť tvár svojej prítomnosti. Ďakujem Ti, že môžem byť v Tvojej blízkosti, ďakujem Ti, že mi darúvaš svoju blízkosť a prítomnosť. Si jednoducho tu a ja môžem byť jednoducho tu tiež.
Keď apoštoli s Tebou vystúpili na vrch Tábor, Tvoja tvár im v jednej chvíli zažiarila v takom svetle, že dokázali iba povedať: Pane, dobre je nám tu.
Pripomína mi to chvíle, keď ľudia nevedia nájsť slová, ktorými by vyjadrili to, čo prežívajú, a iba povedia – dobre je nám tu.
Pane, Ty vieš, koľkokrát nemôžem povedať – dobre je nám tu. Je to vtedy, keď prežívam chvíle, ktoré sú ťažké, nepríjemné, chvíle napätia a nedorozumení, chvíle bolesti, opustenosti, smútku. A iste by som mohol vyratúvať veľmi mnohé veci.
Chcem Ti však hovoriť o veciach, udalostiach, chvíľach, ktoré sú pre mňa chvíľami, o ktorých môžem povedať – dobre mi je tu.
Dobre mi je, Pane, keď vidím, že Ťa ľudia majú radi.
Dobre mi je, Pane, keď sa môžem modliť a modlitba sa mi stáva silou v mojom každodennom živote.
Dobre mi je, Pane, keď ľudia nachádzajú cestu k odpusteniu a zmiereniu.
Dobre mi je, Pane, keď Ťa ľudia objavujú ako svojho Pána a Spasiteľa.
Dobre mi je, Pane, keď Ťa môžem chváliť s čistým a milujúcim srdcom.
Dobre mi je, Pane, keď vnímam, koľkými darmi a milosťami si ma obdaroval, a viem Ti byť za to vďačný.
Dobre mi je, Pane, keď môžem žiť z Tvojho Ducha a z Tvojho slova.
Dobre mi je, Pane, keď môžem žiť v láske k Tebe a k druhým.
Dobre mi je, Pane, keď sa ľudia majú navzájom radi.
Dobre mi je, Pane, keď rodičia milujú svoje deti a keď rodičom nechýba láska ich detí.
Dobre mi je, Pane, keď manželia objavujú veľkosť svojho zasvätenia vo sviatostnom manželstve.
Dobre mi je, Pane, keď kňazi a rehoľníci verne žijú svoje povolanie a vidno na nich šťastie z toho, že sú s Tebou.
Dobre mi je, Pane, keď Tvoja Cirkev je spoločenstvom, v ktorom platí, že všetci majú jedno srdce a jednu dušu.
Dobre mi je, Pane, keď starí, opustení, bezdomovci, sa nevzdávajú dôstojne žiť svoj život a neprepadávajú ľahostajnosti a beznádeji.
Dobre mi je, Pane, keď starí, opustení, ľudia bez domova, nachádzajú pomoc u druhých.
Čo by som Ti chcel a mohol, Pane, k tomu ešte pridať?
Vyrozprávam Ti to v tichu sám…