Pane, nemám človeka (Jn 5,7)

Dobrý Ježišu,
chcem si v Tvojej prítomnosti vo Sviatosti lásky uvedomovať a prežívať, že nie som to v prvom rade ja, ktorý prichádza k Tebe, ale si to Ty, ktorý prichádzš ku mne. Si to Ty, ktorý tu na mňa čakáš. Si to Ty, ktorý na mňa myslíš. Si to Ty, ktorý chceš byť so mnou. Posilni, prosím, moju vieru a vnímavosť srdca, aby som mohol a bol schopný so živou vierou túto skutočnosť vnímať, aby som sa mohol z toho radovať, aby som na to nezabúdal, aby som vedel, že si tu so mnou.

Dobrý Ježišu,
v Tvojom evanjeliu čítam, ako si prišiel k človekovi, ktorý bol tridsaťosem rokov chorý a nemohol sa dostať k prameňu uzdravenia, lebo ako Ti sám povedal: Pane, nemám človeka.
Neraz myslievam na toho človeka. Sprítomňuje situáciu toľkých ľudí. Sám sa ocitám v tej istej situácii. Cítim, ako mi chýba prítomnosť človeka, ktorého by som mohol vnímať ako dar a ako uzdravenie.
No Ty prichádzaš ku mne, ako si prišiel k chorému človekovi.
Ježišu, môžem Ti rovnako hovoriť, ako chorý pri rybníku: Pane, nemám človeka.
Pane, nemám človeka, ktorý by ma potešil a naplnil radosťou.
Pane, nemám človeka, ktorý by ma posilnil v mojej viere.
Pane, nemám človeka, ktorý by ma pochopil, keď mi je ťažko.
Pane, nemám človeka, ktorý by ma podržal v mojich chvíľach slabosti.
Pane, nemám človeka, ktorý by ma priviedol k Tebe v mojich pochybnostiach.
Pane, nemám človeka, ktorý by ma vyviedol z temnôt mojej duše.
Pane, nemám človeka, ktorý by ma uchránil od nebezpečenstva beznádeje.
Pane, nemám človeka, ktorý by ma nezištne mal rád a dosviedčal mi, že Tvoja láska trvá.
Pane, nemám človeka, ktorý by sa o mňa nesebecky zaujímal a tak mi dosvedčoval, že na mňa nezabúdaš.
Pane, nemám človeka, ktorý by mal so mnou trpezlivosť, keď mi veci už nejdú tak ako kedysi.
Pane, nemám človeka, ktorý by ma prijímal takého, aký som, a ktorý by ma neprestal milovať ani vtedy, keď sa sám neviem mať rád.
Pane, nemám človeka, ktorý by ma povzbudil v mojej bezradnosti.
Pane, nemám človeka, ktorý by ma s láskou napomenul, keď odbočím od cesty k Tebe.
Pane, nemám človeka, ktorý by mi odpustil, keď klesnem, ublížim a zraním druhých.
Pane, nemám človeka, ktorý by mi bol svetlom, záchranou, a nie sudcom.
Pane, nemám človeka, ktorý by mi poradil, keď si sám neviem dať rady.
Pane, nemám človeka, ktorý by ma priviedol k Tebe, keď to najviac potrebujem.
Dobrý Ježišu, ďakujem Ti za to, že si prišiel k človekovi, ktorý nemal človeka.
Ďakujem Ti za to, že si ho vyhľadal, aj za to, že si nám túto udalosť zachoval v evanjeliu. Tým mi dosvedčuješ, že si našou nádejou, že sa neprestávaš o nás zaujímať ani vo chvíľach, keď nemáme človeka.
Dobrý Ježišu, prichádzaš ku mne vo Sviatosti lásky a kladieš mi svoju otázku – Keď si chorý, prečo neprichádzaš ku mne, aby si sa uzdravil? Prečo zabúdaš na to, že som tu? Prečo so mnou tak málo počítaš? Prečo mi tak málo dôveruješ? Prečo?
Ježišu, možno Ti odpoviem ako ten človek: Pane, nemám človeka.
Ty si sa však stal človekom pre mňa. Ty mi jasne dávaš poznať aj svojou prítomnosťou v Eucharistii, že si tu pre mňa, že v Tebe mám nielen človeka, ale Pána a Boha, Spasiteľa.
Keď si uzdravil človeka, povedal si mu: Vstaň, vezmi si lôžko a choď.
Pane, hovor aj mne tieto slová. Hovor aj mne:
Vstaň, daj sa do pohybu, neprepadni strnulosti, nezostávaj stáť.
Vstaň zo svojej bezradnosti, malomyseľnosti, beznádeje, zo svojho strachu, zo svojej malej viery.
Hovor mi, Ježišu:
Vstaň zo svojej samoľúbosti, zo svojich návykov, zo svojej zotročenosti, zo svojej neochoty meniť seba i veci okolo seba.
Vstaň a opusti pohodlie.
Vstaň a prekonaj s mojou milosťou svoju neochotu.
Vstaň a čisti si mojím slovom pohľad na mňa, na druhých, na seba samého.
Vstaň a osloboď sa od pút svojej neslobody a naviazanosti.
Vstaň a modli sa.
Vstaň a čítaj moje slovo.
Vstaň a prichádzaj ku mne.
Vstaň a navštív druhého človeka.
Vstaň a otvor svoje oči pre bratov a sestry okolo seba.
Vstaň a poteš druhých.
Vstaň a povzbudzuj druhých, miluj druhých…

Ježišu, Ty prichádzaš ku mne, aby si mi povedal svoje slovo. Prosím Ťa, hovor ku mne. Hovor ku mne slovo, ktoré ma uzdraví, poteší, usmerní, povzbudí, otvorí pre Toju prítomnosť, pre Tvoju blízkosť, pre to, že si tu, pre to, že v Tebe mám vždy „svojho človeka“, svojho Pána a Boha.

Text adorácie je prebraný z knihy Modlitby pred eucharistickým Ježišom od P. Jozefa Šuppu, SJ a uverejnený s láskavým dovolením vydavateľstva Dobrá kniha www.dobrakniha.sk

 

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *