Pane, keby si tu bol býval… (Jn 11,32)

Dobrý Ježišu,
Prichádzam k Tebe s vďačným srdcom, s túžbou ďakovať Ti osobne za tú milosť, že si tu v Oltárnej sviatosti stále prítomný. Ďakujem Ti za to, že každú chvíľu môžem prísť k Tebe, lebo Ty si tu stále s nami, tak ako si to povedal: Ja som stále s vami až do skončenia sveta.
Priznám sa Ti, Ježišu, že sa mi neraz stáva toto: jednoducho zabúdam na to, že si tu. Niežeby som to popieral, ba dokonca sa Ti prídem aj pokloniť, ale jednoducho Ťa nevnímam, po celý deň žijem, myslím, hovorím, správam sa tak, akoby si tu ani nebol. Viem vyznávať Tvoju prítomnosť v Eucharistii, a pritom viem z nej nežiť.
Čím to je?
Vieš, Ježišu, myslím na Martine slová pri stretnutí s Tebou, keď jej brat Lazár zomrel. Povedala Ti to ako výčitku a zároveň ako vyznanie viery v Teba, keď hovorila: Pane, keby si tu bol býval, môj brat by nebol zomrel.
            Pane, keby si tu bol býval…
Nevyslovím či nevypoviem nahlas alebo len tak v duchu tieto slová aj ja?
Ako ich, Ježišu, vyslovujem? Ako výčitku? Ako vyznanie svojej viery v Teba? Ako dôveru v Tvoju moc, že Ty môžeš vždy konať a pôsobiť? Aj vo svojej odpovedi Marte si jasne naznačil, že Ty si stále prítomný, že si Pán a že vždy môžeš urobiť tak, ako chceš.
Od Marty si sa dožadoval a učil si ju veriť v Teba.

            O sebe si totiž povedal: Ja som Vzkriesenie a Život. Veríš tomu?
Ježišu, pomôž mi, prosím, aby som žil z viery, že si tu.
Ježišu, pomôž mi, aby som nielen mohol hovoriť, ale aby som aj vyznával a žil ustavične z vedomia a zo skúsenosti – ako dobre, Bože, že si tu. Pomôž mojej viere, posilni moju vieru, že si tu, aj keď ťa nevidím, aj keď mám v očiach tmu. Posilni moju vieru, že si tu, aj keď ťa nepočujem, aj keď Ťa necítim, aj keď zabúdam. Pomôž mi dôverovať a veriť, že si tu, aj keď udalosti života idú inak, ako by som si to ja sám predstavoval.
Pomôž mi veriť, že si tu, aj keď žijem uprostred ľudí, ktorí sú k Tebe ľahostajní, pomôž mi veriť, že si tu, aj keď sa druhí od Teba vzdialili, aj keď Ťa toľkí popierajú, aj keď sa Ti toľkí vysmievajú, aj keď Ťa toľkí neuznávajú.
Pomôž mi veriť, že si tu,
aj keď sa stretám s neúspechom vo svojom živote,
aj keď som chorý a tak veľmi rád by som Ti slúžil v zdraví,
aj keď ma druhí nechápu a nerozumejú mi,
aj keď nechápem druhých a nerozumiem im,
aj keď sa cítim opustený, neprijatý a neuznaný,
aj keď výsledky mojej práce sa javia bezvýznamné, malé alebo ich vôbec nevidno,
aj keď mi druhí ubližujú,
aj keď ma druhí odsudzujú, mnou pohŕdajú, nevšímajú si ma,
aj keď ma druhí upodozrievajú, spochybňujú,
aj keď som druhým na posmech.
Pomôž mi, Ježišu, veriť, že si tu,
keď odo mňa čakáš, aby som bol tichý a pokorný srdcom,
keď chceš, aby som odpúšťal a bol milosrdný, chudobný, tichý, tvorcom pokoja,
keď chceš, aby som bol ako ovca alebo baránok medzi vlkmi či dokonca vedený na zabitie,
keď chceš, aby som spustil siete, hoci som sa toľký čas namáhal, a neprinieslo to nijaké ovocie,
keď chceš, aby som bol svedkom Teba v dnešnom svete,
keď chceš, aby som sa nebál vyznávať Ťa, lebo Tvoj Duch bude hovoriť vo mne,
keď chceš, aby som odpúšťal nie raz, ale sedemdesiatsedem ráz,
keď chceš, aby som sa radoval a jasal, keď prichádzajú na mňa utrpenia a súženia,
keď ma prenasledujú a všetko zlé na mňa hovoria.
Pomôž mi, Ježišu, veriť, že si tu,
aj keď sa mi bude zdať, že všetko svedčí proti Tebe,
aj keď mi tento svet bude dávať tisíc dôvodov proti Tvojej prítomnosti,
aj keď sa budem stretať dokonca s pokušeniami a škandálmi v Tvojej Cirkvi,

aj keď mnohé udalosti prevyšujú moje chápanie.

Text adorácie je prebraný z knihy Modlitby pred eucharistickým Ježišom od P. Jozefa Šuppu, SJ a uverejnený s láskavým dovolením vydavateľstva Dobrá kniha www.dobrakniha.sk

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *