Pane, nezapočítaj im tento hriech (Sk 7, 59)

Dobrý Ježišu,
sú chvíle, keď prichádzam k tebe veľmi radostný, nadšený, spokojný i pokojný, a sú chvíle, keď prichádzam k tebe smutný. Smutný zo seba i z druhých, zmorený, utrápený a zranený, bez pokoja mysle a srdca a veľmi nespokojný so sebou, s druhými, so svetom, v ktorom žijem.
Práve svet, v ktorom žijem, ma stavia do rozličných situácií. Tak svet môjho vnútra – svet mojich myšlienok, citov, vzťahov, postojov, túžob a plánov, skutkov, správnych alebo nesprávnych rozhodnutí, ako aj svet môjho prostredia, v ktorom študujem, pracujem či oddychuje. Prostredie, v ktorom stretám ľudí, príjemných i nepríjemných, ľudí, čo ma majú radi i čo ma nenávidia…
A mohol by som, Pane, pokračovať.
No chcem sa modliť Božím slovom, ktoré predstavuje mladého muža, diakona Štefana. Zamýšľam sa: V akom prostredí sa nachádza, s akými ľuďmi sa stretá? Štefan žije v ťažkých podmienkach. Stretá sa s ľuďmi tvrdého srdca, čo sú neochotní počúvať mienku druhých, sú panovační, nepriateľskí, ba viac, čo sršia hnevom a nenávisťou. Stretá sa s ľuďmi, ktorých silou a argumentom bolo násilie, kamene, zlosť, sila, nie pravda a láska. Nie viera a nádej alebo úcta voči človeku. Stretám dnes takých ľudí i ja, Pane? Zaiste, a prosím za nich, lebo iba ty máš moc meniť srdcia ľudí. A prosím i za seba, aby si zmenil i moje srdce, kedykoľvek ho chce ovládnuť niektorý zo zlých postojov.
Pane, obdivujem postoj mladého muža, diakona Štefana. Bol to človek dobrý, plný viery a lásky, plný tvojho Ducha. Človek, ktorého nemenilo a neovplyvňovalo prostredie, okolnosti, situácia, ale ktorého menilo tvoje slovo. Slovo, ktorému uveril a nechal sa ním viesť. Menil ho tvoj Duch, ktorého prijal. Tvoja sila, ktorá ho posilňovala. Tvoja láska, ktorá ho podnecovala.
Ako veľa sa smiem a mám i chcem učiť od diakona Štefana. V tomto duchu, Ježišu, teraz prichádzam k tebe. Prichádzam taký, aký som, v mojej situácii, v mojom vnútornom rozpoložení. Prichádzam s dôverou, že mi, Ježišu, budeš hovoriť svoje slovo, slovo života. Hovor, Pane, aby tvoje slovo bolo blízko mňa, aby bolo v mojom srdci, aby bolo mojou silou, mojou múdrosťou, mojím životom. Prichádzam k tebe, lebo spoločenstvo s tebou je schopné meniť moje srdce, upevňovať moju vieru, posilňovať môjho ducha, riadiť a usmerňovať moje konanie.
Som tu pri tebe, Ježišu, aby som sa na teba díval, ba viac, aby som ťa videl, mal ťa vždy na očiach, nech sa ocitnem v akejkoľvek situácii.
Chcem sa dívať spolu so svätým Štefanom na teba,
•  aby som sa vedel tak modliť ako on,
•  aby som vedel prosiť ako on,
•  aby som vedel odpúšťať ako on,
•  aby som vedel myslieť ako on,
•  aby som vedel hovoriť ako on,
•  aby som vedel milovať ako on,
•  aby som vedel konať ako on,
•  aby som vedel trpieť ako on,
•  aby som vedel zomierať ako on.
Zomierať s odpustením na perách i v srdci. Zomierať so zrakom upretým na teba. Zomierať odovzdaný do tvojej vôle.
Ježišu, aká to bola sila, čo umožnila diakonovi Štefanovi milovať tých, čo ho kameňovali, odpustiť im, modliť sa a prosiť za nich, aj keď ho odsúdili na smrť a boli k nemu plní nenávisti?! Kde čerpal silu k tomu, že prosil: Pane, nepripočítaj im to za hriech?
Ježišu, ty si bol s ním, ty si bol jeho silou.

Text adorácie je prebraný z knihy Modlitby pred eucharistickým Ježišom od P. Jozefa Šuppu, SJ a uverejnený s láskavým dovolením vydavateľstva Dobrá kniha www.dobrakniha.sk

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *