Seefeld, Tirolsko r. 1384

Seefeld leží na trati z Garmisch-Partenkirchenu do Innsbrucku. Len málokto vie, že sa tu viac ako pred 600 rokmi stal jeden z najväčších a najpôsobivejších eucharistických zázrakov v stredoeurópskom priestore. Stopy tohto zázraku je možné i dnes vidieť vo farskom kostole v Seefelde. Stojí v ňom dodnes prastarý oltár, pri ktorom sa kedysi stal zázrak. Keď o 40 rokov neskôr bolo začaté s prestavbou kostola, bol starý oltár ponechaný na pôvodnom mieste. Je tu stále predmetom úcty. Udalosť z roku 1384 je zobrazená na starom gotickom tabuľovom obraze s obšírnym latinským i nemeckým nápisom, ktorý visí na južnej stene kňazského chóru. Nad kamenným portálom je udalosť presne umelecky zväčšená. Bohužiaľ sa písomne nezanechal presný dátum tejto udalosti. Podľa ústneho podania to bolo na sviatok Zvestovania Panny Márie 25. marca 1384. Farský kostol v Seefelde patrí k najvýznamnejším a najlepšie zachovaným gotickým kostolom v severnom Tirolsku.

Historicky doložená je táto správa: Rytier Oswald Milser, pyšný pán Seefeldu a násilný muž, chcel na sviatok Zvestovania Panny Márie spolu s ostatnými veriacim prijať sväté prijímanie. V tento sviatočný deň ho napadla táto celkom zvláštna myšlienka: požiadal kaplána zo Seefeldu, aby mu pri svätom prijímaní podal veľkú hostiu, tak ako prijíma kňaz pri svätej omši. Rytier sa tak chcel pred ostatným ľudom povyšovať.

Márne sa kaplán pokúšal mu tento nápad vyhovoriť. Zastrašený jeho vyhrážkami nakoniec súhlasil, že mu podá veľkú hostiu.

Rytier stál na epištolárnej strane oltára. Odmietol pri prijímaní svätej hostie pokľaknúť a pokorne skloniť hlavu. Sotva sa hostia dotkla jeho jazyka, začal sa prepadať do podlahy. Plný hrôzy sa chytil pravou rukou oltára, ale oltár sa začal nakláňať s ním, akoby sa chcel na neho zrútiť. Tvrdý kameň oltára bol ako z vosku a odtlačok rytierovej pravej ruky zostal zachovaný na oltárnej doske. Rytier sa už prepadol až po kolená. S hrôzou sa díval na kňaza a naznačil, aby mu hostiu opäť odňal, pretože ju z hrôzy ani nebol schopný prijať. Kňaz tak urobil.

V tom okamihu sa oltárna doska i podlaha opäť spevnili a rytier, pokorený vo svojej drzej pýche, sa snažil vystúpiť z priehlbiny, do ktorej sa prepadol. Klesol na kolená, začal plakať a bil sa do pŕs. Bol hlboko otrasený a plný ľútosti.

S hostiou sa však stal ďalší veľký zázrak. Keď ju kňaz vzal z rytierovho jazyka, objavili sa na nej kvapky čerstvej krvi. Prítomní veriaci boli zdesení. Jeden zo slúžiacich tohto pána sa ponáhľal na hrad, aby povedal manželke rytiera, čo sa v kostole stalo. Táto žena, ktorá z vlažnosti vo viere zostala doma, nechcela jeho slovám veriť: „To by museli na tomto klátiku rozkvitnúť ruže, ak by táto správa mala byť pravdivá.“ To, čo vyslovila, sa ihneď stalo skutočnosťou. Klátik sa zdvihol, zazelenal sa a rozvili sa krásne ruže.

Zázračná hostia je dodnes zachovalá a neporušená. Krvavé škvrny sú na nej jasne viditeľné. Je skvejúco sa biela, napriek tomu, že bola uchovávaná dlhú dobu v nepriaznivých podmienkach vo výklenku v stene. Trvalý je tvar oltára a priehlbina v podlahe. Priehlbina je hlboká asi 40 cm a je prikrytá mrežou. Na jej dne je možné vidieť odtlačky obuvi. V sakristii je zelený ornát, ktorý bol zhotovený z plášťa pána zo Seefeldu.

Organizátorom pútí k svätej krvavej hostii bolo tirolské knieža Ferdinand II. Napriek tomu, že zázrak bol zvláštnymi listinami z roku 1431, 1460 a 1472 potvrdený a vybavený odpustkami, dal celý prípad znovu prešetriť vzdelanému jezuitovi Petrovi Kanisiovi, ktorý bol neskôr vyhlásený za svätého a za cirkevného učiteľa.

Hostia musela byť niekoľkokrát ukrytá do bezpečia pri ohrození nepriateľskými vpádmi a vojnovými udalosťami. Na začiatku 19. storočia musela hostia opäť opustiť svoj príbytok. Bola ukrytá do svätostánku kostola v Moserne. Keď bol tento úkryt prezradený, odniesol ju jeden kňaz z kláštora v Stame v noci v schránke do domu jedného sprievodcu. Až na sviatok Zvestovania Panny Márie 25. marca 1806 bola hostia opäť v slávnostnom sprievode prenesená späť do Seefeldu, kde prebýva dodnes.

V Seefelde sa stali početné zázraky a vyslyšania prosieb. Sú o tom zapísané správy v knihe zázrakov. Zázrak v Seefelde je stále aktuálny a vyzýva nás nie len k väčšej pokore, ale tiež k dôstojnému postoju, ktorý pri svätom prijímaní vyjadruje našu ozajstnú pokoru a úctu. V roku 1984 sa v Seefelde konali veľké jubilejné slávnosti k 600. výročiu zázračnej udalosti. „Pán zaistil pamiatku svojim divom, on je milostivý a plný zľutovania“ (Ž 111,4).

One thought on “Seefeld, Tirolsko r. 1384

Napísať odpoveď pre MIlan Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *