IRIDOLÓGIA – diagnostika z dúhovky

Dnes je pomerne populárnou témou diagnostika z dúhovky. Stretávame sa s ňou hlavne v časopisoch so zameraním na zdravie a krásu tela. Iridológia sa radí k alternatívnym diagnostickým postupom, ktoré sú v rozpore s akademickou medicínou. Čo hovoria jej zástancovia? Je to spoľahlivá a presná veda?

História 

Prvé zmienky o pokusoch ľudí diagnostikovať choroby z oka pochádzajú zo starovekej Číny. Ľudia verili, že osud človeka tu na zemi (mikrokozmos) závisí od hviezd vo vesmíre (makrokozmos). Tento základný princíp astrológie využíva aj iridológia. Dúhovku si predstavovali ako mikrokozmos celého ľudského tela (makrokozmos). Mysleli si, že zmeny v tele (makrokozmos) ovplyvňujú mikrokozmos (oko), a preto bude možné zistiť všetky choroby tela z ľudského oka.
Stredoveký lekár a alchymista, Paracelsus, tiež považoval oko za mikrokozmos, kde sa ako v zrkadle odráža makrokozmos celého ľudského tela. Mnohé jeho okultné liečebné metódy sa používajú dodnes. Astrológ Libra, na začiatku 19. storočia, písal na tému „Zodiakus des Auges“ (Zverokruh oka), kde vyjadril myšlienku, že v človeku sa odráža všetko, čo sa deje v kozme a na dúhovke sa zase odráža všetko, čo sa deje v človeku. Astrologický princíp je magický spôsob spájania ľudského osudu s vesmírom. Je základom nielen pre iridológiu, ale tiež pre horoskopy, čítanie z ruky, ušnú akupunktúru a reflexné masáže.
Vznik súčasnej iridológie sa datuje do roku 1836 a spája sa s jedným humorným príbehom. Keď jedenásťročný maďarský chlapec Ignac Peczely (1825-1911) prechádzal jedného dňa cez hustý les, vyrušil sovu. Tá na neho náhle zaútočila a zapichla svoje pazúriky do jeho ramena. Peczely v sebaobrane zlomil sove nohu a všimol si, že v tom momente sa v oku sovy objavil tmavý prúžok. (Asi mala vystrašená sova tiež veľké oči, keď Peczely tak dobre videl). Vznik tohto prúžku spájal so vznikom zlomeniny. Táto udalosť neskôr motivovala Peczelyho k ďalšiemu štúdiu a významne ovplyvnila smer jeho života. Stal sa prírodným liečiteľom, homeopatom a lekárom. (Vyštudoval 4 semestre medicíny vo Viedni.) U svojich pacientov hľadal na dúhovke podobnú čiaru, akú videl kedysi pri sove. Postupne vypracoval schému, ktorá znázorňuje lokalizáciu orgánov na dúhovke. Iridológia sa pomerne rýchlo rozšírila v Nemecku. Veľa zástancov si našla aj v bývalom ZSSR, odkiaľ k nám začala prenikať koncom 80-tych rokov. Dnes iridológia často vystupuje spolu s inými okultnými liečebnými metódami. Na liečbu chorôb zistených z dúhovky sa doporučujú hlavne homeopatiká, bylinky, ale aj akupunktúra, vegetariánska strava, jogínske cvičenia. Mnohí irisdiagnostici sú súčasne homeopati zaoberajúci sa rôznymi inými formami veštectva.

Postup pri diagnostike z dúhovky

Základným východiskom irisdiagnostiky je predpoklad, že každý orgán ľudského tela sa zobrazuje na určitom mieste očnej dúhovky. Peczely rozdelil dúhovku na 12 úsekov, podobne ako ciferník hodín a každému z nich priradil určitý orgán alebo časť organizmu. Napr. nohy zodpovedajú sektorom okolo čísla 6 a 7. Prstenec tesne okolo zornice údajne zodpovedá žalúdku a črevám, hlava sa vraj zobrazuje v horných oblastiach dúhovky. Pri podrobnejšom hodnotení tejto koncepcie rozdelenia dúhovky vidíme nápadnú podobu s astrologickým zverokruhom. Ďalším predpokladom irisdiagnostiky je názor, že určité znaky v štruktúre dúhovky (čiarky, bodky, iné farebné zmeny) zodpovedajú chorobám tých orgánov, ktoré dané miesto zobrazuje. Ak sa určitý znak vyskytuje v dolných segmentoch okolo čísla 6 alebo 7, malo by to znamenať ochorenie v oblasti dolných končatín.
Na scénu však vstúpili ďalší irisdiagnostici (homeopat Liljequist, Felke, Madaus a iní). Každý z nich vypracoval svoju mapu dúhovky. Profesor Schreck, nemecký očný lekár, tvrdí, že bolo publikovaných 19 podstatne sa líšiacich kľúčov k hodnoteniu dúhovky, ale každý bol označovaný za správny, čo je, samozrejme, vylúčené. Niektorí zástancovia irisdiagnostiky neurčujú podľa dúhovky choroby, ale sklon a dispozíciu k chorobám. Dr. Schimmel niektoré sklony hodnotí na pravej, iné na ľavej dúhovke, a pre každú dispozíciu ponúka sadu homeopatických liekov!

Zázrak ľudského oka

Oko patrí k najzložitejším orgánom tela. Jeho stavba nás stále fascinuje. Skôr ako lúč svetla dopadne na sietnicu, prechádza cez rohovku v prednej časti oka, ďalej cez zornicu a šošovku. Zornica je otvor v očnej dúhovke, ktorý rozhoduje o tom, koľko svetla do oka prejde. Dúhovka (iris) pôsobí ako clona fotografického prístroja. Očná sietnica je miesto, kde sa v oku tvorí obraz. Obsahuje obrovské množstvo svetlocitlivých elementov – 6 miliónov čapíkov pre farebné videnie a 120 miliónov tyčiniek pre čiernobiele videnie. Po dopade svetla na receptory sa informácie prenášajú prostredníctvom zrakového nervu do mozgu, kde sú spracované. Sfarbenie dúhovky určuje farbu očí. Aby mohla plniť svoju funkciu, je k tomu prispôsobená aj jej štruktúra, ktorú tvoria drobné pigmentované trámčeky. Pri osvetlení dúhovky sa vytvára jedinečný obraz, ktorý je neopakovateľný a individuálny pre každého človeka. Pokiaľ by sme však chceli z tohto obrazca vyčítať určité choroby, budeme odsúdení k neúspechu.
Existuje neviditeľné prepojenie orgánov tela s dúhovkou? Z poznatkov anatómie a fyziológie ľudského oka vyplýva jedno dôležité zistenie: Medzi očnou dúhovkou a ostatným telom neexistuje ani počas vývoja ľudského organizmu, ani neskôr, žiadne anatomické, ani funkčné prepojenie, ktoré by umožňovalo vznik zmien v sfarbení alebo usporiadaní trámčekov dúhovky ako odpoveď na chorobu. Oko je anatomicky a funkčne spojené s mozgom v oblasti svetlocitlivých elementov, ktorá však s dúhovkou nesúvisí. Pre zobrazenie zmeny stavu organizmu do očnej dúhovky teda neexistuje žiadny vedecký podklad.

Ktoré ochorenia vieme reálne zistiť?

     Samozrejme, sú rôzne ochorenia, ktoré vieme vyšetrením oka rozpoznať. Sú to predovšetkým očné choroby, ale aj iné ochorenia vnútorných orgánov. Princíp určenia diagnózy je však úplne odlišný! Mám na mysli odborné vyšetrenie očným lekárom, ktorý využíva prístroj – oftalmoskop – na vyšetrenie očného pozadia. Cievy, ktoré sa tu nachádzajú, môžu byť chorobne zmenené pri cukrovke, vysokom tlaku krvi alebo ateroskleróze. Oftalmológ nie je mág. Tieto diagnostické metódy nemajú nič spoločné s irisdiagnostikou, kde sa diagnostik pokúša zistiť chorobu z úplne zdravého orgánu! Oftalmológ zisťuje prítomnosť skutočných patologických zmien na oku, pričom členenie dúhovky na segmenty zodiaku nie je potrebné. Aj samotná dúhovka sa môže zapáliť (iritis), pričom hneď od začiatku ochorenia býva zhoršené videnie a dúhovka často mení farbu. U starších ľudí môže byť očná šošovka postihnutá šedým zákalom. Očným vyšetrením môžeme diagnostikovať tiež glaukóm (zelený zákal). Pri postihnutí pečene pozorujeme žlté sfarbenie očných bielok.

Vedecké zhodnotenie iridológie

     Keby sa z dúhovky oka dalo podľa určitého kľúča zistiť ochorenie vnútorných orgánov, bola by to veľmi užitočná a lacná diagnostická metóda. Z tohto dôvodu sa uskutočnili viaceré výskumy s cieľom overiť jej spoľahlivosť. Dr. Wohlisch sa v roku 1957 odvážil k vysvetleniu Peczelyho skúsenosti so sovou. Všimol si, že pri otváraní oka spojivka zaostáva za pohybom očného viečka a okraj spojivky potom vidíme ako tmavočierny prúžok na dúhovke. Fotografie, ktoré priložil, sú veľmi presvedčivé. MUDr. Štepán Rucki, CSc. tvrdí, že iridológia v dnešnej podobe je metóda založená na omyle objaviteľa.
Keď sa prírodný liečiteľ Felke, ktorý sa venoval aj diagnostike z dúhovky, po smrti svojho pacienta dostal na súd, mal za úlohu stanoviť diagnózu z dúhovky u 20 pacientov, aby dokázal vierohodnosť tejto metódy. Hoci tvrdil, že irisdiagnostika je bezchybná, nestanovil správnu diagnózu ani u jedného pacienta.
Iridológia bola opakovane hodnotená v kontrolovaných experimentoch. Vo všetkých prípadoch zlyhala. V jednej štúdii bolo vyšetrených 762 ťažko chorých pacientov. Iba 2,7% týchto vážne chorých ľudí malo na dúhovke znamenie v mieste chorého orgánu. 40% pacientov však malo určitý znak na dúhovke v mieste orgánu, ktorý nebol chorý! Z tohto vyplýva, že táto metóda nie je schopná spoľahlivo ukázať chorý orgán, ani ho odlíšiť od zdravého.
V roku 1939 bola v Nemecku vypísaná odmena 10 000 DM za úspešnú diagnostiku série klinicky jednoznačne určených chorôb u pacientov. Žiadnemu irisdiagnostikovi sa nepodarilo chorobu poznať a dokázať tak vzťah medzi chorobou a charakteristickým usporiadaním očnej dúhovky. Nedôveru vzbudzuje aj skutočnosť, že sa irisdiagnostici za viac ako 100 rokov nedokázali zhodnúť na jednotnej mape dúhovky a projekcii orgánov ľudského tela na ňu.
Doteraz neexistuje jednotný kľúč. Profesor Schreck, očný lekár, o iridológii píše: „Stojíme tu pred neuveriteľným paradoxom a groteskou až absurditou, v celom lekárstve ojedinelou, ktorá spočíva v tom, že ľudia chcú poznávať choroby z normálneho tkaniva. Nezmyselnosť tohto počínania je o to väčšia, že nejde o ochorenie skúmaného tkaniva, ale dokonca o ochorenie telesných orgánov, ktoré sú bez akéhokoľvek organického vzťahu k tomuto tkanivu a sú uložené v značnej vzdialenosti.“
To, z čoho iridológovia vyvodzujú ochorenia, predstavuje teda rôzne varianty normálnej štruktúry a sfarbenia dúhovky. Týmto nálezom nemožno v žiadnom prípade priradiť chorobný význam a nemajú žiadny diagnostický prínos.
Môže byť iridológia úspešná?
Napriek všetkým faktom, ktoré sme vymenovali, môže. Ale prečo? Nejedná sa predsa o vedeckú metódu s dokázanou účinnosťou. Niektorí ľudia povedia svoju diagnózu alebo príznaky už pred samotným vyšetrením u iridológa. A ten potom ľahko známu diagnózu uhádne, alebo potvrdí. V praxi je veľmi časté, že iridológ po vyšetrení vymenuje viacero ochorení alebo príznakov, a už na základe náhody sa aspoň v niečom trafí. Niekedy však výsledný efekt nemusí byť dielom náhody u podvodníka (ľudového liečiteľa). Niektorí profesionálni okultisti využívajú irisdiagnostiku ako jednu z metód. Dúhovka slúži ako kontaktné miesto, styčný most medzi veštcom (senzibilom) a človekom, podobne ako dlaň alebo ucho. Jedná sa o formu veštenia, vstup do nadprirodzena za účelom získavania informácií. Nezáleží na tom, či sú informácie pravdivé, z biblického hľadiska sa jedná o ilegálny a nebezpečný skutok. Pozadie irisdiagnostiky je duchovné. Nie je vylúčené, že niekedy môže fungovať, ale zaručene prináša negatívne následky do života človeka, ktorý takúto „pomoc“ vyhľadal. Irisdiagnostika jednoznačne nie je osvedčenou metódou klasickej medicíny, preto ju nedoporučujem.

____________________________
Použitá literatúra:
MUDr. ŠTEPÁN RUCKI, CSc.: Alternativní medicína – pomoc nebo nebezpečí?,
Návrat domu, 2000, str.25-31
Vademecum medici,
Osveta, Martin, 1998, str.993, 1168-1169

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *