Mystické telo svätej Cirkvi

Niekoľko „Dialógov“ o Cirkvi z videní sv. Kataríny Sienskej, ktorej sa prihováral Boh.

Vznešenosť kňazskej služby

Teraz odpoviem na to, na čo si sa ma pýtala ohľadom služobníkov svätej Cirkvi. A aby i mohla lepšie poznať pravdu, otvor zrak svojho intelektu a uvažuj o ich vznešenosti a dôstojnosti, do ktorej som ich ustanovil. Preto že ľahšie poznať každú vec prostredníctvom jej opaku, chcem ti ukázať dôstojnosť tých, ktorým je dané čnostne spravovať poklad zverený do ich rúk, aby si vďaka tomu lepšie videla biedu tých, ktorí sa dnes živia na prsiach tejto nevesty.
Vtedy sa tá duša poslušne zahľadela do Pravdy, v ktorej uvidela žiaru čností tých, ktorí v pravde skusujú Božiu lásku. A večný Boh je povedal:
Najdrahšia dcéra, chcem ti predovšetkým ukázať dôstojnosť, do ktorej som ich vďaka svojej dobrotivosti postavil: táto dôstojnosť prekračuje moju lásku k všetkým tvorom, ktoré som stvoril podľa svojej podoby a obrazu a ktoré som nanovo stvoril k milosti v krvi svojho jednorodeného Syna, v ktorom ste dostali veľké povýšenie, pretože som spojil svoje božstvo s ľudskou prirodzenosťou. Toto povýšenie je také veľké, že vám získalo vyššiu vznešenosť a dôstojnosť, ako majú anjeli, pretože som nevzal na seba anjelskú, ale ľudskú prirodzenosť. Preto som sa ja, Boh, stal človekom a človek sa stal Bohom, ako som ti povedal, tým, že som spojil svoju božskú prirodzenosť s vašou ľudskou prirodzenosťou.

Eucharistické slnko

To je veľkosť daná všetkým tvorom obdareným rozumom, z ktorých som si vyvolil služobníkov pre vašu spásu, aby vám ich prostredníctvom bola rozdeľovaná Krv pokorného a nepoškvrneného Baránka, môjho jednorodeného Syna. Zveril som im do správy Slnko, obdaril som ich svetlom poznania, vrelosťou božskej lásky a farbou spojenou s teplom a svetlom, to znamená Krvou a Telom môjho Syna. Toto Telo je Slnkom, pretože je jedno so mnou, ktorý som pravé Slnko. Je so mnou spojené do takej miery, že sa od seba nemôžme oddeliť, ako je v slnku vďaka dokonalému zjednoteniu neoddeliteľné teplo od svetla a svetlo od tepla. Bez toho, aby sa toto slnko vzdialilo od slnečného kotúča, to znamená bez rozdelenia, ožaruje celý svet a zohrieva každého, kto chce jeho teplo prijať. Nemôže byť poškodené žiadnou nečistotou a jeho svetlo ho nikdy neopustí, ako som ti povedal. Takéto ja Slovo, môj Syn: jeho najsladšia Krv je slnkom, celým Bohom a celým človekom, pretože on je jedno so mnou a ja som jedno s ním. Moja moc nie je dodelená od jeho múdrosti, žiara a oheň Ducha Svätého nie sú oddelené ani odo mňa, Otca, ani od Syna, pretože je jedno s nami. Duch Svätý totiž vychádza zo mňa, Otca, a z neho, Syna, a spoločne tvoríme jedno Slnko.
Ja som to Slnko, večný Boh, z ktorého vychádza Syn a Duch Svätý. Duchu Svätému je vlastný oheň; Synovi je vlastná múdrosť a v tejto múdrosti je mojim služobníkom dávané svetlo milosti, aby toto svetlo rozdeľovali a prejavovali vďačnosť za prijaté dobrodenia mne, večnému Otcovi, a aby sa riadili učením tejto Múdrosti, môjho jednorodeného Syna.
Toto svetlo obsahuje farbu vášho ľudstva. Pretože svetlo ja spojené s farbou, svetlo môjho božstva sa spojilo s farbou vášho ľudstva. Farba vášho ľudstva sa tak zaskvela, pretože sa vďaka spojeniu s božstvom, totiž s božskou prirodzenosťou, stala nepomíňajúcou sa. A prostredníctvom tohto vteleného Slova, presýteného svetlom môjho božstva, a prostredníctvom žiary a ohňa Ducha Svätého ste vy obdržali svetlo. Komu som sa zveril? Mojim služobníkom v mystickom tele svätej Cirkvi, aby ste mali život prostredníctvom daru jeho Tela v pokrme a jeho Krvi v nápoji.
Povedal som ti, že toto telo je slnkom. A preto vám nemôže byť dané telo bez toho, aby vám s ním nebola daná ja krv, a nemôže vám byť dané telo a krv bez duše tohoto Slova; ani duša a telo vám nemôžu byť dané bez božstva, bez božstva mňa, večného Boha, pretože nie je možné oddeliť ich. Je to práve tak, ako som ti už inde povedal: božská prirodzenosť sa nikdy neoddeľuje od ľudskej prirodzenosti, a nemohla by ich oddeliť ani smrť, ani žiadna iná príčina. Preto v najsladšej Sviatosti prijímate pod bielym spôsobom chleba celú božskú podstatu.

V Eucharistii je celý Boh a celý človek

Ako sa Slnko nemôže rozdeliť, tak som aj v bielej hostii nerozdelený, celý Boh a celý človek. Keby bolo možné rozdeliť hostiu na tisíce a tisíce čiastočiek, v každej z nich je celý Boh a celý človek, ako som povedal. Ako sa môže rozbiť zrkadlo, ale nerozdelí sa obraz do každej jeho črepinky, tak ani ja nie som rozdelený rozdelením hostie a zostávam celý Boh a celý človek v každom jej kúsočku.
Preto toto slnko nemôže byť poškodené, rovnako ako oheň; keby si napríklad mala lampu, od ktorej by si celý svet prišiel zažať svetlo, svetlo by tým nijako neutrpelo a každý by získal celé svetlo. Pravda je totiž taká, že toto svetlo sa dá viac alebo menej odovzdať: podľa látky, z ktorej je zložený príjemca, môže byť do určitej miery oheň odovzdaný. Aby ti to bolo jasnejšie, uvediem ti príklad. Keby mnoho ľudí nieslo sviece, z ktorých jedna by vážila uncu, iná dve unce a iná zase libru a ďalšia ešte viac a všetci by si prišli zapáliť sviece k onej lampe, každý by bez ohľadu na veľkosť svojej sviece získal svetlo ako celok: to znamená teplo, farbu i svetlo samotné. Napriek tomu by si si mohla myslieť, že ten, kto nesie uncovú sviecu, má menšie svetlo ako ten, kto nesie sviecu vážiacu jednu libru. Toto isté platí ja pre tých, ktorým je udelená táto sviatosť; podľa toho, akú nesú sviecu, teda podľa miery svätej túžby, s ktoru túto sviatosť prijímajú a zmocňujú sa jej. Táto svieca je sama o sebe zhasnutá a rozsvecuje sa pri prijatí tejto sviatosti. Hovorím ti, že je zhasnutá, pretože sami nie ste nič. Ja som vám dal látku, ktorou môžete toto svetlo prijať a živiť. Touto látkou je láska, pretože som vás z lásky stvoril, a preto bez lásky nemôžete žiť.
Tento dar lásky nachádza pravú dispozíciu vo svätom krste, ktorý prijímate mocou krvi tohto Slova. Žiadnym iným spôsobom by ste na tomto svetle nemohli získať účasť, pretože by ste boli ako svieca bez knôtu, ktorá nemôže horieť ani prijať oheň. Tak by tomu bolo, keby ste do svojej duše neprijali knôt, ktorým sa svetlo zapaľuje, totiž svätú vieru a s ňou milosť, ktorú ste prijali v krste spolu s pravou dispozíciou svojej duše, ktorú som stvoril tak aby mohla milovať; dokonca je do takej miery stvorená pre lásku, že bez nej nemôže žiť, pretože je to jej pokrm.
A kde sa táto duša, zjednotená spôsobom, ktorý som ti vysvetlil, zažína? V ohni božskej lásky, tým, že ma miluje a preukazuje ku mne bázeň, a tým, že sa riadi učením mojej Pravdy. Je pravdou, že sa rozsvecuje viac alebo menej podľa látky, ktorú tomuto ohňu poskytne. Napriek tomu, že ste všetci vytvorení z rovnakej látky, pretože ste stvorení na môj obraz a podobu – vy kresťania máte v sebe naviac svetlo svätého krstu – môže každý rásť v láske a v čnostiach podľa svojej vlastnej vôle a podľa toho, ako sa mu zapáči. Tým nijako nepremieňate duchovný život, ktorým som vás obdaril, ale sa rozvíjate a v láske posilňujete čnosti tým, že v čnosti a horlivosti lásky používate slobodnú vôľu, pokiaľ váš čas neuplynie. Keď totiž váš čas skončí, nemôžete robiť nič. Môžete teda rásť v láske tak, ako som ti to vysvetlil.
S touto láskou dostanete sladké a slávne svetlo, ktoré som vám zveril do správy prostredníctvom svojich služobníkov a ktoré som vám dal za pokrm. A aj keď vám ho dávam celé, získate z neho len toľko, aká veľká je láska a horúca túžba, ktorú mu poskytnete, ako som ti to vysvetľoval na príklade rôznej veľkosti sviec a ich plameňa. A napriek tomu každý dostane toto svetlo celé a nerozdelené – nedá sa totiž rozdeliť, ako som ti už povedal, ani žiadnou vašou nedokonalosťou alebo nedokonalosťou mojich služobníkov – a máte na ňom takú účasť, teda takú sviatostnú milosť, aká veľká je vaša svätá túžba, s ktorou ste ochotní prijať ho.
Kto by teda k tejto sladkej Sviatosti pristúpil v stave smrteľného hriechu, nezíska tým milosť, aj napriek tomu, že ma prijme celého, Boha i človeka, ako som ti povedal. A vieš ako je tejto duši, ktorá prijíma sviatosť nehodne?! Je ako svieca, ktorá spadla do vody, takže v ohni len syčí, kým vzplanie, potom sama zhasne a po ohni zostane len dym. Tak i táto duša, aj keď prijala svätý krst, upadla vo svojom vnútri ako tá svieca do vody viny, ktorá knôt svetla krstenej milosti premočila. A ak sa neohriala v ohni pravej ľútosti a nevyznala svoju vinu, pristúpila k oltáru a prijala toto svetlo len telesne, nie duchovne.
Pretože duša nie je na také veľké tajomstvo dostatočne pripravená, nezotrvá v nej prostredníctvom milosti svetlo pravdy, ale odíde z nej, takže sa duša ocitne vo väčšom zmätku ako predtým, zostane vyhasnutá a temná a bude ju ťažiť ešte väčšia vina. Preto jej táto sviatosť neprinesie nič iné ako škrípanie výčitiek svedomia, čo nespôsobuje nedokonalosť svetla, ktoré nemôže byť nijako umenšené, ale voda, ktorá sa v tej duši nachádza: to vody viny bráni duši vzoprieť sa, takže duša nemôže toto svetlo prijať.
Vidíš teda, že toto svetlo sa nedá žiadnym spôsobom rozdeliť – teplo a svetlo sú v ňom úzko spojené, a keby bola túžba duše po jeho prijatí malá alebo keby duša, ktorá ho prijíma alebo rozdeľuje, trpela nejakým nedostatkom, platí pre ňu to, čo som ti povedal o slnku: že sa nepoškvrní, keď svieti na nečisté veci. Tak aj sladké svetlo tejto sviatosti nemôže byť ničím poškvrnené ani rozdelené a neodlúči sa od svojho zdroja: ani keby žiaru a teplo tohto svetla pohltil svet v stave viny. Rovnako tak sa toto Slovo, toto Slnko, ktorým je môj jednorodený Syn, neoddelí od Slnka, ktorým som ja, večný Otec, nech je dávané komukoľvek, kto ho chce v mystickom tele svätej Cirkvi prijať. Zostáva celé a vy ho celé prijímate: Boha a človeka, ako som ti ukázal na príklade svetla, ktoré by zostalo celé, aj keby si z neho vzal celý svet a mali by ho všetci.

Ako hľadieť a nazerať na eucharistické tajomstvo

Najdrahšia dcéra, otvor dobre zrak svojho intelektu, aby si mohla rozjímať priepastnú hĺbku mojej lásky: niet žiadneho tvora obdareného rozumom, ktorému by sa srdce neroztavilo láskou, keď zbadá vedľa ostatných mojich dobrodení to, ktoré vám dávam v tejto sviatosti.
Akým zrakom máš ty, najdrahšia dcéra, a ostatní, hľadieť a nazerať na toto tajomstvo ako sa ho dotýkať? Určite nie telesným hmatom a zrakom, pretože žiadny telesný zmysel nie je na to spôsobilý. Ako vieš, zrak vidí len belosť chleba, takže hrubé telesné vnímanie je oklamané; avšak nie je možné oklamať vnímanie duše, pokiaľ si to nepraje, to znamená pokiaľ sa sama svojimi nevernosťami nechce zbaviť svetla najsvätejšej viery.
Túto sviatosť teda poznáva, vidí a dotýka sa jej vnímanie duše. Akým zrakom ne ňu hľadí? Zrakom intelektu, ktorého zrenicou je najsvätejšia viera. Tento zrak vidí v onej belosti celého Boha a celého človeka, božskú prirodzenosť spojenú s ľudskou prirodzenosťou; telo, dušu a krv Krista, dušu spojenú s telom a telo s dušou spojené s mojou božskou prirodzenosťou, ktorá sa odo mňa neoddeľuje: ako som ti ukázal takmer na začiatku tvojho života, ak si ešte spomínaš. Ale nevidí ho len zrakom intelektu, ale tiež telesným zrakom, aj keď telesný zrak v tom nesmierne silnom svetle okamžite stráca schopnosť vidieť, takže človeku zostane len pohľad zraku intelektu.
Zjavil som ti to, aby si tak získala väčšie svetlo pre prípad, že zlý duch bude proti tebe bojovať práve kvôli tejto sviatosti; a tiež preto, aby si rástla v láske a svetle najsvätejšej viery. Vieš, že keď si jedného dňa prišla za svitania do kostola na omšu a nedlho predtým ťa trápil zlý duch, postavila si sa priamo pred oltár Ukrižovaného. Kňaz medzitým prišiel od oltára Panny Márie. Stála si tam a uvažovala o svoje chybe, lebo si sa bála, že si ma urazila trýzňou, ktorú ti spôsobil zlý duch, rozjímala si o vrelosti mojej lásky, ktorá ťa urobila hodnou zúčastniť sa na omši – aj keď si sa považovala za nehodnú čo i len vstúpiť do môjho svätého chrámu – a keď kňaz prišiel ku konsekrácii, zdvihla asi zrak na jeho ruky s hostiou. A kým vyslovoval slová konsekrácie, zjavil som sa ti; videla si, že z mojej hrude vychádza svetlo ako paprsok vychádzajúci zo slnečného kotúča, a predsa sa od neho neoddeľujúci. V to svetelnom paprsku sa znášala dole holubica, ktorá s ním bola zopätá, a mocou slov konsekrácie, vyslovených kňazom, dotkla sa hostie. Potom tvoj telesný zrak nedokázal znášať to svetlo, zostal ti len zrak intelektu. ktorým si videla a zakúsila priepastnú hlbinu trojice, mňa celého, Boha i človeka, skrytého pod rúškom belosti. Napriek tomu však prítomnosť Slova, ktoré si pod týmto spôsobom videla vo svojej mysli, nerušili belosť chleba, vzájomne sa nevylučovali. V onom chlebe som bol viditeľný ja, Boh i človek, bez toho, aby som chlieb porušil. pretože ten nestratil svoju belosť a bolo možné dotýkať sa ho a skúšať ho.
To všetko ti zjavila moja božská dobrotivosť, ako som ti povedal. A komu zostala schopnosť vidieť? Zraku intelektu, ktorého zrenicou je najsvätejšia viera, takže vidieť prináleží v prvom rade intelektu, ktorý nemôže byť oklamaný. Na túto sviatosť teda máme nazerať zrakom intelektu.
A kto sa ho môže dotknúť? Ruka lásky. Tuto rukou sa totiž dotýkame toho, čo zrak v tejto sviatosti zbadal a spoznal. Hostie sa dotýkate z viery rukou lásky, takmer ako by ste tým chceli potvrdiť, čo ste intelektuálne zbadali a spoznali zrenicou viery.
A kto ho môže skúšať: Chuť svätej túžby. Telesná chuť cíti chlieb, ale chuť duše mňa, Boha a človeka. Vidíš teda, ako bývajú telesné zmysly oklamané, ale vnímanie duše sa oklamať nenechá: duša je upevnená a osvietená, pretože zrak intelektu hľadí zrenicou najsvätejšej viery. A pretože ho zbadal, poznal ho s vierou a láskou sa ho dotýka. A s chuťou duše spojenou s horlivou túžbou zakúša moju vrelú lásku, nevýslovnú lásku, ktorou som ju urobil hodnu prijať veľké tajomstvo tejto sviatosti a milosť, ktorá sa dostáva z tejto sviatosti.
Vidíš teda, ako máte túto sviatosť prijímať a ako na ňu máte nazerať: nielen telesným vnímaním, ale tiež vnímaním duchovným, aby duša bola pripravená k prijatiu a skúseniu tejto sviatosti, ako som ti povedal.

Najvyššia dôstojnosť človeka v Eucharistii

Najdrahšia dcéra, zváž, k akému vynikajúcemu stavu je pozdvihnutá duša, keď náležitým spôsobom prijme tento chlieb života, tento pokrm anjelov. Pri jeho prijatí je vo mne a ja som v ňom; ako je ryba v mori a more v rybe, tak som ja v duši a duša je vo mne, v mori pokoja. V duši je milosť, ktorá v nej zostáva, pretože duša prijala tento chlieb života v stave milosti; keď sa pominie spôsob chleba, zanechávam v duši stopu svojej milosti ako pečať vtlačenú do teplého vosku: keď je pečať vybratá, zostane v ňom jej otlačok. Rovnakým spôsobom vám v duši ostáva moc tejto sviatosti, to znamená vrelosť mojej božskej lásky, dobrotivosť Svätého Ducha. Zostáva v nej svetlo múdrosti môjho jednorodeného Syna, osvetľujúci zrak intelektu. A duša je posilnená účasťou na mojej sile a moci, ktorá ju robí silnou a mocnou proti jej vlastnej zmyselnej vášni, proti zlým duchom a proti svetu.
Tak vidíš, ako v duši zostáva stopa po vybratej pečati; keď sa pominie hmota, čiže prípadok chleba, to pravé Slnko sa stiahne späť do svojho kotúča – bez toho, aby sa od nej vôbec oddelilo, ako som ti povedal, lebo je stále spojené so mnou – potom, čo vám ho priepastná hlbina mojej lásky z božskej štedrosti a prozreteľnosti dala za pokrm, aby uspokojila vaše potreby. Pre vašu spásu vám dá pokrm mojej sladkej Pravdy, aby vás posilnila na púti životom a tiež preto, aby ste nezabudli na dobrodenie krvi.
Vidíš teda, ako máte dbať na to, aby ste mi boli vďační a preukazovali mi .lásku, pretože vás tak milujem. A zaslúžim si byť od vás milovaný, pretože som najvyššie a večné Dobro.

Dôstojnosť a čnosť kňazov

Najmilšia dcéra, tieto veci som ti povedal, aby si lepšie poznala dôstojnosť, do ktorej som povýšil svojich správcov a aby si ľutovala ich biedy. Keby totiž uvážili svoju dôstojnosť, neležali by v temnotách smrteľného hriechu a nezohavovali by tvár svojej duše.; nielen, že mňa a svoju dôstojnosť nemajú urážať – totiž ani keby vrhli svoje telo do ohňa, nemohli by vynahradiť milosť a dobrodenia, ktoré odo mňa prijali; v tomto živote sa totiž nadá dosiahnuť vyššia dôstojnosť.
Ja som ich pomazal a nazývam ich svojimi „Kristami“, pretože som im dal seba samého, aby ma vám rozdeľovali, a ustanovil som ich vonnými kvetmi mystického tela svätej Cirkvi. Túto dôstojnosť, ktorú nemajú ani anjeli, dal som ľuďom, práve tým, ktorých som si vyvolil za zástupcov a ktorých považujem za anjelov. Majú totiž v tomto živote byť anjelmi, pretože majú byť čistí, ako sú čistí anjeli.
Čistotu a lásku žiadam od každej duše, rovnako ako lásku ku mne a k blížnemu a všetku pomoc, ktorú môže blížnemu preukázať, vytrvalou modlitbou a neustálym zaľúbením v láske, ako som ti vysvetľoval na inom mieste, v ktorom som sa tejto veci venoval. Ale od svojich správcov žiadam väčšiu čistotu a väčšiu lásku ku mne a k blížnemu, aby udeľovali Telo a Krv môjho jednorodeného Syna s vrelou láskou a veľmi túžili po spáse duší a sláve a chvále môjho mena.
Tak, ako títo správcovia dbajú o to, aby kalich, v ktorom sa napĺňa obeta, žiaril čistotou, aj ja požadujem, aby bolo čisté a rýdze ich srdce, duša a myseľ. Chcem, aby udržiavali v dokonalej čistote aj svoje telo, lebo telo je nástrojom duše. Nechcem, aby sa živili alebo obaľovali bahnom nečistoty alebo aby sa vyvyšovali pýchou a usilovali o vysoké postavenie alebo aby mali tvrdé srdce voči sebe a blížnemu: nemôžu byť totiž k sebe krutí bez toho, aby ich krutosť nepostihovala aj ostatných. Pokiaľ sú totiž k sebe krutí kvôli svojim vinám, z rovnakého dôvodu začnú byť krutí aj k dušiam tých, ktorí sú im nablízku, pretože im nedávajú dobrý príklad svojím životom a neusilujú sa o to, aby vyrvali duše z pazúrov zlého ducha, ani o to, aby im dávali Telo a Krv môjho jednorodeného Syna, ani mňa, pravé Svetlo, prostredníctvom ostatných sviatostí svätej Cirkvi. Preto keď sú krutí k sebe, sú krutí aj k ostatným.
Chcem, aby moji správcovia boli štedrí, nie lakomí; to znamená, aby z chamtivosti alebo lakomosti nekupčili s darom milosti Ducha Svätého. Nemajú sa tak správať; ja si to neprajem. Naopak, všetko to, čo dostali ako dar z hojnosti lásky mojej dobrotivosti, majú darovať s duchom lásky a so srdečnou štedrosťou všetkým tvorom obdareným rozumom, ktorí ich o to pokorne požiadajú, na moju chválu a pre spásu duší. Za nič nemajú žiadať peniaze, pretože si nič nekúpili, ale všetko dostali odo mňa prostredníctvom milosti, aby vám to dávali; môžu však, a dokonca majú, požadovať milodary. Podobne sa má správať veriaci, ktorý od kňaza ničo prijíma: keď môže, má dať milodar. Vy totiž máte mojim správcom poskytovať časné veci, pretože je vašou povinnosťou uspokojovať ich potreby. Od správcom zas prijímate pokrm a výživu milosti a duchovné dary: totiž sviatosti, ktoré som ustanovil vo svätej Cirkvi, aby vám boli udeľovaní na vašu spásu.
Chcem, aby ste vedeli, že vám dávajú neporovnateľne viac, ako vy im. Konečné a pomíňajúce sa veci, ktorými ich zaopatrujete, sa totiž nemôžu porovnávať so mnou, nekonečným Bohom, ktorého vám z môjho ustanovenia a z mojej božskej prozreteľnosti a lásky udeľujem v sviatosti Eucharistie. To sa netýka len eucharistického tajomstva, ale tiež všetkých ostatných podôb, ktorými sú vám udeľované duchovné milosti prostredníctvom tvorov, či už modlitbou alebo nejako inak. Všetky vaše časné statky nemôžu nič pridať, ani sa priblížiť k hodnote toho, čo prijímate na duchovnej úrovni.
Teraz ti vysvetlím, ako majú moji správcovia rozdeľovať časné statky, ktoré od vás dostanú. Majú ich rozdeliť na tri časti: prvá slúži k ich životu, druhá je pre chudobných a tretiu majú dať k dispozícii Cirkvi na to, čo je potrebné. Keby to robili inak, urazili by ma.

Príklady svätých kňazov

Takto konali milí a slávni správcovia, o ktorých vznešenosti máš rozjímať rovnako ako o dôstojnosti, ku ktorej som ťa pozdvihol, keď som ťa urobil svojimi „Kristami“, ako som ti povedal. Túto dôstojnú službu vykonávali tak čnostne, že sa odeli do sladkého a slávneho Slnka, ktoré som im zveril do správy.
Pomysli na Gregora, Silvestra a ostatných predchodcov, nástupcov prvého pápeža Petra, ktorému moja Pravda dala kľúče od nebeského kráľovstva so slovami: „Peter, tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš ne zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš ne zemi, bude rozviazané v nebi.“
Najmilšia dcéra, pozorne počúvaj, pretože vo vznešenosti ich čností ti naplno zjavím dôstojnosť, ku ktorej som povýšil svojich správcov. Spočíva v kľúči krvi môjho jednorodeného Syna, ktorým vám otvoril bránu večného života, odpradávna zamknutú Adamovým hriechom. Keď som vám tak daroval Pravdu, totiž Slovo, svojho jednorodeného Syna, ktorý pretrel umučenie s smrť, svojou smrťou zvíťazil nad vašou smrťou, pretože vás ponoril do svojej krvi. Jeho krv a jeho smrť vám mocou spojenia mojej božskej prirodzenosti s ľudskou prirodzenosťou otvorila bránu večného života.
Ale komu Kristus nechal kľúče od tejto krvi? Slávnemu apoštolovi Petrovi a všetkým ostatným, ktorí doteraz prišli alebo prídu, až do dňa súdu, pretože majú a budú mať rovnakú autoritu, ako mal Peter. Túto autoritu nezmenšuje žiaden ich nedostatok; nič nenarúša dokonalosť krvi a neznižuje účinnosť sviatostí, pretože, ako som ti hovoril, toto Slnko nemôže poškvrniť žiadna nečistota a nič mu nemôže ubrať z jeho svetla, aj keby sa ten, kto ich udeľuje, nachádzal v temnote smrteľného hriechu. Jeho prípadná vina totiž nijako nepoškodzuje sviatosti svätej Cirkvi a neoslabuje ich moc. Zmenšuje sa len milosť a narastá vina toho, kto ich nehode udeľuje, i toho, kto ich nehodne prijíma.
Ak sa dobre pamätáš, keď som ti chcel zjaviť, akú úctu majú laici preukazovať mojim správcom, bez ohľadu na to, či sú dobrí alebo zlí, a ako ma mrzí ich neúctivé správanie, zjavil som ti túto myšlienku prostredníctvom postavy Krista na zemi, teda pápeža, ktorý má kľúče krvi. Vieš aj to, že som ti mystické telo Cirkvi znázornil ako akúsi zásobáreň, v ktorej sa uchováva krv môjho jednorodeného Syna: a ako v tejto krvi a jej moci majú život a hodnotu všetky sviatosti.
Na prahu tejto zásobárne stojí Kristus na zemi, ktorého úlohou je udeľovať krv a ktorému prináleží posielať kňazov, aby mu pomáhali v jeho službe celému všeobecnému telu kresťanského náboženstva. Iba ten, kto je prijatý a pomazaný Kristom na zemi, stáva sa správcom; nikto iný. U neho má pôvod akýkoľvek rád klerikov a ich úrady, v ktorých majú rozdeľovať túto drahocennú krv.
Pápež teda robí správcov svojimi pomocníkmi a prináleží mu tiež napomínať ich za ich nedostatky; a to je moja vôľa. Pre vznešenosť a autoritu, ktorú som im dal, som ich totiž vyňal zo služobného postavenia, to znamená z podriadenosti časnej moci. Občianske zákony nemajú nič spoločné s opatreniami, ktorých účelom je trestať kňaza, pretože moc trestať spočíva iba v rukách toho, koho som ustanovil k prikazovaniu a správe podľa božského zákona. Ja som ich pomazal, a preto som vo Svätom písme vyhlásil: „Nesiahajte na mojich pomazaných.“ Nikoho nemôže stretnúť väčšia skaza ako toho, kto sa pozdvihne k ich potrestaniu.

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *