Pánovo umučenie IV.

Ďalšie pokračovanie z knihy stygmatizovanej bolívijskej mystičky Caliny Rivas „Umučenie“ v ktorej Pán sám komentuje svoje umučenie

Ježiš je vzatý do väzenia

Pokračujme v tomto bolestnom príbehu, ktorý rozšíriš medzi veľa ľudí.
Budem Ťa osvecovať v tom, ako sa to má stať.
Keď ma vojaci vliekli do väzenia, Peter bol napoly skrytý uprostred davu v jednom z vnútorných nádvorí. Naše pohľady sa stretli, jeho oči boli zmätené, bolo to len na zlomok sekundy a i napriek tomu, toľko som mu toho povedal!… Videl som, ako horko plače pre svoj hriech a svojim Srdcom som mu povedal: „Nepriateľ sa pokúsil zmocniť sa ťa, ale ja ťa neopustím. Viem, že tvoje srdce ma nezaprelo. Buď pripravený na boj nového dňa, na ďalšie a ďalšie boje s duchovnou temnotou a priprav sa na prijatie dobrej správy. Zbohom, Peter.“
Veľakrát som sa díval do duše, ktorá zhrešila, ale díva sa tiež ona? Nie vždy sa naše oči stretnú. Veľakrát sa ja dívam na dušu, ale ona sa nedíva na mňa, nevidí ma, je slepá… Volám ju po mene, ale ona mi neodpovedá. Posielam jej trápenie a bolesť, aby sa prebudila zo svojej slepoty, ale ona sa nechce prebudiť.
Moji milovaní, ak sa nedívate do neba, bude váš život bez zmyslu. Zodvihnite svoje hlavy a uvažujte o Domove, ktorý na vás čaká. Hľadajte svojho Boha a vždy Ho nájdete s očami upretými na vás a v Jeho pohľade objavíte pokoj a život.
Rozjímajte o mojom väzení, kde som prežil veľkú časť noci. Vojaci ma prišli urážať slovami i skutkami, strkali do mňa, bili ma, posmievali sa mi. Keď svitalo a už sa dosť nabažili, nechali ma samého, zviazaného v tmavej, vlhkej a odporne zapáchajúcej miestnosti plnej potkanov. Bol som zviazaný spôsobom, ktorý ma nútil stáť alebo sedieť na ostrej skale, na ktorú ma posadili. Moje boľavé telo čoskoro skrehlo od zimy. Spomenul som si, ako ma moja Matka tisíckrát prikrývala a balila, keď mi bola zima, a … rozplakal som sa.
Poďme teraz porovnať svätyňu s väzením a predovšetkým s ľudským srdcom. Vo väzení som prežil jednu noc… koľko nocí prežívam vo svätyni?
Vo väzení ma zraňovali vojaci, ktorí boli mojimi nepriateľmi, ale vo svätyni so mnou zle zaobchádzajú a urážajú ma duše, ktoré ma nazývajjú Otcom. Vo väzení mi bola zima, bol som ospalý, hladný, zahanbený, smutný, plný bolesti, osamelý a opustený. Videl som, v koľkých svätyniach v priebehu času nedostanem prikrývku lásky. Tak veľké množstvo ľadových sŕdc bude pre mňa ako skala vo väznici!
Toľkokrát budem smädný po láske, po dušiach! Veľmi veľa dní čakám na takú dušu, kým ma navštívi a príjme ma v srdci. Pretože onú noc som prežil v samote a myslel som na túto dušu, aby utíšila môj smäd! Toľkokrát hladujem po svojich dušiach, po ich vernosti, po ich štedrosti!
A vedia tieto duše, ako utíšiť túto túžbu? Keď majú prejsť nejakým trápením, budú mi vedieť povedať: „Toto uľaví Tvojmu smútku, budem s Tebou v Tvojej samote“? Ach, ak sa zjednotíte so mnou a budete tešiť moje Srdce, vydržíte všetko v pokoji a budete posilnení.
Vo väzení som prežíval zahanbenie, keď som počul strašné slová, ktoré o mne hovorili, a toto zahanbenie ešte vzrástlo, keď som neskoršie videl, že tieto isté slová opakujú milované duše.
Keď tie nečisté a nechutné ruky udreli moju tvár a tĺkli ma, videl som, koľkokrát ma bude biť veľké množstvo duší, ktoré – bez toho, aby sa očistili od hriechu, bez toho, aby upratali svoj dom dobrou spoveďou – budú ma prijímať do sŕdc. Tieto zvykové hriechy ma tlčú znovu a znovu.
Keď do mňa strkali, aby som sa postavil, nemal som silu, a tiež pre reťaze, ktoré ma spútavali, som padal na zem. Videl som, ako ma veľa duší zväzuje reťazami nevďačnosti a nechá ma padať na kamene a obnovujú tak moju hanbu a predlžujú moju osamelosť.
Vyvolené duše, premýšľajte o svojom Snúbencovi vo väzení. Premýšľajte o noci toľkých mojich strastí a uvažujte, že táto bolesť sa predlžuje v toľkých svätyniach a v chlade toľkých sŕdc.
Ak mi chcete dať dôkaz lásky, otvorte srdcia, aby som ich mohol urobiť svojim väzením. Zviažte ma reťazami svojej lásky. Prikryte ma svojou jemnosťou, kŕmte ma svojou srdečnosťou. Haste môj smäd svojou horlivosťou. Tíšte môj smútok a opustenosť svojou vernou spoločnosťou. Nech vašou čistotou a úprimnými úmyslami zmizne moje zahanbenie.
Ak chcete, aby som si u vás mohol odpočinúť, utíšte hluk svojich vášní a v tichu vašej duše potom budem môcť kľudne spať.
Teraz aj pozdejšie budete počuť môj hlas, ako vám jemne hovorí: – Môj snúbenec (snúbenica), teraz si mojim odpočinkom, ja budem tvojim cez celú večnosť. Tebe, ktorý mi prepožičiavaš srdce ako väzenie s takou oddanosťou a láskou, sľubujem, že moja odmena nebude mať hraníc, a obete, ktoré si pre mňa behom svojho života priniesol, ťa nezaťažia.

Ježiš je veden ý pred Herodesa

Pilát nariadil, aby ma predviedli pred Herodesa… Bol to skazený úbožiak, ktorý vyhľadával len potešenie, aby sa nechal voviesť do nezriadených vášní. Bol rád, keď ma videl pred svojim súdom, pretože dúfal, že sa pobaví mojimi slovami a zázrakmi.
Uvážte, moje deti, odpor, aký som cítil v prítomnosti toho najohavnejšieho z ľudí, ktorého slová, otázky a afektované gestá ma pokrývali zmätkom.
Čisté a panenské duše, poďte, obklopte a bráňte svojho Ženícha.
Herodes očakával, že odpoviem na jeho sarkastické otázky, ale ja som nepovedal jediné slovo. Zostal som pred ním v úplnom tichu. To, že som neodpovedal, bolo najväčším dôkazom mojej dôstojnosti, ktorý som mu mohol dať. Jeho oplzlé slová neboli hodné stretnúť sa s mojimi čistými. Medzitým sa moje Srdce nekonečne zjednotilo s mojim nebeským Otcom. Pohlcovala ma túžba vydať aj poslednú kvapku svojej Krvi za duše. Pomyslenie na každého človeka, ktorý ma bude pozdejšie nasledovať, premožený mojim príkladom a mojou veľkorysosťou, ma zapaľovalo láskou a nielenže ma toto strašné vypočúvanie tešilo, ale dokonca som sa chcel rozbehnúť oproti mukám Kríža.

Ježiš je znovu predvedený
pred Piláta

Dovolil som, aby so mnou zaobchádzali ako s bláznom, a tak mi obliekli bielu tuniku na znamenie svojho výsmechu. Pozdejšie ma stredom rozzúreného a posmešného kriku znovu predviedli pred Piláta.
Pozorujte, ako tento rozpačitý a veľmi zmätený človek nevie, čo má so mnou urobiť. A aby utíšil rozbesnený dav, dáva rozkaz, aby ma zbičovali.
Pilát reprezentuje duše, ktorým chýba odvaha a veľkomyseľnosť, aby sa raz a navždy vymanili z požiadaviek sveta a svojej vlastnej prirodzenosti. Namiesto toho, aby sa oddelili od sveta a svojej prirodzenosti, ako im káže ich svedomie, ich afektovaná myseľ im prikazuje vzdať sa dobrého ducha. Potom sa oddávajú svojim chúťkam, zabávajú sa na pominuteľných útechách a vyhovujú svojim vášňam. Do ticha svojich pocitov viny si potom hovoria: „Už som si odoprel to alebo ono, to stačí.“ Takej duši poviem len: „Bičuješ ma tak, ako Pilát.“ Dnes si urobil jeden krok, zajtra druhý. Takto mieniš uspokojovať svoje vášne? Nuž! Čoskoro budú chcieť viac.
Ak nemáme odvahu bojovať s vlastnou povahou v malých veciach, oveľa menej ju budete mať pozdejšie, keď príde väčšia príležitosť.

Bičovanie Ježiša

Pozrite na mňa, moji drahí. S miernosťou baránka sa nechávam viesť k strašným mukám bičovania. Kati strašne šľahajú prepletenými povrazmi a prútami moje telo, ktoré je už tak veľmi pokryté ranami a premožené únavou. Som trestaný s takou nesmiernou krutosťou, že na mne nezostalo nič, čo by nezožierala najstrašnejšia bolesť. Rany a kopance mi spôsobili nesmierne zranenia… Korbáče trhali moju kožu i mäso. Zo všetkých mojich údov sa valila krv. Znovu a znovu som padal od bolesti, ktorú mi spôsobovali rany mojej mužnosti. Moje telo bolo v takom strašnom stave, že som pripomínal viac obludu ako človeka. Celá moja tvár bola tak opuchnutá, že celkom stratila svoje rysy.
Pomyslenie na veľa duší, ktoré pozdejšie pôjdu v mojich šľapajách, ma zaplavovalo Láskou.
Vo väzení som videl svojich verných nasledovníkov, ktorí sa učia z mojej miernosti, trpezlivosti a tichosti nielen prijímať núdzu a posmech, ale dokonca milovať svojich prenasledovateľov, a ak je to nutné, dokonca sa za nich obetovať, tak, ako som ja obetoval seba.
V priebehu tých hodín opustenosti uprostred toľkého množstva bolestí som sa viac a viac zapaľoval túžbou dokonali splniť Vôľu Otca. Ó, ako som sa ponúkal ako náhrada jeho hlboko urazenej slávy! Tak ani vy sa nebojte, vy zbožné duše, ktoré sa pre lásku ocitáte v istom väzení, ktoré vypadáte v očiach druhých často ako zbytočné a snáď i škodlivé stvorenia. Nechajte ich kričať proti vám a behom tých hodín bolesti a samoty dôverne zjednoťte svoje srdce s vašim Bohom, jediným objektom vašej lásky. Takto odčiníte množstvo hriechov, ktoré hanobia jeho slávu.

Ježiš je odsúdený na smrť

Zaviedli ma k Pilátovi, ktorý mal vyniesť rozsudok smrti. Pilát sa ma vypytoval a dúfal, že nájde dôvod, aby ma mohol obviniť, ale zároveň ho mučilo svedomie a pociťoval veľký strach z nespravodlivosti, ktorú sa chystal spáchať.
V Pilátovi sú verne zastúpené tie duše, ktoré pociťujú pohnútky milostí a zároveň svojich vlastných vášní, ktoré ovládajú ľudské ohľady a zaslepuje sebaláska, a zo strachu pred zosmiešnením nechajú milosť uniknúť.
Neodpovedal som na žiadnu z Pilátových otázok. Ale keď sa opýtal: „Ty si kráľ Židov?“, vtedy som vážne a poctivo odpovedal: „Sám si to povedal, ja som Kráľ, ale moje kráľovstvo nie je z tohto sveta…“ Týmito slovami som chcel poučiť mnoho duší, keď sa ocitnú v situácii, že im hrozí utrpenie alebo poníženie, ktorému je možné ľahko predísť. Mali by veľkoryso odpovedať: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta…“ Preto nehľadám chválu u ľudí. Môj domov nie je tu, a napriek tomu nájdem odpočinok tam, kde naozaj je. A teraz majte odvahu splniť moju úlohu, a neberte na vedomie mienku sveta. Dôležité nie je ich ocenenie, ale najdôležitejšie je nasledovať hlas milosti, ktorý premôže lákadlá prirodzenosti. Ak nie si schopný zvíťaziť sám, popros o silu a radu, pretože v mnohých prípadoch prehnaná domýšľavosť a vášne zaslepia dušu a nútia ju konať nesprávne.
Katov, ktorí ničia moje telo, nie je desať alebo dvadsať. Veľmi veľa rúk zraňuje moje telo prijímaním svätého prijímania do rúk – Satanovo dielo rúhania!
Ako o mne môžu rozjímať v tomto mori bolestí a horkosti bez toho, že by ich srdcia neboli pohnuté súcitom? Avšak nie sú to kati, ktorí mi prinášajú útechu, ale musíte to byť vy, vyvolené duše, aby sa moja bolesť zmiernila. Uvažujte o mojich ranách a uvidíte, či niekto trpel toľko ako ja, aby ukázal svoju lásku.

Ježiš je korunovaný tŕním

Podľa vôle Otca som žil celé dni v intenzívnom zármutku bez toho, aby som sa sťažoval, ale prijímal som to, čo mi Otec chcel dať pocítiť. Keď som bol v záhrade zatknutý, moji žalobcovia boli pripravení na každú lož a ja som im bez najmenšieho odporu dovolil odvliecť ma kamkoľvek. A keď sa im zachcelo zovrieť moju hlavu tŕňovou korunou, sklonil som sa bez odporu, pretože som prijal všetko z rúk Toho, ktorý ma poslal na svet.
Keď sa paže týchto krutých mužov vyčerpali množstvom rán, ktoré uštedrili môjmu telu, dali mi na hlavu korunu upletenú z tŕňových vetiev, pochodovali predomnou a hovorili: „Tak ty si Kráľ? Zdravíme ťa!“
Niektorí ma opľúvali, ostatní ma urážali alebo ma bili po hlave, každý pridával môjmu už tak zranenému a zúboženému telu novú bolesť.
Som unavený a nemám si kde oddýchnuť. Požičaj mi svoje srdce a svoju náruč, aby som sa ukryl v tvojej láske. Som prechladnutý a chvejem sa od horúčky, objím ma na okamih, kým budem ďalej pokračovať v ničení tohoto chrámu Lásky.
Vojaci a kati svojimi špinavými rukami strkali do môjho tela a ostatní, znechutení mojou Krvou, ma tlačili kopijami a znovu tak otvárali moje telo. Vrazili do mňa, aby som spadol na ostré kamene, ticho som sa rozplakal od bolesti. Zosmiešňovali moje slzy. Nakoniec mi strhli veniec upletený z ostnatých vetiev a roztrhali tak moje spánky.
Uvažuj, ako som touto tŕňovou korunou naprával hriech pýchy toľkých duší, ktoré si prajú byť nadmerne chválené a poddávajú sa falošným súdom sveta. K tomu všetkému som dovolil, aby bola moja hlava korunovaná tŕním. Moja hlava tak kruto trpela dobrovoľným pokorením ako náhrada za ohavné a pyšné pretvarovanie toľkých duší, ktoré pre mylné hodnotenie svojho stavu a svojho postavenia odmietajú ísť po ceste, ktorú im pripravila moja prozreteľnosť.
Žiadna cesta nie je ponižijúca, ak ju pripravila vôľa Boha… Márne chcete sami seba klamať, premýšľajte o nasledovaní Božej vôle a naplno sa poddajte čomukoľvek, čo od vás bude požadovať.
Na svete sú ľudia, ktorí vo chvíli rozhodnutia (prijať nový štýl života) premietajú a skúmajú túžby svojho srdca. Snáď nájdu v tom alebo v tej, s kým sa mienia spojiť, pevné základy pre kresťanský a zbožný život. Možno budú plniť svoje rodinné povinnosti spôsobom, ktorý bude uspokojovať ich priania a túžbu po šťastí. Ale ješitnosť a domýšľavosť zatemní ich ducha a oni budú vlečení túžbami vynikať a predvádzať sa. Potom urobia všetko pre to, aby si našli niekoho bohatšieho či lepšie postaveného, aby tak uspokojili svoje ambície. Ach! Ako tvrdohlavo zaslepujú sami seba! Nie, poviem im, v tomto svete nenájdete skutočné šťastie, ale dúfam, že ho nájdete v tom budúcom.
Dávajte si pozor, pretože sa vystavujete veľkému nebezpečiu!
Budem tiež hovoriť k dušiam, ktoré volám na cestu dokonalosti. Koľko je ilúzií v tých, ktorí mi tvrdia, že sú pripravení konať moju vôľu, a potom prebodávajú moju hlavu tŕňmi mojej koruny.
Sú však duše, ktoré chcem pre seba. Poznám ich a milujem ich a chcem ich priviesť tam, kde žijem ja, do mojej nekonečnej múdrosti, kde nájdu všetko potrebné k dosiahnutiu svätosti. Tým sa im dám poznať a ony mi poskytnú viac úľavy, viac lásky a viac duší.
Ale toľko je podvodov! Toľko duší je zaslepených pýchou a aroganciou len pre holú ctižiadosť. Hlavu majú plnú márnych a zbytočných myšlienok a odmietajú ísť po ceste, ktorú pripravuje moja láska.
Duše, ktoré som si vybral, myslíte si, že plníte moju vôľu, keď odporujete hlasu milosti, ktorý vás volá a vedie po ceste, ktorú však vaša pýcha odmieta?
Dcéra moja, láska mojich bied, uteš ma! Urob vo svojom malom srdci trón pre svojho Kráľa a Spasiteľa a korunuj ma svojimi bozkami.
S korunou z tŕňov a v červenom rúchu ma vojaci znovu predviedli pred Piláta. Ten mi položil niekoľko otázok, pretože na mne nemohol nájsť vinu, za ktorú by som si zaslúžil trest. Pýtal sa ma, prečo neodpovedám, keď viem, že má nadomnou všetku moc.
Potom som prelomil svoje mlčanie a povedal som mu: „Nemal by si žiadnu moc, keby ti nebola daná zhora, ale je potrebné, aby sa splnilo, čo hovorí Písmo.“ A znovu som utíchol, aby som sa úplne odovzdal svojmu nebeskému Otcovi.

( Pokračovanie nabudúce )

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *