Medzi nebom a zemou!

Vždy som v hĺbke duše tušila a vedela, že existuje Boh, vždy mi to dávalo silu prežiť aj to najzložitejšie obdobie v mojom živote.

Narodila som sa rodičom, ktorí nemali to šťastie žiť spolu celý život. Mama zomrela, keď som mala 10 mesiacov, otec to prežíval ťažko, bola som dosť komplikované dieťa, ako vravieval, vyžadovala som si permanentnú starostlivosť. S otcom sme si boli po celý život spriaznení, prepojenie, ktoré existuje, len keď vás spája neviditeľné puto. Otec sa druhýkrát oženil, vzal si ženu, ktorá sa o mňa vzorne starala, už teraz s odstupom času vnímam, že všetky tieto kroky viedol Boh. Môj otec, žiaľ, pred 4 rokmi zomrel, bola to pre mňa obrovská strata, vedela som sa s tým len ťažko zmieriť. Hlboko vo svojom vnútri som cítila, že puto, ktoré medzi nami bolo pretrváva a jeho vedenie, sila a ochrana smerovola z neba. Viera v posmrtný život mi dávala silu prežiť túto hlbokú stratu. Stále cítim neviditeľnú silu, ktorá mi pomáha zvládať môj možno neľahký život. Snáď sa to nezdá, ale je trochu komplikovaný, z hľadiska vzťahu k môjmu manželovi, ale to je na ďalší príbeh.

Som zrelá žena, mám manžela, nie práve vydarený vzťah, ale dve krásne zdravé deti, za ktoré som vďačná práve Bohu.

To druhé dieťatko je ešte veľmi maličké, má len 2 mesiace a vyžaduje si moju intenzívnu starostlivosť. Ako správne tušíte, milé mamičky, mnohé noci prebdiem. Raz v noci, keď už som naozaj nemala dosť síl viacej bdieť, bola som už hrozne vyčerpaná, usínala som s dieťaťom v náručí a v tomto polobdelom stave prišiel môj otec, nežne ma chytil za ruku, pohladil ma a povedal:“Už si oddýchni!“ Vtedy som pocítila úľavu, dieťatko v mojom náručí sa utíšilo a cítila som, že ho môj otec čičíka a takto sme spali až do 8.30. Vtedy som pochopila, že puto ktoré nás spájalo s otcom, je teraz putom medzi nebom a zemou.