Kliadba
Milá čitateľka, som rád, že svojou otázkou otvárate citlivú tému, v ktorej majú neraz aj kresťania dosť nejasností. To potom ústi do nesprávnych názorov a postojov. Najprv si ozrejmime, čo je to kliatba. Je to stav, v ktorom človek prežíva výrazný a trvalý nedostatok Božieho požehnania. Vníma ho ako sériu opakujúcich sa nešťastných udalostí (napr. nehôd, úmrtí, zdravotných komplikácií, ktoré nemožno diagnostikovať) alebo dlhodobý neúspech (v jednej alebo vo viacerých oblastiach), a to aj napriek všetkým dobrým snahám.
Príčiny upadnutia do takéhoto stavu môžeme rozdeliť do dvoch skupín: na vonkajšie a vnútorné. Kliatbu zvonka môže spôsobiť iný človek, ktorý na našu adresu vysloví zlorečenie, preklínanie alebo urobí nejaký symbolický úkon, ktorý jeho zlý úmysel vyjadruje. Niekedy sa hovorí aj o tzv. urieknutí pohľadom. Samotný nepríjemný pohľad však nemôže spôsobiť kliatbu. Podstatný je zlý úmysel človeka, ktorý praje zlo.
Lenže kliatba „zvonka“ vôbec nemusí účinkovať, ak nie sme pre ňu otvorení. Najdôležitejšou ochranou je pre nás stav milosti posväcujúcej, ktorý získavame pri krste a pri sviatosti zmierenia. Ten sa ďalej posilňuje ostatnými sviatosťami, sväteninami, žehnaniami, modlitbou a skutkami lásky. Ale v prípadoch, keď kliatbu vysloví niekto, kto má nad nami autoritu (napríklad rodič, starý rodič, predstavený, kňaz), môže pôsobiť aj vtedy, keď sme v stave milosti posväcujúcej.
Kliatbu „zvnútra“ si spôsobujeme my sami zotrvávaním v ktoromkoľvek ťažkom hriechu a praktizovaním niečoho, čo je v ostrom rozpore s kresťanstvom. Do tejto skupiny patrí napr. pestovanie okultizmu, špiritizmu, veštenia, čarov, ďalej členstvo v slobodomurárskej lóži alebo v satanistickej skupine, a tiež vyznávanie filozofií ako je nacizmus, rasizmus, bojový ateizmus a podobne.
Našťastie v Ježišovi má východisko aj človek, ktorý z rôznych príčin upadol do kliatby. Božie slovo hovorí, že On sa na kríži „za nás stal kliatbou“ (Gal 3, 13), aby sme v Ňom získali požehnanie a milosť Ducha Svätého. On jediný dokáže zlomiť moc prekliatia. Ale aj z našej strany je potrebné urobiť niektoré nevyhnutné kroky. Vyslovenú kliatbu musíme odvolať a preťať v autorite Ježiša Krista. Ak bolo prekliatie späté s nejakými predmetmi, treba ich zničiť a spáliť. Ak sme si kliatbu spôsobili sami, musíme odstrániť jej príčiny a zmieriť sa s Bohom vo sviatosti zmierenia.
Veľmi by som chcel zdôrazniť, aby sme sa v tejto oblasti vyvarovali upodozrievania iných z preklínania, pokiaľ na to nemáme jasné dôkazy. Je to hriech proti láske, ktorý nás robí duchovne zraniteľnými. Takisto nehľadajme za každú cenu príčinu svojich nešťastí a problémov iba v druhých ľuďoch. Najčastejšie sa ukrýva v nás samých. Ďalej sa chráňme neuvážených a zlých slov v hneve a rozčúlení, či už na adresu iných alebo aj na seba samých. A napokon nepovažujme za dôsledok kliatby bežné problémy, ktoré sa striedavo s úspechmi vyskytujú vo väčšej alebo menšej miere u každého človeka.
Milá čitateľka, z Vášho krátkeho opisu vzťahu s mamou nie je možné usúdiť, či sa jedná o stav kliatby. Na to je potrebný osobný kontakt a podrobné skúmanie mnohých okolností. Odporúčam Vám obrátiť sa na kňaza vo Vašom okolí, ktorý by mal možnosť bližšie spoznať Vás i Vašu rodinu aj z viacerých zdrojov, a tak lepšie posúdiť, čo je v danej situácii potrebné urobiť.
