Hudba

Hudba môže mať trojaký pôvod alebo inšpiráciu: z prirodzeného talentu, od Boha alebo od diabla. Hranie a počúvanie hudby či piesní od Boha otvára naše srdce i myseľ pre Boha. Preto sa hovorí, že kto spieva, dvakrát sa modlí. Hudba totiž otvára naše telo i city pre Božie veci, ktoré potom srdcom ľahšie prijímame. Ak prijímam hudbu, ktorú inšpiroval Duch Svätý, s ňou sa otváram aj pre Ducha Svätého a On mi prináša pokoj, lásku, poznanie alebo ľútosť nad mojimi hriechmi… jednoducho dobré veci. Keď však do svojej mysle, srdca, emócií i do tela (skrze uši) vpúšťam hudbu alebo piesne, ktoré inšpiroval pri vytvorení diabol, a on má teda na ňu autorské práva, on získava právomoc vstupovať do mojej mysle, emócií. Prečo? Lebo v nich má niečo, čo mu patrí a v tomto prípade je to jeho hudba. Ale môžu to byť aj veci súvisiace s okultizmom.
Nedá sa presne predvídať, čo spôsobí, ale jednoducho, človek, ktorý počúva ním inšpirovanú hudbu, má pootvorené dvierka pre neho. Nemôže ešte v tom človekovi bývať, čiže ešte ho nemôže posadnúť, ale môže tam vchádzať a vychádzať a pritom vždy niečo „pokazí“ alebo „ukradne“, čiže o niečo nás uberie. Môže to byť vnútorný pokoj, radosť, chuť žiť, láska, viera… atď. A tak človek začne viac prežívať napr. smútok a melancholiu, pochybnosti vo viere, nepokoj, strach, zvýšenú nervozitu a pod.
Sv. Pavol však píše: „Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť“ (Gal 5, 22-23).